18.2.2020
Vo sne som bola v miestnosti kde ležal na posteli starý mŕtvy muž. Tá posteľ bola vložená akoby v sklenenej vitríne, ktorá sa dala otvoriť iba zvonku. Akýsi muž pristúpil a spýtal sa iného muža: „Už je mŕtvy?” Muž mu odpovedal: „Áno už je.” Keď to ten chlap čo sa pýtal počul, podišiel k vitríne a otvoril ju. V tom udrel silný zápach, preto ju hneď znova zatvoril a povedal: „Už musí byť dlho mŕtvy.” Nad tou posteľou so starčekom bola ďalšia vitrína. Tá bola celá čierna. Nič nebolo cez ňu vidieť, ale ja som vedela, že v nej leží ďalší mŕtvy človek. Keď som zodvihla oči k stropu, zazrela som sestru Luciu z Fatimy, ako sa na to všetko pozerá. Pán Ježiš to vysvetlil: „Barlička, videla si dôsledky koronavírusu. Ľudia sú izolovaní a tí čo sa o nich starajú nechodia k nim veľmi často, lebo sa boja, že sa nakazia. Preto sa stáva, že ani nezbadajú kto a kedy zomrel. Preto keď sa ľudia neobrátia, ako to prosila moja Mamička vo Fatime, bude ľudstvo sužované nielen vojnami, ale aj rôznymi epidémiami.”
19.2.2020
Ukázala sa mi duša z očistca bez tváre. Namiesto tváre mala iba čiernu dieru. Bola to duša muža, ktorého som poznala. Keď som chcela vedieť prečo táto duša nemá tvár, Pán Ježiš povedal: „Barlička, aký je to človek bez tváre? Poviem ti to. Je nečitateľný, nevyspytateľný a bezcharakterný. Takýto bol aj tento muž a preto nemá tvár ani v očistci.”
20.2.2020
Na dverách našej spálne sa nad zámkom objavilo guľové svetielko. Potom sa začala hýbať kľučka a to až tak, že sa posúvala hore dole, pričom menila svoj tvar.
Ježiš nám odkázal: „Valentín, Barlička, chcel som Vám ukázať aby ste mali srdcia otvorené pre všetkých, ktorí sa na vás obracajú.”
21.2.2020
Mala som také videnie. Ocitla som sa na nejakom pohrebe. V obradnej sieni sedelo veľa ľudí. Pred nami stála čierna rakva. Zrazu tam vbehla polonahá aziatka, ktorej pohyb pripomínal pohyb hmyzu. Behala štvornožky po rukách aj nohách a to tak, že hrudník a aj brucho mala vytočené smerom hore. Začala akoby tancovať, chodila a behala raz dopredu, raz dozadu, potom aj doboka, pričom prekladala ruky aj nohy cez seba, ako nejaký chrobák. Hlavou otáčala do všetkých smerov. Robila to trhavým pohybom, celá bola odporná.
Potom som sa ocitla v nejakom byte. Pri okne stála asi 45-ročná žena a rukou sa dotýkala skla. Z druhej strany z vonku som vo vzduchu videla tiež asi 45-ročného muža, ktorý sa cez sklo dotýkal jej, pričom sa na ňu nežne díval. Obe ruky boli biele. Naraz sa ruka muža od skla odlepila a začal padať. Žena sa pozerala za nim a začala srdcervúco plakať. Bolo mi ukázané, že to bol pilot a že lietadlo v ktorom sedel malo poruchu. Ako sa tak rútilo smerom dole, pilot vystrelil biely padák a ľahučko pristál v prekrásnej krajine.
Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, videla si pohreb zatratenej ženy, ktorá viedla nemorálny život a dušu spasenú, ktorá išla rovno do neba. Tí manželia ktorých som ti ukázal, viedli krásny manželský život, preto mali biele ruky. Ľúbili sa tak, ako sa ľúbite vy.” Dcéra Majka vo sne prečítala prorocký list. Pán Ježiš prehovoril: „Majka prečítala proroctvo. Stala sa mojim prorokom.”
24.2.2020
Cez Božie oko som videla veľkú lúku na ktorej bolo veľmi veľa detí. Stáli a pozerali sa na dlhý sprievod v ktorom boli anjeli zmenení na rôzne akoby plyšové zvieratká, ale nebol to plyš, ale iný materiál, ktorý neviem pomenovať. Všetky deti od radosti pišťali, smiali sa a mali neopísateľnú radosť. Potom mi boli ukázané dve biele nohy. Po jednej z nich liezol malý čierny pavúk.
Ježiš to vysvetlil: „Barlička, videla si oslavu pripravenú pre deti ktoré žijú v nebi. Na bielych nohách s pavúkom, som ti chcel ukázať, že keď sa človek vydá na cestu k svätosti, musí počítať s tým, že bude napádaný zlým duchom. Zlý duch sa vracia ako ten pavúk, ktorého aj keď vyhodíš, stále sa vráti, alebo príde iný. Tak je to aj s pokušiteľom. Bude vás stále napádať.”
25.2.2020
Pán Ježiš nadiktoval Valentínovi pre toto pôstne obdobie tieto príbehy:
Príbeh 1. Zvieratá sa rozhodli, že aj oni si zvolia svojho kráľa. Všetci sa zišli na veľkej lúke a voľby začali. Prvý sa im prihlásil slon.” Ja som najlepší kandidát na kráľa zvierat. Som z vás predsa najsilnejší a najväčší. Nikto sa mi nevyrovná.” Ale zvieratá ho hneď umlčali. „Ty nie si dobrý kandidát, lebo všade kade chodíš všetko rozdupeš, všetko ničíš, ani stromy neobchádzaš, ale ich polámeš, ak ti stoja v ceste. My nechceme takého kráľa.” Druhý sa prihlásil nosorožec. „Zo mňa by bol veľmi dobrý kráľ, som silný, nikto ma nedokáže poraziť, zvoľte si mňa.” Ale aj toho zvieratá umlčali. „Ty kade chodíš do každého rýpeš tým svojím rohom, nikoho nenecháš na pokoji, nikto kto sa k tebe priblíži si nemôže byť istý svojím životom. Nechceme takého kráľa.” Ako tretí sa prihlásil hroch. „Ja by som bol pre vás najlepšou alternatívou. Som veľmi silný, nikto ma nedokáže poraziť. Zvoľte si mňa za kráľa.” Ale zvieratá umlčali aj tohto kandidáta. Nechceme takého kráľa, ktorý sa celý život váľa v bahne a je celý špinavý.” Ako štvrtá sa prihlásila žirafa. „Zvoľte si mňa za kráľa. Ja som najvyššia, nikto nemá tak hlavu vysoko ako ja. Okrem toho som veľmi mierumilovná, neubližujem nikomu z vás.” Ale zvieratá umlčali aj ju. Ty nemáš rada dravé zvieratá, neznášaš ich, stále niečo proti ním máš, stále im niečo vytýkaš.” „Ale ja musím, veď oni nám škodia, naháňajú nás a aj nás lovia a zabíjajú. Nemôžem sa na to mlčky pozerať a tolerovať im to.” Ale zvieratá ju prekričali. „Preč s ňou, my nechceme takého kráľa, čo má vždy niečo proti dravcom.” Zrazu sa ozval sup: „Najlepším kráľom by bol lev. Pozrite sa aký je krásny, mladý a zdatný. A tá nádherná hriva, to ho predurčuje byť kráľom zvierat.” Hyena, šakal a veľké zvieratá aj slon, nosorožec a hroch, hneď začali skandovať: „Lev, lev, lev, nech lev je naším kráľom.” Hlas antilop a gaziel, ktorí protestovali proti tomu, nebolo v tom kriku počuť. Umlčali ich tým, že keď lev bude kráľom, nechá ich na pokoji a budú sa môcť dosýta a bez strachu pásť koľko sa im len zachce a že ich čaká krásna a bezstarostná budúcnosť. Tak si zvolili zvieratá za svojho kráľa leva. Na to sa ozval, tiger. „Lev je už síce kráľom, ale on nechodí do džungle. Zvoľte aj mňa za kráľa džungle.” Ale zvieratá kričali. „My už máme kráľa, nechceme aby bol ďalší kráľ džungle. My chceme aby v džungli kraľovala kráľovná. My chceme kráľovnú a nie kráľa”. Tu sa prihlásila anakonda. Ja som ten najlepší adept na kráľovnú džungle. Pozrite aké mám krásne dlhé telo, nikoho neruším, pokojne odpočívam na stromoch a silná som dosť, aby som v džungli udržala poriadok. Veľké zvieratá a lev hneď spustili rev:„Anakonda, anakonda, nech žije nová kráľovná džungle.”Hlas malých a slabých zvierat, ktoré sa ohradzovali že ich zabíja a požiera, zanikol v tom kriku a tak sa kráľovnou stala anakonda. Čo sa stalo po voľbách? Z leva sa nestalo mierumilovné zvieratko. Na svoje sľuby čo dal slabším zvieratám, hneď zabudol a ešte s väčšou vervou sa pustil do ich lovenia. Veľké zvieratá si žili v pokoji ďalej, na nich si netrúfal a supy, hyeny a šakaly, tie mali raj. Také množstvo potravy čo im zostalo po levoch ani nestačili konzumovať. A anakonda? Tá zožrala každého, kto sa k nej priblížil, aj s chlpami.
Rozmýšľajte, čo som tým príbehom chcel povedať.
Príbeh 2.
Boli dvaja bratia ateisti. Celý svoj život zasvätili budovaniu kariéry. Aj sa im darilo. Mali dostatok peňazí na všetko po čom len túžili. Začali preto hýriť a zúčastňovať sa bujarých zábav. Skrátka si žili na vysokej nohe a neodopreli si žiaden pôžitok, ktorý sa im naskytol. Jedného dňa, keď sa nad ránom vracali po prehýrenej noci, potužený alkoholom, vo veľkej rýchlosti nezvládli zákrutu a mali vážnu dopravnú nehodu. Obidvaja mali poškodenú chrbticu a zostali na invalidnom vozíku. Znášali to veľmi ťažko. Zrazu sa im zrútil celý ich svet. Prvý upadol do veľkej depresii, uzavrel sa do seba a pred svetom a skončil v zlom psychickom stave na psychiatrii. Druhý si spomenul na svoje detstvo a na svoju babku, ako mu hovorila o Bohu. Zavolal si mladého kňaza, ktorý sa mu začal venovať každý deň a postupne bol pripravený prijať všetky sviatosti. Pri generálnej spovedi sa mu premietal celý jeho márnivý život a zrazu všetko pochopil, že to čo sa mu stalo, nebola tragédia, ale bolo to pre jeho dobro. Nebyť tejto nehody, jeho život by naďalej plynul v bezduchých zábavách v hľadaní šťastia, ktoré mu stále unikalo a nevedel ho nájsť. Teraz aj keď na vozíčku, sa cítil šťastný, lebo už nebol sám. Mal pri sebe toho najláskavejšieho priateľa, ktorému zveril do rúk celý svoj nasledujúci život, ktorý ho nikdy neopustí a nesklame. Možno poznáte niekoho, kto hľadá a nevie nájsť správnu cestu. Skús mu poradiť, ako ju nájde.
Príbeh 3.
Nastala jar. V jednej krásnej záhrade sa usídlilo niekoľko párov spevavých vtáčikov, ktorý umocnili jej krásu svojím spevom. Párik kukučiek si hľadal miesto, kde by sa usadil. Keď prelietali nad záhradou, počuli a videli, že je plná spevavých vtáčikov, rozhodli sa, že sa tam usadia. Postupne zistili, kde majú vtáčiky hniezda. Samček kukučky odlákal vtáčika sediaceho na vajíčkach aby tam kukučka zaniesla svoje vajíčko. A aby to nebolo vtáčikovi nápadne, jedno vyhodila. Tak postupne obsadili všetky hniezda spevavcov. Za nejaký čas sa vyliahli z vajíčok mláďatka. Kukučie mláďa bolo vždy hladné, rodičia mu museli od svitu do mrku nosiť potravu. Mláďa ako rástlo, postupne povyhadzovalo z hniezda súrodencov, až zostalo v hniezde len samo. Celá kolónia spevavých vtákov usilovne pracovala a kŕmila kukučie mláďatá. Namiesto spevu sa v záhrade ozývalo len hlasité KU-KUK. Porozmýšľajte, čo vám to pripomína.
26.2.2020
Valentín mi povedal, že celú noc nespal, že ho bolí veľmi krk a má aj žaludočné problémy. Pán Ježiš mu povedal: „Valentín, začalo pôstne obdobie. Budeš trpieť.”
27.2.2020
Manžel trpí. Bolestí sú stále väčšie a väčšie. Dnes bola za mnou duša, za ktorú som prinášala obety. Bola sa mi poďakovať a ukázala mi, kde teraz v nebeskom kráľovstve žije. Videla som ju medzi krásnymi stromami. Mali úžasné farebné listy a ja som hneď pochopila že ide o listovú krajinu. Ježiš poznamenal: „Áno, žije teraz v listovej krajine, kde je veľmi šťastná.” O modlitby ma chodia prosiť nielen duše z večnosti, ale aj duše ešte žijúcich. Keď ich stretávam, vidím, že o tom vôbec nevedia. Ježiš mi to vysvetlil: „Žijúci ľudia nevedia o tom, že chodia prosiť. Ich duše chodia keď majú potrebu a hľadajú spriaznenú dušu, ktorá im vie pomôcť.”
28.2.2020
Vo sne sa mi zjavil Pán Ježiš. Pôsobil veľmi majestátne. Celý bol zo zlata. Nielen jeho šaty, ale aj jeho telo a vlasy.
Pán mi odkázal: „Barlička, zjavil som sa ti ako Kráľ neba a zeme. Tak prídem aj pri svojom druhom príchode.”
