Generálna spoveď – IV

Stránka 1 z 2
HRIECHY PROTI BLÍŽNEMU – MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO!

Nerozmýšľaj o tom, čo má niekto urobiť pre teba, ale o tom, čo máš ty urobiť pre druhého. Odpúšťaj všetkým a všetko. Neprechovávaj v srdci hnev. Vždy prvý podaj ruku na zmierenie.

4. CTI OTCA SVOJHO I MATKU SVOJU, ABY SI DLHO ŽIL NA ZEMI, KTORÚ TI DÁ PÁN, BOH TVOJ!

Boh nám dal svojich viditeľných zástupcov a nariaďuje nám ctiť ich a poslúchať ako jeho samého. Sú nimi rodičia, kňazi, učitelia, vychovávatelia, zamestnávatelia a predstavitelia verejnej a štátnej moci. Znášajte sa navzájom v láske.

  • Poslušnosť voči rodičom nás viaže v čase nedospelosti. Úcta a láska k nim až do smrti. Ale ak nám rodičia prekážajú intenzívnejšie nábožensky žiť, môžeme im v tejto oblasti odoprieť poslušnosť – pravda, vždy úctivo. Ak ma navádzajú na hriech, nemám poslúchnuť.
  • Ak je dieťa vo svojom svedomí presvedčené, že je zlé poslúchnuť daný rozkaz, nemá sa ním riadiť.
  • Úcta k rodičom prispieva k súladu celého rodinného života, týka sa aj vzťahov medzi súrodencami.
  • Nepoštvávam rodiča proti sestre (bratovi), zmanipuloval som rodiča, obral som súrodenca o dedičstvo? (nespravodlivo nadobudnuté dedičstvo – povinnosť napraviť).
  • Rodič – vydedil som niektoré zo svojich detí? (spáchal krivdu aj na vnúčatách). Nespravodlivo rozdelil dedičstvo medzi svoje deti? (jednému viac, druhému menej). Vyjadroval som súhlas s takýmto konaním? (aj mlčaním)
  • Ak si zakladám rodinu, rodičia nemajú právo do tejto rodiny zasahovať (ak ja nezasahujem do ich práv pri spoločnom bývaní). Ale môžu mi poradiť.
  • Na páchaný hriech som povinný ich s láskou upozorniť. Rodičia majú rovnako povinnosť voči svojim deťom upozorniť a napomenúť ich za páchaný hriech a to aj ak sú už deti dospelé (a nie ich naopak v hriechu podporovať, alebo ich hriech ospravedlňovať, zatvárať si pred ním oči)
  • Keď predstavujem svoju slobodu, nikdy to nemá byť bez lásky a úcty k nim.
  • Vymáham od rodičov? Zneužívam ich (opatrovanie detí, varenie, upratovanie…)?
  • Prejavujem im slová vďaky? Udržujem s nimi kontakt?
  • Neurážam ich, nezastrašujem, nenútim na presadenie svojich výhod (prepísanie majetku, vyhrážky, že ich nebudem navštevovať alebo im nebudem pomáhať, ak mi nevyhovejú)?
  • Dvihol som ruku na rodiča? Nevyháňam ho z domu?
  • Nekomunikujem s nimi? Pohŕdam ich radami?
  • Neprivádzam ich k trápeniu? (svojim spôsobom života, zlým kamarátstvom, chodením po nociach, drogy, pijatika, žijem nezosobášený/á)
  • Nehanbím sa za nich? – pre pôvod, nižšie vzdelanie, spoločenské postavenie, vykonávané zamestnanie, chudobnejšie pomery, zdravotný hendikep…
  • Pomáham im? (práca, starostlivosť o chorých, materiálne zabezpečenie)
  • Dal som rodiča do domova dôchodcov – starobinca? Je mi na príťaž?
  • Zabezpečujem im – duchovnú službu sv. sviatostí, zavolám kňaza – aby prijali sv. zmierenia, Eucharistiu, pomazanie chorých (zaopatrenie)?
  • Dbám o rodičovské hroby?
  • Poslúcham a ctím svojich predstavených? Tí čo vykonávajú moc, majú ju vykonávať ako službu.
  • Neznižujem ich autoritu posudzovaním, šomraním, kritizovaním, posmechom a pod.?
  • Modlievam sa za svojich rodičov, súrodencov a predstavených?

Rodina 

Manželstvo a rodina sú zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Rodina má žiť tak, aby sa jej členovia naučili starať sa o mladých i starých, choré, telesne či mentálne postihnuté osoby, chudobných, ujímať sa ich. Rodič sa musí po celý život zaujímať o život svojich detí, ak vidí, že žijú v hriechu má povinnosť ich napomenúť.

Rodičia sa majú dívať na svoje deti ako na deti Božie, vychovávať ich k rešpektovaniu Božieho zákona. Dieťa nie je mojim vlastníctvom – je to dar od Boha, patrí Bohu. Majú deti učiť a mať na pamäti, že prvotným poslaním kresťana je nasledovať Ježiša Krista – byť im príkladom. Miluj svoje deti a nezabúdaj, že tvojou prvoradou úlohou je ukázať im cestu k Bohu a do neba.

  • Prispievam v rodine svojou láskou a trpezlivosťou k dobru a radosti druhých?
  • Som k manželke (manželovi) úctivý? Rozoberám s ňou vážne rozhodnutia?
  • Zveľaďujem jej záujmy, túžby, zdravotný stav? Prejavujem nežnosť, zdvorilosť, uznanie, oceňujem jej vklad do manželstva, starostlivosť o deti?
  • Nerobím si z manžela (manželky) posmešky, nemám neúctivé narážky (napr. na postavu, dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie)?
  • Usilujem sa riešiť konflikty (prípadne manželskú krízu)? Nepripisujem vinu len druhej strane? Snažím sa prísť ku kompromisu, porozumeniu, zhode?
  • Nie som žiarlivý? Podozrievavý? Robím jej (mu) scény?
  • Usilujem sa, aby manželské spolužitie bolo aj po intímnej stránke pozitívnym darovaním aj z druhej strany? Neodmietam bez dôvodu manželke jej práva? Nenútim ju k používaniu antikoncepcie?
  • Som tolerantný/á k chybám a slabostiam manželky (manžela)? Viem prepáčiť a nepripomínať zabudnuté dávne chyby?
  • Zapájam do konfliktov aj deti? Poštvávam ich proti manželovi (manželke), používam ako nástroj vydierania, vyhrážam sa obmedzeniu kontaktu s nimi?
  • Vzal som neopodstatnene manželke deti? (uniesol, neboli ohrozené zanedbávaním starostlivosti zo strany matky) – z pomsty, nenávisti, sebalásky, aby som ju mohol vydierať…
  • Dokážem prijať kritiku, pozrieť sa na seba očami druhej osoby? Viem odprosiť za vlastné previnenie? Naprávam krivdy?