Príbehy na rozjímanie

Stránka 5 z 5
Neplatné zadanie!
4.3.2017

Príbeh prvý.

Boli dvaja bratia. Boh ich obdaril milosťami, že mali veľký stupeň poznania. Videli všetko zlé, čo sa deje okolo nich, hriechy iných ich veľmi rozčuľovali. Preto sa rozhodli, že to začnú naprávať. Začali ľudí upozorňovať na ich nedostatky a poklesky, viedli plamenné reči, posudzovali a odsudzovali hriešnych ľudí, s ktorými prišli do styku. Účinok a výsledok toho všetkého ich úsilia bol asi taký, ako keď zavanie vietor. Nedochádzalo k žiadnej náprave. Život týchto bratov bol ale zrkadlovým obrazom života týchto  ľudí. Prvý videl stále len týchto ľudí s ich nedostatkami a hriechmi. Mal oči, ale nevidel tam seba. Druhý, keď si premietol obraz týchto ľudí a ich biedu, zbadal uprostred nich seba samého. Horko zaplakal, zamyslel sa nad sebou a začal robiť všetko preto, aby jeho obraz z tohto davu zmizol. Namiesto plamenných reči a odsudzovania, začal ľudí okolo seba počúvať a snažil sa im pomôcť riešiť ich problémy. Veľký dôraz začal  klásť na to, aby jeho duša a svedomie boli čisté. Keď si po čase znovu premietol obraz z minulosti, zbadal ako začína blednúť. Vytratil sa z neho nielen on sám, ale každým dňom a každým skutkom milosrdenstva, ktoré im preukázal, začali z neho miznúť aj ľudia z jeho okolia.


Predovšetkým je to príbeh o kráľovnej všetkých hriechov – pýche a kráľovné všetkých čnosti – pokore. Pán Ježiš tu upozorňuje zvlášť veriacich pokročilých vo viere, aby boli veľmi opatrný, lebo satan nezaháľa a bude sa snažiť ich vtiahnuť do svojich osídiel. Robí to stále tým istým spôsobom a to tým že do nich nebadané vsadí pýchu. Ten človek skrze poznanie ktoré má, vidí okolo všetko zlé čo sa deje, vie  veľmi správne rozoznať dobro od zla a začína ho to všetko zlostiť. Nevie sa s tým vyrovnať a preto začne každého okolo seba poučovať , v každom človeku zrazu vidí len to zlé. Prestáva počúvať iných , rád počúva sám seba . Vidí každú smietku v oku druhého, ale nevidí brvno vo svojom oku.   Pozerá sa zvrchu na každého človeka, akoby bol niečo viac. Pýcha pekne krásne prerastá do egoizmu – cieľa do ktorého ho chcel satan dostať. Takýto človek stráca lásku k druhým , čo je veľmi veľký problém. „Kľúčom do nebeského kráľovstva je láska „. Je zahľadení do seba , nepočúva nikoho ale najväčší problém je , že si neuvedomuje že robí zlé. Tým pádom sa z toho nevyznáva ani vo Sviatosti zmierenia a pribúda mu k tomu ďalší veľký hriech Svätokrádeže. Zabúda na to že sám Pán Ježiš sa stretal a stoloval s hriešnikmi, neodsudzoval ich , ale pomáhal im sa z toho dostať.
Druhý brat si uvedomil, že niečo nie je v poriadku, pozrel sa do svojho svedomia a zbadal tam to čo ho poburovalo na iných ľuďoch. Začal robiť pokánie a podal pomocnú ruku tým čo to potrebovali. Nie karhaním a plamennými rečami, ale skutkami milosrdenstva a žiarivým príkladom. Začal im načúvať a snažil sa pochopiť ich problémy. Už nevidel na nich len to zlé , ale to dobré čo je v každom človeku. Neodsudzoval hriešnika, ale hriech a snažil sa mu pomôcť. Pochopil , že to nie je jeho zásluha čo dostal , ale milosť od Boha. Je to nezaslúžený dar ktorý dostal zadarmo a zadarmo ho musí posúvať ďalej.  Po čase keď sa znova pozrel do svojho svedomia, zistil že je čisté a zistil že svojím príkladom a svojimi skutkami sa zmenili aj ľudia okolo neho.



Ježiš nám tým chcel povedať, aby sme boli veľmi opatrný a dali si pozor na pýchu, aby sme v ľuďoch hľadali to dobré čo je v nich, aby sme na nich pozerali Jeho očami. On ma rád každého, aj hriešnika, a chce to aj od nás. Ak chcete zmeniť svet, začnite od seba. Zmeňte seba , aby ste boli žiarivým príkladom pre svoje okolie. Vašou najväčšou čnosťou nech je pokora.


Príbeh druhý.

Pán mal dvoch psov. Jedného veľkého a silného, a druhého malého a veľmi pokojného. Ten veľký ho počúval a rešpektoval, ale skutočnú radosť a lásku mu prejavoval len vtedy, keď ho kŕmil.  Malý psík ho vždy vítal vrtiac chvostíkom s neskonalou radosťou a láskou. Raz musel Pán na dlhšie obdobie odcestovať. Starostlivosť o psov prevzal jeho nehodný sluha. Pre psov nastali zlé časy. Hlad, smäd, kopance a bitky boli na dennodennom poriadku. Veľký pes to veľmi, veľmi zle znášal. Stal sa veľmi zúrivý a nezvládnuteľný. Sluha ho preto musel uviazať na silnú reťaz, aby mu neublížil. Malý psík aj napriek zlému zaobchádzaniu vždy s láskou vítal aj tohto nehodného sluhu. Keď sa mal Pán vrátiť, sluha odviazal aj veľkého psa, aby nezistil, že sa o neho zle staral. Keď Pán otvoril bránku, malý pes sa išiel zblázniť od radosti. Veľký pes na neho skočil a pohryzol ho.


Je predovšetkým o prijímaní Božej vôle. Ako sa človek zachová v čase dobrom a v čase zlom. Veľký pes mal rád Pána len  vtedy keď ho kŕmil, aj mnohí ľudia chvália Boha len vtedy keď sa im darí. Keď nastanú ťažké chvíle, mnohí z nich na Neho zanevrú, opustia ho , obviňujú ho, rúhajú sa mu a končí to odpadom od viery. To nám názorne predviedol veľký pes. Malý pes je naopak príkladom človeka ktorý prijíma Božiu vôľu nielen v časoch dobrých , ale aj v časoch zlých, v časoch súženia. Naopak, , to zlo čo sa mu stalo ho ešte viac približuje k Bohu.  Vystupuje tu aj nehodný sluha. To sa vzťahuje buď na nehodných služobníkov božích, alebo na kresťanov, ktorí len naoko vystupujú ako kresťania no svojimi skutkami privádzajú iných ľudí do hriechu až do takých rozmerov, že odpadnú od viery.


Pán Ježiš nám tým chcel ukázať, že s láskou máme prijímať Božiu vôľu, a vystríhal nás predtým, aby sme svojimi skutkami a svojím životom nepohoršovali iných a neprivádzali ich do hriechu.


Príbeh tretí.

Na jednom dvore žili vo svornosti kačka a sliepka. Pekne si nažívali, až kým brána tohto dvora neostala raz otvorená. Vybehli von, a pred nimi sa objavila veľká rieka. Kačka veselo skočila do vody a plávala. Sliepka sa na ňu pozerala a pomyslela si: „Tá ťarbavá kačka, a ako krásne pláva. Veď kým sa ona rozhýbe, ja trikrát obehnem dvor. Či som ja horšia ako ona ? Ja jej ukážem, ako sa pláva.“ Rozbehla sa a skočila do vody. Kačka vystúpila na breh, kým mŕtve telo sliepky unášal prúd rieky ďalej.


Je predovšetkým o závisti a aké následky to má pre človeka ak závidí druhým. Takýto človek sa nevie tešiť z ničoho, závisť ho zožiera do takej miery, že jeho duša je mrtvá. Na druhej strane je tu iný človek, ktorý prijíma sám seba takého, akého ho Boh stvoril, s jeho chybami a nedostatkami a prijíma s láskou Božiu vôľu. Pán Ježiš nám tým chcel poukázať tiež na to , že v každom človeku je niečo dobré, každý človek je v niečom lepší ako sme my, nemáme pohŕdať a povyšovať sa nad nikým, ani nad tým najúbohejším chudákom, lebo aj ten nás v niečom predstihne. Nezáviďte a vážte si každého človeka, ktorého vám Pán pošle do cesty.