28. 10. 2016
Už dlhší čas vo svojom srdci cítim, že by som mala napísať litánie k naším patrónom. Poprosila som manžela, aby sa spýtal Pána Ježiša, či môj pocit je správny. Ježiš povedal: „Barlička, tvoj pocit je správny. Napíš litánie k vašim patrónom a modlite sa ich spolu každý deň. Zoznam už máš, ale ak chcete ešte nejakých ďalších patrónov, zoznam môžete doplniť. Všetci Vám budú pomáhať.“ Litanie som vytvorila a modlíme sa ich každý deň.
30. 10. 2016
Dnes sme sa vybrali do môjho rodného mesta, aby sme si uctili našich zosnulých a potešili ich. Valentín videl, ako môj otec stojí nad svojím hrobom a keďže mal dovolené, prehovoril: „Som veľmi šťastný, že si vás Pán Ježiš vyvolil za svojich poslov pre také veľké dielo. Mám z vás veľkú radosť. Som stále s vami.“ Presunuli sme potom ku krížu, aby sme zapálili sviečku nášmu Jakubkovi a nenarodeným deťom. Manžel hovoril, že len čo sa začal za ne modliť, spustil sa veľký krik detí. Ako povedal, bolo ich nespočetné množstvo a všetky volali: „ Ja, ja, ja… ja, ja, ja… ja, ja, ja… ja, ja, ja…“ Večer pri svätostánku nám to Pán Ježiš vysvetlil: „To sú výkriky potratených detí, ku ktorým sa biologickí rodičia nehlásia, ktoré márne čakajú na svojich blízkych. Každý deň sa za ne modlite. Takto si ich adoptujete, ako ste si adoptovali detičky z Rwandy. Oni sa budú k vám hlásiť, ako vaše adoptívne deti.“
1.11. 2016
Po svätej omši sme išli ku krížu, ktorý stojí pred chrámom. Zapálili sme sviečku nášmu Jakubkovi aj nenarodeným deťom, ktorým sme povedali, že odteraz sme ich adoptívni rodičia a že ich veľmi milujeme. Valentín mi hovoril, že sa stalo niečo úžasné. Že všetky deti, znova nespočetné množstvo, sa pochytali za ruky a od radosti, že už niekam patria, začali tancovať a poskakovať. Prišiel aj náš Jakubko, asi 8-ročný. Usmieval sa a tešil z našej prítomnosti. Povedal, že nás ľúbi, pobozkal nás a povedal aj to, že je šťastný, že jeho rodičia sú Ježiškovi poslovia a že je stále s nami. Manžel mi hovoril, že potom všetky deti aj s naším synčekom sa znova pochytali za ruky a od radosti jasali. Nakoniec sa Jakubko usmial a povedal, že je rád, že má už v nebi aj súrodencov. Valentín hovoril, že to bol pre neho krásny zážitok. Večer Pán Ježiš vyslovil tieto prorocké slová o Spoločenstve: „Teraz ste ešte len malé stádočko, ale raz vás budú milióny.“ Večer sme si prečítali mail od jedného kňaza, ktorý prosí Pána o pomoc.
2.11. 2016
Odkaz Pána Ježiša pre tohto kňaza: „Môj verný, mám ťa rád. Všetko čo ti dávam, dávam ti s láskou. Jediné čo od teba chcem, je aby si to aj ty z úprimného srdca s láskou prijal, či sú to veci príjemné, či nepríjemné. Až to urobíš, začnú sa veci meniť. Tak ťa chcem naučiť prijímať s láskou Božiu vôľu.“
Ďalej Valentín napísal:
Ja by som Vám to chcel trocha priblížiť opísaním udalosti, ktorá sa mi stala len teraz nedávno. Zhoršil sa mi zrak, tak som potreboval nové okuliare. Nakoľko musím mať multifokálky, čo nie je lacná záležitosť, nechcel som riskovať a všetko som zveril do rúk Pána Ježiša. On mi doporučil Optiku, v ktorej si ich mám vybrať, aj ktorý rám mi bude dobrý, aby som nemal problémy. Nakoľko mám hrubšie sklá, okuliare sú trochu ťažšie, tak sa mi postupne začali na nose zosúvať a tlačiť, skoro až do krvi. Dvakrát som ich bol znova nastaviť, padanie pominulo, ale bolesť a rany nie. Prosil som Pána Ježiša, aby mi pomohol odstrániť tento problém a čo mám s tým robiť. Okuliare sú prakticky nenositeľné a ja bez nich nemôžem existovať. Začal som rozmýšľať, čo mi tým chcel Pán povedať, veď mi ich vybral on, ako to, že sú také zlé? Šiel som pred svätostánok a povedal som Ježišovi tieto slová: „Pane Ježišu, ty chceš aby som trpel, ja to s láskou prijímam a ďakujem ti za to. Je to tvoja vôľa a preto to budem znášať a z lásky k tebe budem trpieť. Veď tvoje utrpenie bolo neporovnateľne väčšie. Ďakujem, ďakujem.“ A viete čo sa stalo ? Všetky problémy pominuli. Okuliare sú v poriadku, bez akéhokoľvek zásahu prestali tlačiť. Spomeňte si na podobenstvo o ľudskej duši (diamant) a na Ježišove slová: „Láska za lásku, vernosť za vernosť, dôvera za dôveru.“
6.11. 2016
Často vidím a počujem duše v očistci. Poprosila som Valentína, aby sa spýtal Pána Ježiša, či to čo vidím, je realita. Ježiš povedal: „Áno. Barlička vidí a počuje, ako duše v očistci trpia. Počuje ich bolestné stonanie a plač.“ Často premýšľam aj o anjeloch. Hlavne či majú krídla aj v nebi. Ježiš mi to vysvetlil takto: „Barlička, anjeli sú duchovné bytosti, ktoré nemajú telo a slúžia Bohu. Sú niečo ako u vás výkonný orgán. Väčšinou keď sa zjavujú majú krídla, aby ľudia poznali, že sú to anjeli. Strážni anjeli slúžia ľuďom. Vyšší anjeli môžu nadobudnúť aj inú podobu. Napríklad ľudskú. Väčšinou ich ľudia vidia tak, ako ste videli anjela v Bysteri.“ Aby som bližšie vysvetlila, bolo to takto. V Bysteri, ešte keď sme tam bývali, asi rok pred naším sťahovaním, sme neskoro večer na jasnej oblohe spozorovali, že lieta tam anjel. Bol veľmi veľký a mal obrovské krídla. Lietal od nášho domu smerom k Furči a naopak, pričom mával týmito krídlami. Lietal tak každú noc, počas troch dní. Okrem mňa a Valentína videla ho aj naša dcéra Majka a jej manžel Martin. Anjel bol ako hustá biela hmlovina, takže na tej tmavej oblohe krásne vynikal. Bol to pre nás neopísateľný zážitok. V noci som stále vstávala z postele a sledovala, či ešte lieta. Lietal tak až do skorého rána, pričom stále mával krídlami.
