Raz v noci, bolo to okolo polnoci, manžela zobudilo silné svetlo. Keď otvoril oči, vedľa postele stála znova Panna Mária. Mala biele šaty, modrý plášť a z oboch rúk jej vyžarovalo silné svetlo dopadajúce rovno na neho. Valentín ju začal prosiť o milosti pre celú našu rodinu, pre každého člena osobitne, nič iné ho vtedy nenapadlo. Bol z toho veľmi rozrušený a ako tak prosil, svetlo pomaly haslo, až celkom aj s nebeskou Matkou zmizlo.
Náš život pomaly ubiehal, keď zrazu manžel zistil, že má problémy s očami. Najprv si myslel, že ide o nejaký zápal, ale diagnóza znela horšie. Mokrá forma VPDM. Začal sa modliť a prosiť Boha, aby ho uzdravil, lebo pri tejto diagnóze je koniec smutný, slepota. Raz, ako sa tak večer modlil za svoje uzdravenie, počul zamatový mužský hlas : „Ty nepotrebuješ zrak, ty budeš vidieť srdcom.“ Vtedy pochopil, že je to Božia vôľa, a prestal o to prosiť. Ešte viac priľnul k Ježišovi a zmieril sa s tým. Naďalej sme chodili k svätostánku i k Sviatosti oltárnej, keď zrazu jedného dňa pri adorácii sa mu zjavil Ježiš a prehovoril: „Ty chceš moje Srdce ? Dávam ti ho.“ V rukách držal svoje Srdce, vystrel ich a poslal mu ho. Božské Srdce letelo vzduchom a zasiahlo manželovu hruď. Pocítil veľkú páľavu a bol prenesmierne šťastný. Priznal sa mi, že stále, keď sme boli pred svätostánkom, prosil Ježiša, aby mu dal kúsok svojho Srdca. A Ježiš to urobil. Ježiš ho vyslyšal. Pre manžela to bol taký hlboký zážitok, že ešte dlho o tom rozprával a bol neskonale šťastný.
Medzitým aj mne sa prihodili zvláštne veci. V noci sa mi prisnila svätá Terezka z Lisieux. Asi 8-ročná a usmievala sa na mňa. Inokedy ma vo sne navštívil Ježiš. Mal oblečenú bielu tuniku, sadol si vedľa mňa a pozeral do diaľky. Keď som sa prebudila, bola som veľmi natešená. Raz ma vo sne navštívil veľký svätec. Bol starý a mal slávnostný odev. Mala som dojem, že je to biskup. Ocitla som sa spolu s manželom v nejakej kaplnke, kde na stenách viselo 5 svätostánkov. Jeden bol zlatý, ďalší strieborný, každý z nich nejako krásne vynikal. Svätec mi povedal: „Poď ku mne bližšie, niečo ti poviem.“ A začal sa mi prihovárať: „Ja som už veľmi starý a nevládzem sa už starať o toľké svätostánky.“ Bol skutočne veľmi starý. Mal dlhšie zvlnené biele vlasy, dlhú bielu bradu a milučkú tvar starčeka. Stále sa na mňa usmieval a pokračoval: „Odteraz sa ty budeš starať o jeden z nich.“ Na to som mu odpovedala: „Ja? Ja nie som hodná.“ Ale on ma hneď s úsmevom zastavil: „Si hodná, si hodná. Poď niečo ti ukážem.“ Postavil ma pred štvrtý krásny, drevený, vyrezávaný svätostánok, vyzdobený zlatom a pokračoval: „Odteraz sa budeš starať o tento.“ Vtedy som to pochopila tak, že mám ešte častejšie navštevovať Ježiša všade, kde budem mať tú príležitosť. A tak sme aj s manželom robili. Vždy keď sme prišli na nejaké miesto, kde bol aj kostol, vošli sme dovnútra a pozdravili ho. Niekedy sme mali aj také šťastie, že práve bola vystavená Sviatosť oltárna. Robievame to stále. Modlíme sa, klaniame sa a chválime Pána. Neskôr sa manžel dozvedel, že to ma navštívil svätý Atanáz, veľký ctiteľ a zástanca Eucharistického Ježiša.
Čas plynul, keď zrazu, bolo to na Bielu sobotu pri Božom hrobe, kde bola vystavená aj Sviatosť oltárna, sa manželovi zjavil Ježiš a prehovoril k nemu: „Valentín, vybral som si ťa pre toto Božie dielo. Založíš Spoločenstvo Priateľov Eucharistie a rozšíriš ho do celého sveta. Povstal som, lebo Cirkev hynie. Je veľká kríza Cirkvi, najväčšia od jej vzniku, pretože sa rúcajú samotné jej základy. Kríza Cirkvi je krízou Eucharistie. Veriaci ma nevidia v Eucharistii. Odteraz sa budem stále s tebou zhovárať, ale vždy to bude iba pri adorácii pred Sviatosťou oltárnou, alebo pred svätostánkom. Tam ti poviem, čo máš robiť a kde a za kým máš ísť. Je to moje Spoločenstvo, moje dielo, ty si len mojím poslom.“
Manžel vidí aj Pannu Máriu, a to keď je fatimská sobota, alebo keď je nejaký veľký sviatok. Pán Ježiš povedal manželovi, že vidí Pannu Máriu, lebo bol predurčený pre toto dielo. Raz mu povedal aj iné veci: „Ty si môj posledný križiak. Ty ponesieš moju zástavu až na Golgotu.“ Manžel: „Ježišu, veď je tam už postavený chrám.“ Na to Ježiš povedal: „Áno, ale nie je tam moja víťazná zástava.“ Manžel Ježišovi za všetko ďakoval a spýtal sa ho, čím si tie milosti zaslúžil. Odpoveď bola jasná: „Ničím, nezaslúžil si si ich. Ja som si ťa vybral, Ja som ti ich dal.“
Inokedy povedal náš Pán tieto slová: „Každý človek je na rázcestí, keď sa musí rozhodnúť, ktorou cestou pôjde. Buď pôjde vpravo a vyberie si Eucharistiu, alebo vľavo a vyberie si satanovo jablko. Nič medzi tým nie je možné. Majte na pamäti. Ak neprijmete Eucharistiu, prijmete satanovo jablko. Buď mňa budete nasledovať, alebo satana. Valentín, založíte s manželkou slávnostnú knihu, do ktorej každý, kto chce vstúpiť do môjho Spoločenstva, sa zapíše, a to tak, že napíše celé svoje meno, rok narodenia a vlastnoručne sa podpíše, lebo je to zmluva medzi mnou a človekom. Vstúpiť a zapísať sa do Spoločenstva má byť umožnené každému bez ohľadu na rasu, či vierovyznanie. Každému, kto sa rozhodne ma nasledovať. Inoverci po vstupe do Spoločenstva musia konvertovať na katolícku vieru a prijať potrebné sviatosti. Rodičia môžu zapísať aj malé deti, ktoré však po prvom svätom prijímaní, alebo po dosiahnutí veku desať rokov, musia potvrdiť svoj súhlas vlastnoručným podpisom. Každý, kto sa chce zapísať do knihy, má to mať umožnené, nech sa jedná o akúkoľvek dušu.“
Pri ďalšom zjavení Pán Ježiš prehovoril tieto slová:„ V knihe nech je môj obraz, ako ma vidíš a hlavné moje posolstvá. Každý, kto sa zapíše do môjho Spoločenstva, zapíše sa do môjho Srdca a ja do jeho. Stane sa mojím priateľom a ja svojho priateľa nikdy nezapriem pred svojím Otcom. Kto mňa má za priateľa, má všetko. Táto kniha je moje Srdce. Chráňte ju a noste ju všade. Každý kto sa zapíše do tejto knihy, získa kúsok môjho Srdca.“
Manžel sa raz spýtal Ježiša: „Ježišu, ja som tvoj križiak, ale aká je úloha mojej manželky v tomto diele?“ Ježiš to vysvetlil:„ Ona je tvoja barlička. Je vedená Duchom Svätým. Ona ťa bude všade sprevádzať a bude mať na starosti svetské záležitosti. Ty musíš celkom odumrieť tomuto svetu, ona čiastočne. Musíte sa stať najpokornejší z pokorných. Budete ukrižovaní médiami, no nesmiete sa brániť. Môžete iba povedať, kto ste bez hriechu, nech hodí do nás kameň.“
