Príbehy na rozjímanie

Stránka 1 z 5
Neplatné zadanie!

„Dobre sa zamyslite nad týmito príbehmi, aby ste pochopili všetko, čo v sebe skrývajú. Aby ste videli.“
„Ak tie príbehy budete čítať len zmyslami a povrchne, budú sa vám zdať všedné. Ak objavíte hĺbku, čo skrývajú, zistite že mnoho ľudí by sa v nich našlo. Ak vám vaše srdce a svedomie napovie, že k ním patríte aj vy, je milostivý čas na zmenu a pokánie.“

Ježiš Kristus

17.2.2021

Príbeh prvý.

Bolo raz jedno kráľovstvo. Kráľ bol spravodlivý a múdro viedol svoju krajinu. V kráľovstve boli dve veľké mestá, ktoré boli verné a oddané svojmu panovníkovi, no postupom času sa v nich začal rozmáhať hriech. Ľudia prestali rešpektovať pravidla, ktoré im stanovil  pre pokojný a radostný život. Vo veľkom sa rozmáhalo smilstvo, krádeže, lúpeže a vraždy sa stali súčasťou ich každodenného života. Vedenie mesta si stanovilo svoje pravidla a to také, aby obyvatelia mesta neboli v ničom obmedzovaní. Panovník videl, že je zle, preto k nim posielal svojich poslov, aby sa vrátili naspäť k životu, ktorý viedli, ale márne bolo jeho úsilie. Poslov buď s výsmechom vyhnali, alebo aj zbili a vyhodili. Panovníkovi posielali výsmešné a rúhavé odkazy. Pohár jeho trpezlivosti ale pretiekol.  Nahneval sa a poslal na mestá svoju armádu. Mestá obkľúčil, aby nik nemohol utiecť a vyzval ich aby sa vzdali a tak mohol nastoliť v nich poriadok. Vedenie prvého mesta sa postavilo proti, vyburcovali občanov a zo všetkých bojaschopných mužov postavili tiež svoju armádu. „Nám tu nikto nebude určovať, ako máme žiť. My si budeme robiť čo chceme, my ťa milý náš panovník už viacej nepotrebujeme.“  Otvorili brány a vyrazili do útoku. Panovník mal veľmi silnú armádu, preto ich bez problémov porazil a celé mesto zničil. Nemal z toho radosť, ale iné riešenie nebolo.

Vedenie druhého mesta sa zachovalo inak.  Žili v ňom ľudia, ktorí boli nešťastní z toho, ako sa tam žije  a ako hriech ovládol jeho obyvateľov. Začali sa modliť za obrátenie jeho zblúdených obyvateľov a poslali k nemu svojich poslov, aby bol k nim milosrdný a odpustil im ich nerozumné konanie. Otvorili brány mesta a privítali ho. Ďakovali mu, že im otvoril oči a začali žiť znova usporiadaným životom, podľa pravidiel, ktoré im panovník stanovil. V meste znova zavládol pokoj a láska a on im za odmenu daroval všetko bohatstvo zničeného mesta.

Príbeh druhý.

Bol raz jeden človek, ktorý si zaumienil, že bude bohatý, aby si mohol v pohode užívať svoj život. Podriadil tomu všetko, nebral ohľady na nič a na nikoho. Darilo sa mu a majetok mu utešene rástol.  V tomto duchu vychovával aj svojich dvoch synov. Manželka od neho odišla, lebo nedokázala s takým diktátorom a egoistom žiť. Keď zostarol a zoslabol, už nebol schopný sa sám o seba postarať. Preto predal všetok svoj nehnuteľný majetok, nakúpil zaň cennosti a spolu s veľkým množstvom peňazí to uložil do krásnej zlatej drahokamami vykladanej truhlici. Zavolal si svojich dvoch synov a povedal im, že jednému z nich to dá a nasťahuje sa k nemu, aby tam mohol prežiť zvyšok svojho života. Zobral truhlicu a vybral sa s nimi k neďalekému rybníku. Povedal im, že kto skôr prepláva na druhý breh a späť a prvý dobehne k nemu, ten bude víťaz a dostane všetko. Bratia sa rozbehli a skočili do vody. Zo začiatku plávali jeden pri druhom, ale keď už boli niekde v polovici, jeden začal zaostávať. Zúfalý chytil svojho brata za nohy a začal sa boj. Nakoniec sa mu podarilo svojho brata utopiť. Pokračoval v plávaní pokojne ďalej a s výkrikom: „Ja som víťaz“, dorazil k otcovi. Otec sa ho spýtal: „Kde je tvoj brat?“ A on na to: „Čo ja viem, ja sa nestarám čo on robí.“ Schytil truhlicu a dal sa na odchod. Otec sa pustil za nim. On sa otočil a zahriakol ho: „Otec, doteraz si sa vedel o seba postarať, tak sa o seba staraj  aj naďalej. Ja sa o teba starať nebudem, mám toľko práce a starosti, že si to  nemôžem dovoliť. Len si pekne zostaň tam, kde si bol doteraz .“

Príbeh tretí.

Hospodár mal veľký gazdovský dvor. Choval na ňom množstvo všelijakej hydiny. Rozhodol sa, že ho skrášli aby nebol taký obyčajný a kúpil si prekrásneho páva. Páv sa začal pyšne predvádzať pred každým, čo sa objavil v jeho blízkosti, rozťahoval nádherný chvost a ak nebodaj niekto nevšímavo prešiel okolo, upozorňoval na seba silným škrekotom. Prvý sa vrhol na potravu, keď im ju hospodár doniesol a keď jedol, ostatní museli čakať kým skončí. Všetci obyvatelia dvora to len mlčky znášali. Raz ale okolo išla líška. Zbadala páva a hneď dostala chuť na takého krásneho vtáka, ktorého videla prvýkrát vo svojom živote. Podhrabala sa pod plot a skočila na neho. Ten sa začal brániť, škriekať a volať o pomoc až kým si to nevšimol hospodár a líšku od neho odohnal. Na páva bol ale strašný pohľad. Namiesto krásneho operenca tam stál  skoro úplne až do kože ošklbaný a nešťastný vták. Osadenstvo dvora bolo nadšené, velebili líšku a hnevali sa na svojho pána, že jej nenechal dokončiť to dielo skazy. Páv sa úplne zmenil. Už neškriekal a poslušne čakal kým sa všetci nenajedia. Až potom si dovolil ísť ku kŕmidlu,  aby zjedol to čo sa mu zvýšilo. Nevyhľadával najlepšie miesto na spanie, čakal kým sa všetci uložia a v tichosti si ľahol na posledné miesto. Líške to ale nedalo pokoja. Rozhodla sa znova navštíviť gazdovský dvor a niečo ukoristiť. Keď už všetko osadenstvo spalo, znova tíško podliezla plot a schytila prvú sliepku, čo jej prišla do cesty. Páv to zbadal a hneď sa s hlasným škrekotom vrhol na líšku. Začal nerovný súboj a aj keď páv bojoval ako lev, nakoniec ho líška zahrdúsila. Medzitým sa ale na hlasný krik zobudil aj hospodár a líšku odohnal. Všetko osadenstvo s hlbokým zármutkom obchádzalo mŕtve telo páva a všetkým bolo ľúto, že už nie je medzi nimi, ten úžasný vták, ktorý sa tak chrabro pustil do boja s líškou, aby jej zabránil uloviť čo i len jedinú sliepku.