18.12. 2017
Keď som sa pýtala Pána Ježiša na Piešťany, odpovedal: „Mesto namiesto mňa oslávilo satana a jeho prívržencov a dalo mu moc. Uvidia, čo urobili! Všetci, čo sa zúčastnili na oslave satana, všetci mu dali moc nad sebou.“ Potom ešte dodal: „Prečo ľudia padajú do hriechov? Každý človek má v sebe Ezaua. Nikto nebol a nie je od neho oslobodený. Preto nikdy nehovorte, ja to dokážem, ja to zvládnem, ale hovorte: Pane Bože, daj mi silu, aby som to s tvojou pomocou dokázal a zvládol, lebo bez Božej milosti a bez Božej pomoci, človek nedokáže nič!“
19.12. 2017
Počas spánku som sa zrazu ocitla v akejsi dedinke v horách. Bola to zvláštna dedinka. Bývala som v malej chudobnej chalúpke, v ktorej bola len jedna miestnosť s pieckou a záchod. Mala malé okienko, cez ktoré som sa dívala vonku. V tej chalúpke som bývala aj s asi štvorročným dievčatkom a ešte menším chlapčekom. Varila som im, starala sa o nich, chlapčeka som učila prvé slová a mali sme sa veľmi radi. Raz mi dievčatko povedalo: „a budeme mať tu pekne?“ Pohladila som ju po líčku a povedala som jej: „Samozrejme, miláčik, že budeme mať pekne. Nakreslíme si tu samé pekné obrázky a hneď nám bude veselšie.“ A začala som kresliť po stenách samé domčeky, stromčeky, aj slniečko a kvetinky, všetko v samých pastelových farbách. Dievčatko sa vytešovalo a pozorne ma sledovalo, ako maľujem. Potom som vyšla von a pozerala, ako by som okrášlila záhradku, ktorú sme mali pri domčeku. Bola v dosť úbohom stave. Povedala som si, posadím tu samé krásne kvietky, aby sa detičky mali kde hrať a boli šťastné. Ako som tak premýšľala, pozrela som sa na zem a zbadala akýsi stočený pás. Vystrela som ho a od radosti som sa išla zblázniť. Bol dlhý asi 4 metre a vysoký asi jeden meter. Na ňom boli nakreslené domčeky, stromčeky a iné roztomilé vyobrazenia a čo je najpodstatnejšie, ten baner bol ako nový. Potešila som sa, mám pre deti krásne prekvapenie, to budú mať radosť. Nájdem mu pekné miesto v chalúpke, nech sa deti radujú, nech sú šťastné. Ako som tak pozerala na tú maľbu a premýšľala o nej, pribehla ku mne skupinka rozosmiatych mladých dievčat. Jedna z nich mi povedala: „aj ty tu bývaš? Aj my tu bývame, budeme tvoje priateľky. Aj keď je tu taká chudoba, sme tu veľmi šťastné. Bude nám spolu veselo. Aj ty budeš šťastná.“ Ježiš mi vysvetlil môj sen: „Barlička, chalúpka, v ktorej si bola, to je tvoje srdce. Tie dve deti predstavujú všetky detičky, ktoré máš tak rada, a ktorým sa tak venuješ. Baner, to je tá tvoja láska, ktorú k nim prechovávaš. Skupinka mladých dievčat, to sú panny, ktoré predstavujú krvný obeh tvojho srdca. On vyživujú tvoje srdce a dáva mu veľkú silu.“
21. 12. 2017
V mladosti som pracovala na onkológii ako rádiologická laborantka. Moja nadriadená mi veľmi ubližovala a neustále ma ponižovala. Dnes prišla jej duša v sne za mnou. Bola som v akejsi miestnosti, keď zrazu vošla cez dvere a prosila ma o jedlo. Mala som z nej úprimnú radosť. Hneď som ju usadila za stôl a pripravila jej plný tanier jedla, ktoré som ale potrebovala ohriať. Vložila som ho do mikrovlnnej rúry a zrazu sa začalo scvrkávať. Šéfka medzitým odišla a keď sa vrátila, na tanieri už bolo všetko studené, takže jedlo bolo potrebné znovu prihriať. Aj som to urobila, no scvrklo sa znovu, až nakoniec z neho nezostalo skoro nič. Zúfalo začala kričať: „už ho toľko nezohrievajte, lebo mi nič nezostane.“ Ježiš povedal: „Barlička, tvoja bývala šéfka ťa prišla prosiť o modlitby a o odpustenie. Odpusť jej, ale nemodli sa, lebo tie modlitby vyjdú nazmar, tak ako to jedlo. Svoje tresty si musí odpykať bez pomoci sama.“
22.12. 2017
Ježiš dnes prehovoril:
„Kto ma hľadá, ten ma nájde,
Kto ma čaká, ten sa dočká,
Kto sa raduje, toho šťastím obdarujem,
Kto je smutný, toho poteším,
Kto miluje, ten sa ku mne približuje,
Kto mi dôveruje, toho nesklamem.“
23.12. 2017
Mala som taký sen: Videla som manželský pár, ktorý poznám, a ešte žijú. Stretla som sa s nimi na úzkych točitých schodoch. Ja som vystupovala s Valentínom hore, a oni kráčali dole. Muž sa mi prihovoril, ale žena nie. Ignorovala ma. Postrehla som, že mala na hlave zvláštne sivé vlasy, ako helmu. Muž povedal, že žena má rakovinu a že majú samé problémy. Rozlúčili sme sa, a každý z nás pokračoval po schodišti svojím smerom. Ježiš povedal: „Rakovina tej ženy, to je zobrazený stav jej duše. Vlasy ako helma, to je jej pýcha a neschopnosť odpustiť. Vy idete smerom hore, k nebeskému kráľovstvu a oni dole.“ Valentín sa spýtal: „Ježišu, chceme im pomôcť. Dá sa im pomôcť?“ Ježiš povedal: „Nie.“ Dnes ma navštívili mníšky z očistca, ktorým mám pomôcť.
