18.10.2020
Ráno po Svätej omši mi Pán Ježiš odkázal: „Barlička, tvoje hriechy už boli odpustené. To čo si mala, to sú len škrupule a pokušenia zlého ducha, ktorý ťa chce zneistiť a priviesť do depresie.”
Dnes boli veľké demonštrácie proti vláde. Večer Ježiš dodal: „To je to, čo si mala o 4 dni vidieť. To je začiatok novej revolúcie.”
19.10.2020
Mala som takýto sen. S Valentínom som bola v nejakom neznámom meste. Chceli sme sa v ňom trochu poprechádzať, ale všade kam sme išli, bolo všetko zničené a nebolo čo obdivovať. Ešte aj lavičky, na ktoré sme si chceli sadnúť boli v zlom stave a na každej bol papierik s oznamom, že každý kto si chce sadnúť, musí to miesto po sebe aj vymaľovať. Všade sa niečo prerábalo a niekde ešte viac búralo. Všade bol neporiadok a zmätok. Ľudia v tom meste žili v chaose, v strachu a vo veľkom strese. Turisti, ktorí sem prichádzali sa nemali ani kde ubytovať, lebo nič nefungovalo a aj reštaurácie boli vo veľmi zlom stave. Hotely neboli na tom o nič lepšie. Boli na zaplakanie. Do jedného takého sme aj vošli, lebo sa o ňom rozprávalo, že je najlepší, ale v skutočnosti to bola hrôza. Výťahy doškriabané, totálne zničené a ani dvere sa na nich nedali poriadne privrieť. Chceli sme do jedného vstúpiť, ale vždy keď sme to chceli urobiť, prišiel niekto, kto sa veľmi ponáhľal. Ľudia, ktorí prichádzali, nosili samé kartónové krabice, drevené dosky a pre nás nepochopiteľné predmety. Poniektorí vôbec nič. Tí ľudia stále prichádzali a ja som za nimi na výťahu pritláčala dvere, lebo bez tejto pomoci by sa ani nepohli. Keď stúpal hore, celý sa triasol a vydával neznesiteľný zvuk. S Valentínom sme si povedali, že radšej z toho hotela odídeme a prespíme vonku. Ustlali sme si pri nemocnici a keď sme si ľahli, videla som ako sa na budove, jej hlavná šachta zrútila. Pán Ježiš môj sen vysvetlil takto: „Barlička, to bol sen o Slovensku. Videla si ako bol zničený turistický ruch a služby s nim spojené. To čo si videla, čo ľudia nosia do výťahu, to je tá pomoc, ktorú dostávajú podnikatelia od štátu a aká je pre nich nedostačujúca. V zlom stave bude aj zdravotníctvo. Diabol bude robiť svoju prácu. Bude ovládať vašu krajinu skrze svojich služobníkov. Modlite sa za Slovensko a za váš národ.”
21.10.2020
Keď som sa modlila, dívala som sa na kríž Milosrdnej lásky. Zrazu som mala takéto videnie. V okamihu keď Pán Ježiš zomrel, videla som ako jeho duša pribehla k Nebeskému Otcovi, ktorý sedel na tróne. Kľakol si pred ním, svoju hlavu zložil do jeho lona a srdcervúco sa rozplakal od šťastia, že to zvládol a tak splnil Otcovu vôľu.
Ježiš povedal: „Áno Barlička, bolo to tak, ako si videla.”
23.10.2020
Kostoly sú zatvorené. Doteraz sme mohli chodiť v určenom čase na sväté prijímanie a Valentín sa mohol porozprávať s Pánom Ježišom, ale od zajtra je to už inak. Je zákaz vychádzania. Dnes to bol posledný deň. Chcela som vedieť, ako sa bude Pán Ježiš s ním zhovárať.
Pán Ježiš prehovoril: „V tejto mimoriadnej situácii sa budem s ním zhovárať z relikvie môjho bozku a bozku mojej Mamičky, alebo cez online adorácie. Je to len na ten čas, kým sa znova neotvoria kostoly.”
Ukázala sa mi moslimka v čiernej burke. Ježiš poznamenal: „To bola kresťanka. Aj takto končia, keď nie sú pevné vo viere.”
25.10.2020
Videla som ako Ježišova ruka drží ruku novorodeniatka.
Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, bolo ti ukázané, že ja vítam každé dieťa, ktoré príde na tento svet, lebo tak sa napĺňa Boží plán. Ja požehnávam deti a každý kto príjme takéto dieťa, prijíma mňa a Božiu vôľu. Preto aj Ja vítam a prijímam takéto deti.”
26.10.2020
Videla som utrpenie a mučenie niektorých svätých. Nakoniec mi bol ukázaný sv. František z Assisi v kláštore, v ktorom žil a život v ňom. Videla som aj to, že keď bol napadaný hriechom nečistoty, skočil do pichľavých ruží, len aby nezarmútil Boha. Ježiš povedal: „Barlička, bolo ti ukázane to, prečo sa svätí stali svätými, akí boli pevní vo svojich postojoch a ako odolávali hriechom.”
Dnes mi Majka napísala svoj sen. Videla ľudí bez rúšok. Držali ich v ruke, alebo ich mali pod bradou. Všetci boli šťastní. Bolo teplo, asi jar, lebo mali krátke rukávy. Oproti nej kráčal jeden opozičný politik a spýtal sa jej či nepotrebuje pomoc. Jedna žena vyšla zo svojho domu s rúškom na tvári. Keď to zbadala jej priateľka, zvolala: „Daj si dole rúško, lebo ináč to neskončí.”
Pán Ježiš poznamenal: „Majka vo sne videla, čo majú ľudia urobiť, aby znova získali slobodu a vymanili sa z otroctva. To čo hovorí ten politik je pravda. Chce pomôcť ľuďom.”
28.10.2020
Vo sne mi bola ukázaná matka, ktorej dcéra mala ísť na nejaký zákrok, pri ktorom hrozilo, že zostane neplodná. Povedala som jej nech jej vysvetlí aké je to nesprávne, ale ona nechcela. Hovorila mi, že ona ju nebude presviedčať, lebo je to jej život a aj tak by ju neposlúchla. Ja som to ale nevzdávala. Išla som za ňou a porozprávala jej aké je jej rozhodnutie nerozumné. Aby si uvedomila, že možno už nebude mať deti po ktorých raz zatúži. Neviem o aký zákrok išlo a ani prečo to chcela urobiť. Potom mi bolo ukázané, že ta matka ma ešte jednu dcéru, ktorá bola postihnutá. Nemala ani vlasy na hlave, iba sem tam a nevedela ani rozprávať. Vydávala zo seba len akési pazvuky.
Pán Ježiš prehovoril: „V tomto tvojom videní Barlička, som chcel poukázať na ďalší vážny hriech, ktorého sa dopúšťajú ľudia a to na dobrovoľnú sterilizáciu, z obavy, že môžu mať poškodené deti. Zasahujú do Božieho plánu a radšej volia tento ťažký hriech, aby sa vyhli prípadným ďalším problémom v budúcnosti, namiesto toho, aby to zverili do mojich rúk a dôverovali mi.”
29.10.2020
Mala som také videnie. Boli mi ukázaní naši ľudia, ako protestujú pred Úradom vlády. Bola tma a samé výkriky. Nad bránou sa objavil anjel a celý sa rozžiaril. Pozrela som sa na obraz Ježišovej tváre a videla ako z nej vyšlo žiarivé guľové svetlo, ktoré sa ľahučko prenieslo ku krížu Milosrdnej lásky a odtiaľ pomaličky ku mne.
Ježiš mi odkázal: „Barlička, videla si anjela, videla si budúcnosť, zasiahnem. Tým guľovým svetlom som ti chcel ukázať, že som ťa zahrnul milosťou, milosrdenstvom a láskou.”
30.10.2020
Vo sne som vystupovala hore vysokým strmým kopcom. Bolo to na Mariánskej hore v Levoči. Bola som už až tak vysoko, že som videla Baziliku Navštívenia Panny Márie. Kráčala som sama a bola som tak vyčerpaná, že som sa doslova vliekla. V diaľke som spozorovala, že za mnou prichádza väčšia skupina ľudí. Ako sa tak ku mne približovali, počula som ako reptajú, nadávajú a vracajú sa späť. Volala som ich nech sa nevzdávajú, ale oni ma vôbec nepočúvali. Ako som tak z posledných síl vystupovala, zbadala som ker, na ktorom boli zvláštne bobule. Malé, veľké aj drobnučké. Ten ker nebol pekný, lebo nemal žiadne listy, ale ovocie bolo veľmi chutné. Zakričala som na ľudí, aby sa vrátili, že som našla jahody, ktoré ich posilnia, ale nebrali ma vážne. Zrazu ma dobehla Majka s Viktorkou a ženou so zahmlenou tvárou a povedala: „Mami, veď toto je moruša.” Všetko sme spolu pooberali a keď sme nabrali energiu, pozrela som sa vpravo a zistila, že je tam lúka, po ktorej sa dá dostať skrátenou cestou k chrámu.
Pán Ježiš to vysvetlil: „Barlička, tvoj sen bol o ceste k Bohu. Ak človek vytrvá a ide za ním, Boh mu dá všetky milosti, aby došiel do cieľa. Kto sa vzdáva a neprosí, nedôjde do cieľa. Ako si videla, nie všetci ťa budú počúvať. Majka predstavuje tvoje deti a Viktorka tvoje vnúčatá čo ťa budú nasledovať. Tá žena so zahmlenou tvárou predstavuje všetkých tých, čo ti budú veriť. Moruša, to sú duchovné dobrá a milosti, ktoré Boh dáva.”
31.10.2020
Mala som taký sen. Bola som ubytovaná v nejakom hotely. Keď sme sa išli najesť, každý si musel svoje jedlo zaplatiť. Zistila som, že vo vedľajšej jedálni sa tiež platí, ale to jedlo je omnoho kvalitnejšie a chutnejšie. Povedala som to aj ľuďom čo sedeli za stolami, ale len niekoľkí so mnou odišli. Ostatní povedali, že im stačí aj to čo majú a že sú spokojní. Potom som mala také videnie: V náruči som držala novorodeniatko. Bolo to moje dieťa a bolo veľmi slabučké. Prosila som lekárov, aby mi ho zachránili, ale oni mu ešte viac ubližovali a chceli mi ho dokonca aj zabiť. Keď som to zistila, potajomky som ho vzala s miestnosti kde ležalo, ovinula dekou a utekala s ním preč s úmyslom, že si ho s Božou pomocou sama zachránim. V nemocnici to po chvíli zistili a vyhlásili po mne pátranie. Všade ma prenasledoval nemocničný personál a dokonca aj ľudia. Všade boli kontroly a ja som len stále utekala a schovávala sa po rôznych tmavých uliciach, len aby som svoje dieťa uchránila.
Ježiš prehovoril: „Barlička, tvoj sen o jedle, bol sen o duši. Duša má stále napredovať a neuspokojovať sa s tým v akom momentálnom stave je. Tí, čo išli za tebou, to sú tí, čo chcú napredovať. Tí čo zostali, to sú tí, čo sú spokojní s tým čo dosiahli. To dieťa, to je tvoja kniha. Videla si, čo spôsobí.”
1.11.2020
S Valentínom pracujeme na knihe, aby mohla vyjsť v elektronickej podobe, ako si to praje Ježiš 8.11.2020, spolu aj s filmom Přátele Eucharistie. Je s tým veľa práce, lebo manžel zistil, že som narobila veľa pravopisných chýb, ktoré je potrebné odstrániť a dať knihe aj knižnú podobu. Prosila som našich patrónov, aby nám v tom pomáhali. Ako som tak prosila, v tom sa mi zrazu ukázal sv. Ján Mária Vianney. Pán Ježiš povedal: „Ján Mária Vianney vám chcel ukázať, že je tu s vami, že vám pomáha, aj keď to priamo necítite, že je to od neho.” Bola mi ukázaná aj tvár jedného nášho politika. Zrazu nabrala strašnú podobu. Jeho koža bola akoby hrošia a jeho pohľad plný zlosti, zloby a zákernosti. Ježiš prehovoril: „Videla si jeho dušu a to ako je pokrytá impregnovanou hrošou kožou. On sa len tak ľahko nevzdá.”
2.11.2020
Vo sne som sa ocitla v nejakom veľkom meste. Bola to akási púť. Keď sme sa ubytovali, začala veľká zábava. Vyšli sme vonku na priestrannú záhradu, kde hrala hudba a niekto zvolal, aby sme tancovali. Nikto nechcel. Ľudia hovorili, že sa už na to necítia, iní zase, že sú už na to starí. Pošepkala som Valentínovi, že mi začneme a aj sme tak urobili. Postupne sa k nám pridali aj ďalší, pričom sme sa v kruhu smiali a mali veľkú radosť. Keď sme si išli naspäť sadnúť, zistila som, že kuchári majú nejaký problém a že už nestihnú pripraviť večeru. Ponúkla som sa im, že im pomôžem a pripravím pre všetkých svoju výbornú zemiakovú kašu. Keď ju ľudia jedli, jedna pani zvolala: „Toto že je výborná kaša? Veď sa to vôbec nedá jesť.” Ochutnala som ju a zistila, že Majka do nej pridala ešte viac masla a smotany a že je vynikajúca. No žena len frflala a navádzala všetkých, aby ju nejedli, no boli aj takí, čo ju nepočúvali, lebo im veľmi chutila. Keď sme si išli ľahnúť, uložili nás všetkých do jednej veľkej izby, takže som mohla vidieť ako sa mnohí správajú. Bol tam aj jeden mladý manželský pár, ktorý nemohol mať deti. Boli k sebe milí a stále sa bozkávali. Pomyslela som si, aké je to krásne, že sa tak milujú. Škoda že nemôžu mať dieťa. Poprosím Boha aby im ho požehnal. Na chvíľu som vyšla na chodbu a tam so počula dve ženy ako si rozprávajú, že tým manželom čo sa tak stále bozkávajú, ponúknu milé dvojročné dievčatko, ktoré čaká na adopciu. Hneď som k nim utekala, aby som ich upozornila, že som sa dopočula, že je nejaké krásne dievčatko, ktoré potrebuje rodičov. Ale keď som im to hovorila, vôbec neboli nadšení, dokonca som mala dojem, že ich obťažujem. Nechápala som to, lebo tvrdili, že sú v poradovníku, v ktorom sú nahlásení manželia čo prejavili záujem o adopciu. Prosila som ich nech sa idú pozrieť na to dieťatko, lebo som chcela, aby sa dostalo do rodiny kde je láska, ale len horko ťažko som ich k tomu prehovorila. Vzali ma so sebou a povedali mi, aby som ich čakala, že dievčatko si vezmú a prídu mi ho ukázať. Keď sa mladá žena ku mne vrátila, strčila mi ho do rúk a skríkla: „To je ono. Už ste spokojná?” „Aké je len krásne”, zvolala som, ale keď som ho chcela požehnať, zbadala som, že je to silikónová bábika. Manželia sa začali zo mňa smiať, že som im naletela a ako sa na mne pobavili. Vtedy som si uvedomila, že aj keď boli títo manželia v poradovníku, v skutočnosti to dieťa nechceli. Išlo im iba o to, aby ich ľudia obdivovali. Pochopila som, že je to všetko len divadlo.
Pán Ježiš môj sen vysvetlili takto: „Barlička, tvoj sen bol o živote. Ten tanec znamenal, že ľudia nechcú meniť svoj stereotyp, chcú žiť po svojom. To, čo si napísala v knihe prečítajú, ale nebudú sa podľa toho riadiť.Žena, ktorá nadávala na kašu, predstavuje tých, čo to neprijmú a postavia sa proti tomu. Tí mladí manželia, čo sa bozkávali, predstavujú tých čo sú falošní. Navonok sa pred ľuďmi prezentujú v dobrom svetle, aby ich obdivovali, ale v skutočnosti je to len pozlátko. To čo skutočne robia a čo si myslia, je niečo úplne iné. Valentín, Barlička, buďte opatrní pred takýmito ľuďmi čo vyzerajú veľmi ideálne, lebo vo väčšine prípadov to len hrajú a realita je úplne iná.”
