10. 12. 2017
Ráno som si uvedomila, že rana na chrbte ma nebolí, a aj v mieste kde ma doteraz najviac bolela, už necítim nič. Vôbec nič. Veľmi som sa vyľakala a začala som plakať, že som o ňu prišla. Cítila som veľkú duševnú bolesť, ktorá bola väčšia, ako samotná bolesť rany. Plakala som, že som asi zranila Pána Ježiša a že si ju nezaslúžim. Prosila som ho, aby mi odpustil a vrátil mi ju späť, že chcem s lásky k nemu trpieť. Ježiš mo odkázal: „Ničím si ma nezranila. O ranu si neprišla. Máš ju na chrbte. Je to rana po bodnutí. To zlý ti nahovoril, že som ti ju vzal. To, že si necítila bolesť, som rozhodol ja. Ja rozhodujem kedy ťa bude bolieť a ako ťa bude bolieť. Niekedy ju nebudeš cítiť vôbec. Zapamätaj si Barlička, všetky pochybnosti sú od zlého.“
13. 12. 2017
Počas modlenia som odrazu videla veľké starobylé mesto a potom obraz zmizol. Poprosila som Valentína, aby sa spýtal Pána Ježiša, čo je to za mesto a prečo som ho videla. Ježiš povedal: „Barlička, keď to mesto uvidíš, spoznáš ho. Dostaneš tam veľa milostí.“
15.12. 2017
Ranu na chrbte znova cítim. Veľmi som túžila vedieť, aká je to rana a čím bola spôsobená.
16.12. 2017
Ježiš povedal: „Rana je po biči, na ktorom boli kovové hroty. Si zasiahnutá jedným takýmto hrotom.“
17.12. 2017
Prebudila som sa z hrozného sna. Bol takýto: Išla som na jednu návštevu. Ako som tak prechádzala cez nejaké ulice, stretla som ľudí, ktorí kráčali na nejakú púť. Pridala som sa k nim, a keď som došla na miesto, kde mala byť veľká slávnosť, postavila som sa do radu na svätú spoveď. Zrazu prišli dve protestantské kňažky a tvrdili, že kňazi im prikázali, aby spovedali namiesto nich. Veľmi som sa tomu začudovala a hneď som aj ľudí upozornila, že tu nie je niečo v poriadku. Jedna z nich ma počula a začala ľuďom vysvetľovať, že všetko je tak ako má byť, aby pokojne pristupovali k sviatosti zmierenia. A ľudia sa aj spovedali. Aj ja som išla, ale celý čas som mala z toho zlý pocit a cítila som veľký nepokoj. Cítila som, ba dokonca som si to začala silno uvedomovať, že tie kňažky klamú. Keď som tak kľačala, povedala som Ježišovi. „Pane, ja sa spovedám tebe a nie tej protestantskej kňažke. Odpusť mi, že som pri nej, ale žiaden kňaz tu skutočne nie je.“V tom som zbadala, ako jeden prichádza a za ním idú ľudia. Vstala som a utekala do radu, ktorý sa už vytváral. Volala som aj na tých, čo stáli v rade ku protestantkám, ale vôbec ma nepočúvali. Rad bol pomerne dlhý, keď som prebehla k nemu, preto som poprosila veriacich, či by ma nepustili dopredu, lebo cestujem na jednu dôležitú návštevu a o chvíľu mi ide vlak. Niektorí si ma vôbec nevšímali, poniektorí boli na mňa zlostní, takže som sa postavila na koniec. Po celý čas som rozmýšľala, aké mám hriechy a že musím ich za každú cenu vyznať. Keď už boli predo mnou len dvaja, poprosila som ich znova, ale oni ma ignorovali. Zrazu kňaz vstal a odišiel. Ich ešte vyspovedal, ale mňa nie. Smutne som pozerala kam ide a rozbehla sa za ním. Vošla som do nejakej veľkej jedálne, kde ľudia už obedovali. Aj kňaz už práve jedol. Rozbehla som sa k nemu a prosila ho o sviatosť zmierenia. Všetci sa na mňa pohoršene dívali, aká som drzá, že vyrušujem duchovného pri jedle, ale mne to nevadilo. Kňaz sa na mňa usmial a vyhovel mi. Bola som šťastná, že som znova v stave milosti. Po svätej spovedi som pokračovala v ceste na návštevu. Vystúpila som v jednej dedine, ktorú poznám, a ako som tak prechádzala cez chodník, stretla som tri ženy, ktoré mi začali rozprávať, čo sa tam udialo. Že jedna pani, ktorú poznám, si zmenila priezvisko, lebo nechcela mať meno po rodičoch, a že jeden chlapec, ktorého tiež poznám, má detské telo a hlavu dospelého. Potom mi boli ukázané dve mne známe mladé ženy, s ktorými som sa pustila do reči. Jedna ma vôbec nepočúvala a tá druhá si počas nášho rozhovoru v kuse obnažovala telo. Keď som ju upozornila, aby s tým prestala, začala sa smiať, že čo mi to vadí, keď jej to nevadí. Znechutená som od nich odišla a pokračovala v ceste. Naraz som sa ocitla v dome, kde som bola pozvaná. Bolo tam veľa ľudí. Žena, ktorú tiež poznám, a ktorá ma už čakala, keď ma zbadala, v tej chvíli sa zmenila na zlostnú a začala po mne kričať. Prítomným začala o mne hovoriť samé nepravdy, takže nakoniec všetci mali na mňa veľkú zlosť. Veľmi ma to všetko zraňovalo a preto som chcela z tohto miesta čím skôr odísť, ale nevedela som ako, keďže už bola noc. Prosila som tú ženu, či by mi nepomohla, že chcem odísť, že sa necítim dobre, že chcem ísť domov. Ona na to, že mi dá auto a nech si idem. Dala mi ho, ale pokazené, totálne nepoužiteľné, a tak som vyšla z domu von a prosila ľudí čo tam stáli, či by mi nepozreli na internete odchody vlakov, alebo autobusov, no nepomohli mi. Potom som videla širokú diaľnicu. Vo chvíli, keď som bola tak uprostred noci opustená, zrazu sa predo mnou začal vynárať celý húf diablov. Každý bol odporne iný a každý letel s veľkým smiechom rovno na mňa. Všetci sa mi vysmievali rovno do tváre. V tej hrôze som otvorila oči a zistila som, že nevidím, že som stratila ostrosť, že pozerám akoby cez nejakú hmlu. Zobudila som aj Valentína a povedala mu, čo sa mi stalo, že nevidím. Ostrosť sa mi vrátila až na svätej omši. Pán Ježiš vysvetlil môj sen takto: „Barlička, cez tváre tvojich známych ti ukázali diabli, akú majú moc, a ako pôsobia na ľudí vo svete. Kňažky predstavujú sekty, ktoré odvádzajú ľudí od učenia pravej Cirkvi a zľahčujú hriechy. Ľudia, ktorí ostali stáť v rade k týmto kňažkám, to sú tí, čo do siekt vstupujú. Žena, ktorá si zmenila priezvisko, predstavuje tých, čo nemajú úctu k svojim rodičom a predkom a ktorí sa hanbia za svoje korene. Dieťa s hlavou dospelého zase predstavuje tie deti, ktoré páchajú hriechy dospelých. Pijú, fajčia, pozerajú porno, dopúšťajú sa smilstva, berú drogy, celé dni sedia na facebooku… chcú byť ako dospelí. Tie dve ženy, s ktorými si rozprávala, predstavujú všetky neposlušné a nemravné dievčatá a ženy, ktoré sa starajú len o svoje tela a krásu. Neslušne a nemravne sa obliekajú, odhaľujú telá a zvádzajú mužov. Tá, čo sa obnažovala, predstavovala tie dievčatá, ktoré sa dopúšťajú hriechov smilstva a vôbec im to nevadí. Ľudia, ktorí ti nechceli pomôcť, to sú ľudia z katolíckej Cirkvi, bez lásky, bez súcitu, bezohľadní, bez ochoty pomôcť. To pokazené auto predstavuje dary, ktoré ľudia darujú s neláskavým srdcom. Sú to väčšinou pre nich nepotrebné veci, ktorých sa zbavujú. Žena, ktorá keď si ju navštívila, hovorila o tebe samé nepravdy, to sú tie hriechy ohovárania a osočovania, na ktoré zlí duchovia ľudí navádzajú. Tá diaľnica, ktorú si videla, to je ta krásna široká cesta, po ktorej keď ju človek vidí, má chuť sa rozbehnúť. To je tá diaľnica, na ktorú lákajú zlí duchovia. Barlička, prišla si na chvíľu o zrak. To ti chceli diabli ukázať, akú majú moc, že vedia poškodiť aj zdravie človeka. Nakoniec sa ti všetci ukázali a vysmiali, lebo sa im darí a ty si pre nich len také nič.“ Dnes má byť v Piešťanoch pochod čertov tzv. šou krampusov.
