AKO VYZERAJÚ MOJE MODLITBY?
Bez modlitby nemožno dôjsť k spáse. Aj keby sme konali veľké množstvo dobrých skutkov, ale nemodlili sa často a dobre, nedosiahneme spásu. Modlitba otvára oči duše, pripomína jej vlastnú úbohosť a upevňuje nedôveru voči sebe a velí utiekať sa k Bohu. Zbožný kresťan vkladá celú nádej v Boha, na seba samého sa zbytočne nespolieha.
Boh nehľadí nato, či sú modlitby dlhé a pekné, ale chce, aby plynuli z hĺbky srdca, aby sme sa modlili s úctou a túžbou podobať sa mu – teda aj obyčajný a nevzdelaný človek sa môže dobre modliť. Boh odpúšťa i najväčším hriešnikom, ak o to úprimne prosia, preto zlý duch využíva všetky spôsoby, aby sme modlitbu zanedbávali. Ak pri modlitbe zakúšam ťažkosti a znechutenie, no predsa sa od modlitby neodvraciam, je táto moja modlitba ešte viac záslužná v očiach Pána Boha. Modli sa za všetkých, aj za nepriateľov.
Aby bola modlitba Bohu milá a pre dušu užitočná, musíme byť v stave milosti, mať túžbu obrátiť sa a mať odpor k hriechu. Hriešnik, ktorý sa nechce napraviť je urážkou Pána Boha. Márne sú vaše modlitby a obete, ak zotrvávate v hriechu!
Niet fyzického uzdravenia bez odpustenia a duchovného uzdravenia. Boh môže vypočuť našu modlitbu iba vtedy, ak odstránime všetky prekážky. Preto sa musíme zrieknuť každého hriechu a všetkým všetko odpustiť.
Hriešnici nedosiahnu obrátenie bez modlitby. Zatratení išli do zatratenia preto, že sa nemodlili alebo sa modlili zle.
- Nemodlím sa, modlím sa málo – pre istotu, aby som to mal čím skôr za sebou, spolieham sa, že sa za mňa iný pomodlia, roztržité a nedokončené modlitby – zaspávam pri nich
- Vynechávam rannú a večernú modlitbu
- Nekonám si žiadne pobožnosti, krížovú cestu, nemodlím sa novény, som dospelý ale modlím sa len základné modlitby ako dieťa, nemodlím sa za druhých, nemodlím sa za duše v očistci
- Modlím sa s odporom
- Viac sa modlím len keď mám ťažkosti, v modlitbe málo Bohu ďakujem – zato vždy niečo žiadam
- Zosmiešňujem modlitby a modliacich sa, spochybňujem pobožnosti, prekrúcam slová
- Rodič – neučím dieťa modliť sa – ospravedlňujem to tým, že je ešte malé, nie som mu príkladom, ak je dieťa maličké – mám sa modliť s ním v jeho mene, dohliadať aby si vykonalo svoje modlitby – pomodliť sa spoločne, učiť dieťa modlitby primerane veku a neuspokojiť sa s tým, že dieťa ovláda detské modlitbičky, moje dospelé dieťa neovláda kresťanské modlitby (ruženec, korunka Božieho Milosrdenstva) – lebo som ho to nenaučil z ľahostajnosti, nezáujmu
AKO PREŽÍVAM SV. OMŠU?
- Len si ju formálne vypočujem
- Som roztržitý, vyrušujem, nudím sa, spím, rozprávam, komentujem kňaza, veriacich, výzdobu v chráme, kázeň, zlostím sa, že sv. omša trvá príliš dlho, nezapájam sa aktívne do priebehu sv. omše (nemodlím sa, neodpovedám kňazovi), šomrem ak nemám voľné miesto na sedenie, nepokľaknem pred Pánom na obe kolená, sotva vojdem do kostola už premýšľam ako čím skôr odísť…
- Nezúčastňujem sa celej sv. omše – od začiatku do požehnania, meškám, neďakujem Bohu za milosť sv. omše – čím skôr sa ponáhľam z kostola preč
- Nechodím na sv. omše – z lenivosti, z presvedčenia, lahostajnosti, vyhováram sa na zdravotný stav, na povinnosti (musím variť, musím sa učiť, čakám návštevu, mám malé dieťa…)
- Sám na sv. omšu nejdem – iným poviem, nech idú aj za mňa
- Rodič – nevodím dieťa do kostola – oberám ho o milosti (vyhováram sa, že je malé, vyrušuje, nebudem sa môcť sústrediť na sv. omšu, z lenivosti…), tolerujem dieťaťu odmietanie účasti na sv. omši – dokonca to podporujem (výhovorky – musí sa učiť na skúšku, nech sa sám rozhodne či chce ísť) – zabúdam na svoju zodpovednosť za dieťa pred Bohom. Ak je už dieťa dospelé a viem, že na sv. omše nechodí mám povinnosť ho napomenúť.
- Nie som dieťaťu príkladom – dieťa do kostola pošlem, no sám nejdem
- Nešiel som v nedôstojnom oblečení na sv. omšu, sv. prijímanie (krátke nohavice, sukňa, výstrih…)?
- Chodím na protestantské obrady (evanjelické, kalvínske) – prijímam a šírim ich bludy a herézy, nahováram aj iných, rúham sa
AKO PRIJÍMAM SVIATOSTI?
- Ľahostajne?
- Z povinnosti? 1-2x ročne sa vyspovedám (Cirkev ukladá aspoň raz ročne sa vyspovedať – nie preto, že by to bolo pre dušu postačujúce, ale keby tak nečinila, koľký by neprišli k sv. zmierenia ani raz za rok – nepatrím aj ja k nim?)
- Prijímam s úctou? Som v stave milosti? Neprijímam svätokrádežne?
- Zosmiešňujem a znevažujem sviatosti?
- Spochybňujem Telo Kristovo – Eucharistického Ježiša? Prijímal som nehodne? Prijímal som na ruku (nie do úst)?
- Zosmiešňoval som Telo Kristovo protestantskými bludmi a herézami – pohŕdal som Eucharistickým Ježišom a Jeho nekrvavou obetou v slávení katolíckej sv. omše a vymenil Ho za protestantské obrady (evanjelické, kalvínske)
- Nevyhýbal som sa prijímaniu Eucharistie z nedbalosti, úzkostlivosti, hanby pred ľuďmi?
SVÄTOKRÁDEŽNÁ SPOVEĎ
K dobrej spovedi nestačí len vyznanie hriechov pred kňazom a vykonanie udeleného pokánia! Neklam sa, že Boha možno odbiť čímkoľvek a ľahko získať stratenú milosť.
- Celý rok sa zapodievaš svetskými vecami, staráš sa o majetok, príjemnosti života, nepracuješ na svojom zdokonalení, na náprave – na Veľkú Noc prichádzaš na spoveď a vyznávaš svoje hriechy, akoby si rozprával nejakú historku!
- Potom bezmyšlienkovite a mechanicky odriekaš pár modlitieb a už sa ti zdá, že si sa s Bohom vyrovnal
- Hneď po spovedi sa vraciaš k predchádzajúcemu spôsobu života (smilstvo, zábavy, tancovačky, krčmy, konkubinát, cudzoložstvo, červené šnúrky, horoskopy, krivdu si nenapravil, krádež neodčinil) – nie je vidieť ani stopu nápravy!
- Každý rok, od spovedi k spovedi robíš to isté!
- Spovedáš sa ľahostajne, chladne, iba zo zvyku, rutiny – nevedie ťa láska k Bohu, ľútosť a chuť napraviť sa.
- Spovedáš sa len všeobecne, mnohé hriechy nevymenuješ
- Kňaza možno oklamať, aj predstierať ľútosť a vymámiť od neho rozhrešenie, no Boha neoklameš. Boh takéto rozhrešenie nepotvrdí.
- Pamätaj, že ti tvoje spovede, pokiaľ ich konáš týmto spôsobom nie sú nič platné, a možno že sú dokonca svätokrádežné!
- Sú ľudia, ktorí by sa spovedali až na smrteľnej posteli, keby im to Cirkev neprikazovala urobiť každý rok
- Nekonám si dobré spytovanie svedomia? Hlbiny srdca skúmaj dôkladne, nič pred sebou neskrývaj – ako sa nič neukryje na poslednom súde. O čo zriedkavejšie sa niekto spovedá, o to viac času na spytovanie si svedomia potrebuje.
- Chuť napraviť sa je len pochybná a hraná, ľútosť predstieraná (o čom svedčí aj návrat k hriešnemu životu – opäť vysedávaš v krčmách, smilníš, berieš antikoncepciu, zabávaš sa, ešte zopár krát prídeš na sv. omšu a potom už nie – až na nejaký sviatok)
- Nedostatok ľútosti – keď zatajíme hriech, pocítime vnútorný nepokoj, ktorý nás hryzie ako divoký tiger, ale keď nemáme ľútosť, tak tomu vo svojej zaslepenosti nevenujeme pozornosť. Kto sa chce presvedčiť, či mal pri spovedi správnu ľútosť,
- najlepšie to uvidí podľa toho, či zmenil svoj doterajší život.
- Zatajujem hriechy pred kňazom zo strachu, že nedostanem rozhrešenie, od hanby Niekto povie: ,,Asi sa nikto neodváži skrývať svoje hriechy a vystavovať sa tak častejším výčitkám svedomia.“ Moji bratia! Keby som to mal potvrdiť pod prísahou, neváhal by som povedať, že tu medzi vami teraz v kostole je zo 6 ľudí 5 takýchto hriešnikov. Presvedčíte sa o tom na poslednom súde a spomeniete si, čo som vám dnes povedal. (sv. J. M. Vianney)
- Keby si povedal, že sa spovedáš z hriechu, na ktorý si v predchádzajúcej spovedi zabudol – ale pritom si tento hriech nepovedal z lenivosti, alebo hanby – spáchaš svätokrádež
- Nespomenúť alebo zmenšiť počet smrteľných hriechov je svätokrádež (ak mám na svedomí 3 takéto hriechy a poviem len 2, ťažko urážam Boha). Ak si počet nepamätám vyznám ho približne.
- Ak by sa ťa spovedník na určitý hriech nespýtal, nemal si v úmysle vyznať ho. Tak sa stane, že síce ten hriech priznáš, ale už nepovieš, že si mal v úmysle zatajiť ho.
- Zle sa spovedá aj ten, kto nechce napraviť spáchanú krivdu, aj keby to mohol urobiť. Nešťastné sú aj spovede dievčat, žien, mladíkov a mužov, ktorí udržujú nedovolené vzťahy a odmietajú sa ich vzdať. Títo ľudia sa väčšinou ani necítia byť vinní a pri spovedi skrývajú svoje hriechy.
- Kto zatají hriechy, ten nechce oklamať kňaza, ale chce podviesť samotného Boha i napriek tomu, že je to nemožné!
- Záchvat hnevu označím ako netrpezlivosť, nemravné reči, ktoré iných pohoršujú – len ako voľnejšie reči, ohavné žiadosti a skutky ako trochu menej slušné dôvernosti, veľké krivdy ako drobné nespravodlivosti, prehnané lakomstvo – len ako trochu väčšia zviazanosť s pozemskými dobrami…a odtiaľ vychádza celý rad svätokrádeží
- Skrývam okolnosti hriechu? Ohováral som no nepriznám, že to pochádzalo z mojej pýchy a závisti, nenávisti a urazenosti. Tiež nespomeniem akú veľkú škodu som spôsobil dobrému menu blížneho, či som nehovoril klamstvá.
- Nespomeniem o akú osobu išlo – či som ohováral kňaza, inú Bohu zasvätenú osobu, rodinného príslušníka…
- Povieš, že si vystupoval proti viere a morálke, zamlčíš, že si chcel otriasť vierou mladého človeka, aby napr. ľahšie podľahol tvojej žiadostivosti.
- Dievčina povie, že sa parádila, aby sa páčila iným, no nedodá, že mala zámer vzbudzovať u iných zlé myšlienky, nečistotu, túžby…
- Otec povie, že sa opil, no nespomenie aké pohoršenie tým dal celej rodine.
- Hľadáš spôsob ako sa predstaviť spovedníkovi v lepšom svetle? (tónom hlasu, stíšením hlasu pri istých hriechoch, aby ich spovedník sotva počul, najprv sa spovedáš z ľahších hriechov a keď tým akoby uspíš pozornosť spovedníka, čo najtichšie a veľmi rýchlo vysypeš ťažké hriechy)
- Zaobaľujem svoj nerestný život pláštikom cnosti
- Ospravedlňujem sa, že ma k hriechu nečistoty naviedli iný, k hnevu ma vyprovokoval sused, sv. omšu som vynechal kvôli návšteve, v pôste som jedol mäso len raz (naviedol ma iný), zle sa vyjadrujem o blížnych – no oni mi k tomu svojim správaním dávajú príležitosť, s deťmi sa ráno a večer nemodlím lebo nemám čas… muž obviňuje ženu, žena muža, brat sestru, sestra brata, sluha svojho pána, pán sluhov….
- Pri spovedi sa sami odsudzujú tvrdiac „moja vina“ a o 2 minúty neskôr sa bránia a zvaľujú vinu na druhého
- Som hluchý voči výčitkám svedomia? Akoby nemý, ak mám vyznať svoje hriechy?
