4. 3. 2017
Vo sne som videla Ježišove tŕním korunovanie. Utýraný Ježiš sedel. Na hlave mal tŕňovú korunu a v rukách trstinu. Pred ním v rade stáli ľudia a postupne k nemu prichádzali. Každý, kto k nemu pristúpil, vytrhol mu z ruky trstinu a nemilosrdne ňou bil nášho Pána po hlave. Pritom niečo zlostne kričal. Potom mu vložil trstinu do ruky a pristúpil ďalší. Ten mu tiež vytrhol z ruky trstinu a bezcitne Ježiša bil. Takto to robil ďalší a ďalší, a tŕňová koruna sa zabárala do hlavy nášho Pána stále viac a viac. Všetci pritom zlostne kričali, alebo sa smiali. Bolo to strašné. Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, to čo si videla, bol len miernejší obraz. V skutočnosti nešlo o rad ľudí, ale o dav. Stáli tak, ako keď ľudia stoja na nedostatkový tovar. Bola to doslova tlačenica.“
Valentín poprosil Pána Ježiša, aby povedal ľuďom pár slov pre toto pôstne obdobie. Namiesto pár slov porozprával tieto tri príbehy na rozjímanie:
Príbeh prvý:
Boli dvaja bratia. Boh ich obdaril milosťami, že mali veľký stupeň poznania. Videli všetko zlé, čo sa deje okolo nich, hriechy iných ich veľmi rozčuľovali. Preto sa rozhodli, že to začnú naprávať. Začali ľudí upozorňovať na ich nedostatky a poklesky, viedli plamenné reči, posudzovali a odsudzovali hriešnych ľudí, s ktorými prišli do styku. Účinok a výsledok toho všetkého ich úsilia bol asi taký, ako keď zavanie vietor. Nedochádzalo k žiadnej náprave. Život týchto bratov bol ale zrkadlovým obrazom života týchto ľudí. Prvý videl stále len týchto ľudí s ich nedostatkami a hriechmi. Mal oči, ale nevidel tam seba. Druhý, keď si premietol obraz týchto ľudí a ich biedu, zbadal uprostred nich seba samého. Horko zaplakal, zamyslel sa nad sebou a začal robiť všetko preto, aby jeho obraz z tohto davu zmizol. Namiesto plamenných reči a odsudzovania, začal ľudí okolo seba počúvať a snažil sa im pomôcť riešiť ich problémy. Veľký dôraz začal klásť na to, aby jeho duša a svedomie boli čisté. Keď si po čase znovu premietol obraz z minulosti, zbadal ako začína blednúť. Vytratil sa z neho nielen on sám, ale každým dňom a každým skutkom milosrdenstva, ktoré im preukázal, začali z neho miznúť aj ľudia z jeho okolia.
Príbeh druhý:
Pán mal dvoch psov. Jedného veľkého a silného, a druhého malého a veľmi pokojného. Ten veľký ho počúval a rešpektoval, ale skutočnú radosť a lásku mu prejavoval len vtedy, keď ho kŕmil. Malý psík ho vždy vítal vrtiac chvostíkom s neskonalou radosťou a láskou. Raz musel Pán na dlhšie obdobie odcestovať. Starostlivosť o psov prevzal jeho nehodný sluha. Pre psov nastali zlé časy. Hlad, smäd, kopance a bitky boli na dennodennom poriadku. Veľký pes to veľmi, veľmi zlé znášal. Stal sa veľmi zúrivý a nezvládnuteľný. Sluha ho preto musel uviazať na silnú reťaz, aby mu neublížil. Malý psík aj napriek zlému zaobchádzaniu vždy s láskou vítal aj tohto nehodného sluhu. Keď sa mal Pán vrátiť, sluha odviazal aj veľkého psa, aby nezistil, že sa o neho zle staral. Keď Pán otvoril bránku, malý pes sa išiel zblázniť od radosti. Veľký pes na neho skočil a pohryzol ho.
Príbeh tretí:
Na jednom dvore žili vo svornosti kačka a sliepka. Pekne si nažívali, až kým brána tohto dvora neostala raz otvorená. Vybehli von, a pred nimi sa objavila veľká rieka. Kačka veselo skočila do vody a plávala. Sliepka sa na ňu pozerala a pomyslela si: „Tá ťarbavá kačka, a ako krásne pláva. Veď kým sa ona rozhýbe, ja trikrát obehnem dvor. Či som ja horšia ako ona ? Ja jej ukážem, ako sa pláva.“ Rozbehla sa a skočila do vody. Kačka vystúpila na breh, kým mŕtve telo sliepky unášal prúd rieky ďalej.
Ježiš dodal: „Dobre sa zamyslite nad týmito príbehmi, aby ste pochopili všetko, čo v sebe skrývajú. Aby ste videli.“
5. 3. 2017
Pán Ježiš povedal: „Tie príbehy pošli Valentín všetkým, ktorým si poslal aj podobenstva o ľudskej duši.“
6.3.2017
Valentín mal takýto sen: Vracal sa z Čiech s jedným kňazom aj niekoľkými ľuďmi v bielom mikrobuse domov. Auto riadil kňaz. V mikrobuse mal Valentín so sebou dlhú bielu krabicu, v ktorej bola uložená stehenná kosť nášho Pána. Keď sa z jednej oddychovej prestávky vracali do auta, kňaz zrazu pred ním zatvoril dvere a smejúc sa ušiel. Valentín ostal sám. Nabral silu a peši bežal domov. Osadenstvo z auta dobehol v nejakej reštaurácii. Tam ho oslovili dve dievčatá a vysvetľovali mu, že to bol len žart, že môže s nimi pokračovať v ceste. Valentín to odmietol. Povedal, že pôjde peši, len nech mu dajú z auta tú krabicu s Ježišovou kosťou. Dali mu ju, pripevnil si ju na chrbát a pokračoval peši. Celou cestou bežal. Pán Ježiš mu sen vysvetlil takto: „Šírenie môjho diela skrze kňazov by bolo rýchlejšie, čo predstavuje ten malý mikrobus, ale nebude to tak. Skrze kňazov sa to nebude šíriť. Tento tvoj beh znamená šírenie môjho diela len skrze teba. Na Furči vykonám skrze teba veľa zázrakov. Vtedy mnohí ľudia pochopia, čo sa to deje. Tá moja stehenná kosť predstavuje časť môjho kríža, ktorý budeš niesť. To je symbolika, ktorá znamená: odteraz tvoje nohy budú mojimi nohami.“
8. 3. 2017
Dnes v noci ma vo sne navštívil otec mojej bývalej spolužiačky, ktorý už dávno zomrel násilnou smrťou. Nebol pripravený na stretnutie s Bohom, lebo zomrel nečakane rukou vraha. Poprosila som Valentína, aby sa spýtal Pána Ježiša, či mu viem pomôcť. Ježiš mi odkázal: „Barlička, odteraz bude za tebou prichádzať veľa duší z očistca, lebo vidia, že tvoje modlitby majú veľký účinok. Nemôžeš za všetkých robiť novény, lebo ich bude toľko, že to bude nezvládnuteľné. Ty rob novény za duše v očistci z tvojho príbuzenstva, a tie, ktoré nie sú z tvojho príbuzenstva, zahrň len do jedného ruženca k Svätým ranám, s úmyslom, že je to za duše v očistci, ktoré prosia o modlitby.“
