Príbehy na rozjímanie

Stránka 2 z 5
Neplatné zadanie!
25.2.2020

Príbeh prvý.

Zvieratá sa rozhodli, že aj oni si zvolia svojho kráľa. Všetci sa zišli na veľkej lúke a voľby začali. Prvý sa prihlásil slon: Ja som najlepší kandidát na kráľa zvierat. Som z vás najsilnejší a najväčší. Nikto sa mi nevyrovná. Ale zvieratá ho hneď umlčali: „Ty nie si dobrý kandidát, lebo všade kde chodíš všetko rozdupeš a ničíš, ani stromy  neobchádzaš, ale ich polámeš, ak ti stoja v ceste. Nechceme takého kráľa.“
Ako druhý sa prihlásil nosorožec:„Zo mňa by bol veľmi dobrý kráľ, som silný, nikto ma nedokáže poraziť, zvoľte si mňa.“ Ale aj toho zvieratá umlčali: „Ty kade chodíš do každého rýpeš tým svojím rohom, nikoho nenecháš na pokoji, nikto kto sa k tebe priblíži si nemôže byť istý svojím životom. Nechceme takého kráľa.“
Ako tretí sa prihlásil hroch: „Ja by som bol pre vás najlepšou alternatívou. Som silný, nikto ma nedokáže poraziť. Zvoľte si mňa za kráľa.“  Ale zvieratá  umlčali aj tohto kandidáta: Nechceme takého kráľa, ktorý sa celý život váľa v bahne a je celý špinavý.“
Ako štvrtá sa prihlásila žirafa: „Zvoľte si mňa za kráľa. Ja som najvyššia, nikto nemá tak hlavu vysoko ako ja. Okrem toho som veľmi mierumilovná, neubližujem nikomu z vás .“ Ale zvieratá umlčali aj ju: Ty nemáš rada dravé zvieratá, neznášaš ich, stále niečo proti ním máš, stále im niečo vytýkaš.“  Ale ja musím, veď oni nám škodia, naháňajú nás, aj nás lovia a zabíjajú. Nemôžem sa na to mlčky pozerať a tolerovať to.“    Ale zvieratá ju prekričali: „Preč s ňou, my nechceme takého kráľa, čo má vždy niečo proti dravcom.“
Zrazu sa ozval sup: „Najlepším kráľom by bol lev. Pozrite sa aký je krásny, mladý a zdatný. A ta nádherná hriva, to ho predurčuje byť kráľom zvierat.“ Hyena, šakal a veľké zvieratá  slon, nosorožec  a hroch hneď začali skandovať: „Lev, lev, lev, nech lev je naším kráľom.“   Hlas antilop a gaziel, ktorí protestovali proti tomu, nebolo v tom kriku počuť. Umlčali ich tým, že keď lev bude kráľom, nechá ich na pokoji a budú sa môcť dosýta a bez strachu pásť koľko len chcú a že ich čaká krásna a bezstarostná budúcnosť.
Tak si zvolili zvieratá za svojho kráľa leva.  Na to sa ozval tiger: „ Lev je síce kráľom, ale on nechodí do džungle. Zvoľte aj mňa za kráľa džungle.“ Ale zvieratá kričali: My už máme kráľa, nechceme aby bol ďalší kráľ džungle. My chceme, aby v džungli kraľovala kráľovná. My chceme kráľovnú a nie kráľa.
Tu sa prihlásila anakonda: Ja som ten najlepší adept na kráľovnú džungle. Pozrite aké mám krásne dlhé telo, nikoho neruším, pokojne odpočívam na stromoch a silná som dosť aby som v džungli udržala poriadok. Veľké zvieratá a lev hneď spustili rev: „ Anakonda, anakonda, nech žije nová kráľovná džungle.“ Hlas malých a slabých zvierat, ktoré sa ohradzovali, že ich zabíja a požiera, zanikol v tom kriku a tak sa kráľovnou stala anakonda.
Čo sa stalo po voľbách. Z leva sa nestalo mierumilovné zvieratko. Na svoje sľuby čo dal slabším zvieratám, hneď zabudol a ešte s väčšou vervou sa pustil do ich lovenia. Veľké zvieratá si žili v pokoji ďalej, na nich si netrúfal a supy, hyeny a šakaly, tie mali raj . Toľko potravy,  čo im zostalo po levoch ani nestačili konzumovať. A anakonda? Tá zožrala každého, kto sa k nej priblížil, aj s chlpmi.

Rozmýšľajte, čo som tým príbehom chcel povedať.

Ježiš

Príbeh druhý.

Boli dvaja bratia ateisti. Celý svoj život zasvätili budovaniu kariéry. Aj sa im darilo. Mali dostatok peňazí na všetko po čom len túžili. Začali preto hýriť a zúčastňovať sa bujarých zabav. Skrátka žili si na vysokej nohe a neodopreli si žiaden pôžitok, ktorý sa im naskytol.  Až raz keď sa nad ránom vracali po prehýrenej noci potužený alkoholom, vo veľkej rýchlosti nezvládli zákrutu a mali vážnu dopravnú nehodu. Obidvaja mali poškodenú chrbticu a zostali na invalidnom vozíku.
Znášali to veľmi ťažko. Zrazu sa im zrútil celý svet. Prvý upadol do veľkej depresii, uzavrel sa do seba a pred svetom a skončil v ťažkom psychickom stave na psychiatri. Druhý si spomenul na svoje detstvo a na svoju babku, ako mu hovorila o Bohu. Zavolal si mladého kňaza, ktorý sa mu začal venovať každý deň. Postupne bol pripravený prijať všetky sviatosti. Pri generálnej spovedi sa mu premietal celý jeho márnivý život a zrazu pochopil, že to čo sa mu stalo, nebola tragédia, ale bolo to pre jeho dobro. Nebyť tejto nehody, jeho život by naďalej plynul v bezduchých zábavách v hľadaní šťastia, ktoré mu stále unikalo a nevedel ho nájsť. Teraz aj keď na vozíčku sa cítil šťastný, lebo už nebol sám. Mal pri sebe toho najláskavejšieho priateľa, ktorému zveril do rúk celý svoj nasledujúci život, ktorý ho nikdy neopustí a nesklame. 

Možno poznáte niekoho, kto hľadá a nevie nájsť správnu cestu. Skús mu poradiť, ako ju nájde.  

Ježiš

Príbeh tretí.

Nastala jar. V jednej krásnej záhrade sa usídlilo niekoľko párov spevavých vtáčikov, ktorý umocnili jej krásu svojím spevom. Párik kukučiek  si hľadal miesto, kde by sa usadil. Keď prelietali nad záhradou,  počuli a videli, že je plná spevavých vtáčikov, tak sa rozhodli, že sa tam usadia. Postupne  zistili, kde majú vtáčiky hniezda. Samček kukučky odlákal vtáčika sediaceho na vajíčkach a kukučka tam zaniesla svoje vajíčko. Aby to nebolo vtáčikovi nápadne, jedno vyhodila. Tak postupne obsadili všetky hniezda spevavcov. Za nejaký čas sa vyliahli z vajíčok mláďatka. Kukučie mláďa bolo vždy hladné, rodičia mu museli od svitu do mrku nosiť potravu. Mláďa ako rástlo, postupne povyhadzovalo z hniezda súrodencov až zostalo v hniezde len samo. Celá kolónia spevavcov tak  usilovne pracovala a kŕmila kukučie mláďatá. Namiesto spevu sa v záhrade ozývalo len hlasité KU-KUK.

Porozmýšľajte, čo vám to pripomína.

Ježiš