7.11. 2016
Valentín prosil Pána Ježiša, aby nás uchránil od hriechov. Ježiš povedal: „Nie, neuchránim vás. S tým musíte bojovať sami. Vy sa musíte stať maličkými a pokornými. To je vaša úloha do konca vášho života. Chcem vás to naučiť, preto vás občas nechám aj padnúť, aby ste nespyšneli.“
9.11. 2016
Premýšľala som, že by som medzi našich patrónov mala dopísať aj Matúša Lašuta. Zistila som, že mám tam ešte voľné miesto, tak som ho zapísala. No len čo som to urobila, hneď mi bolo ukázané ešte ďalšie voľné miesto, kde po smrti by som mala zapísať aj emeritného pápeža Benedikta XVI. Stále sa za neho modlím a mám ho veľmi rada, lebo veľmi miluje Boha. Chýbal by mi medzi patrónmi. Stáva sa mi, že keď si večer ľahnem do postele, prichádzajú mi pred oči tváre rôznych ľudí. Deti, mladí, ľudia v zrelom veku i starci, a to rôznych rás a rôzneho spoločenského postavenia. Ukazujú sa mi belosi, černosi, aziati, kňazi i rehoľníci a všetko sú to ľudia, ktorých som nikdy v živote nevidela. Vidím ich dokonca v pohybe, pri rôznych činnostiach. Napríklad dieťa aziata ako ide do školy, alebo muža ako ide po ulici, rehoľníčku ako práve niečo robí, alebo aj úplne starých ľudí, často i ležiacich na lôžku.
10.11. 2016
Ježiš mi odkázal: „Barlička, správne si urobila, že si zapísala Matúša Lašuta medzi svojich patrónov. On bol prvý na vašej ceste ku mne a ku mojej Mamičke, preto si zaslúži, aby ste aj jeho mali ako svojho patróna. Je medzi svätými. Benedikt XVI. je môj budúci svätý. On vás bude všade sprevádzať a žehnať na vašich cestách. Len čo príde ku mne, hneď ho zapíš medzi vašich patrónov. Barlička, ty máš dar proroctva. Vidíš aj to, čo sa ešte neudialo, ale ešte sa len udeje. Tváre, ktoré vidíš, sú budúci členovia Spoločenstva.“
11.11. 2016
Vo sne som mala videnie o očistci. Vľavo stála úplne opustená trpiaca duša. Bola vyše kolien v žeravej láve. Všade dookola bola len tma, sem-tam akási hustá hmla a samá žeravina. Za ňou som videla hrôzostrašný, tmavý dom, celý z prehnitého dreva. Tá duša sa nevedela absolútne pohnúť, akoby bola v tej láve prikovaná. Od bolesti strašne stonala, lebo bolesť bola taká preukrutná, že sa to nedalo vydržať. Vpravo som videla celý zástup duší v bielych rúchach, kráčajúc majestátnym krokom k veľkému oslňujucému Svetlu, preplnenému láskou. Keď prechádzali okolo tejto duše, začala vystierať ruky, túžiac byť medzi nimi, no nemohla sa ani pohnúť. Od bolesti, že nie je s nimi, premohol ju veľký žiaľ. Ježiš povedal: „Barlička, videla si dvojité utrpenie v očistci, fyzické aj psychické. Fyzické plné bolesti, psychické, keď duša vidí, ako niektorí idú do neba, a ona nemôže.“
12.11. 2016
Dnes poprosil Valentín Pána Ježiša, či by nám nepožehnal ružence, na ktorých sa modlíme a ružence, ktoré chceme darovať. Ježiš vyriekol tieto slová: „Požehnávam tieto ružence, darcov i obdarovaných. S každým, kto sa bude na nich modliť, budem bytostne spojený.“
13.11. 2016
Priniesli sme ďalšie ružence, lebo ich máme doma väčšie množstvo. Pán Ježiš nám hovoril: „Ružence, ktoré mi dávate požehnávať, budú mať mimoriadnu moc. Budú veľmi žiadané.“
15.11. 2016
Dnes nám Pán Ježiš požehnal aj medailóniky, ktoré nosíme na krku. Valentín sa spýtal Ježiša. „Ježišu, je pravda, že všetky deti, ktoré nie sú pokrstené, ťa nevidia ? Nevidia Boha? Ako to bude s našimi adoptívnymi deťmi, ktoré boli potratené, ku ktorým sa nehlásia ich biologickí rodičia?“ Ježiš povedal: „A prečo ich nepokrstíte? Všetkým chlapčekom dajte meno Adam a všetkým dievčatkám dajte meno Eva.“
16.11. 2016
Dnes som pokrstila všetky potratené deti. Urobila som to hneď po svätom prijímaní. Ježiš prehovoril: „Barlička, tvoj krst bol prijatý. Veľká radosť nastala v nebi. Detičky sa veľmi tešia a radujú, že už sú z nich normálne duše ľudských bytostí s menom. Ani na seba nežiarlia, lebo všetky majú rovnaké mená.“
17.11. 2016
Keďže zomrela babka jedného nášho člena, ktorá bola tiež členkou Spoločenstva Priateľov Eucharistie, napadlo mi spýtať sa Pána Ježiša, ako je to s dušou po smrti do jej pohrebu a či môžeme pre ňu ešte niečo urobiť. Pán Ježiš nám to vysvetlil: „Duša zomrelého do svojho pohrebu ešte putuje. Preto je dôležité sa za ňu modliť, lebo ešte môže dostať milosti. Po pohrebe je už všetko uzavreté. Duša je už preč. Už nemá možnosť byť na svete až na výnimky, ktoré to majú povolené.“
