16.3.2020
Mala som taký sen. V dome v ktorom sme bývali boli s nami aj naše deti. Vravela som im, že na chvíľu odídem do mesta a hneď sa vrátim. Rozlúčila som sa s nimi a odišla do Košíc. Keď som tam prišla, vnímala som to tak, že už tam bývam. Povedala som si, že si to mesto pôjdem pozrieť a navštívim aj Pána Ježiša. Nešla som do centra autobusom, ale peši zo sídliska KVP cez Terasu, pritom som vedela, že mám byt na Furči. Ako som sa tak dostala na sídlisko Terasa, prišla som na miesto, kde by malo stáť nákupné centrum Kaufland a bloky, ale to miesto bolo úplne prázdne. Bol tam len čistý pozemok na ktorom nebola ani tráva, ani stromy, ani chodníky, len sama hlina. V diaľke som videla lavičku na ktorej v tej prázdnote sedela moja priateľka a zároveň aj bývala kolegyňa V… Už z diaľky sa na mňa usmievala a keď som došla k nej vravela mi, že čaká manžela, ale že keď po ňu príde, povie mu, že ešte čaká na mňa, lebo sa chce so mnou poprechádzať. Veľmi som sa tomu začudovala, lebo nebolo sa kde poprechádzať. Nikde neboli ulice ani žiadne parky, ale povedala som jej, že idem do kostola a keď sa budem vracať späť, zastavím sa a porozprávame sa. V ceste som pokračovala naďalej peši a dostala som sa do neznámeho mesta. Vošla som do chrámu a zažila som šok. Veriaci tam práve obdivovali kríž na ktorom bol Ježiš. Tvár mal ako náš Ježiš na kríži Milosrdnej lásky, ale jeho telo bolo odstrašujúce. Ruky, nohy aj trup boli nepekne povyrezávané, všelijako pokrútené a na hrudi mal namiesto Srdca vyrezanú veľkú ruku zavretú v päsť, iba ukazovák bol vzpriamený, akoby ukazoval na ľudí. Keď som to zbadala, zvolala som: „Zbláznili ste sa všetci, veď Ježiš tak nevyzerá. Čo ste to urobili, okamžite to dajte preč a zaveste správny kríž.” Ľudia sa pustili do mňa a kričali, že je krásny a že vôbec tomu nerozumiem. Celá zronená som vybehla z kostola a ani som si nevšimla, že za mnou beží moja dcéra Majka. Dobehla ma a obe sme z toho plakali. Povedala som jej, že idem si ešte popozerať mesto, že som sa mala stretnúť so svojou bývalou kolegyňou V…, ale už to aj tak nestihnem, lebo sa musím ponáhľať domov, ale že keď chce, môže ísť so mnou. Vravela že chce a tak sme sa vybrali smerom k jednej ulici o ktorej som vedela, že je skratka k nášmu domu. Viedli tam dve cesty. Jedna horná, ktorá bola celá vyasfaltovaná a kráčalo po nej veľa ľudí a druhá dolná, akoby poľná cesta po ktorej išlo len zopár ľudí. Obe boli nad mestom. Majke som vravela, že pôjdeme tou dolnou lebo je oveľa kratšia a doma ma už netrpezlivo čakajú. Že už je veľa hodín a ja som im sľúbila, že sa skoro vrátim. Cesta, ktorú som vybrala, nebola príjemná. Všade boli samé kamene, bodliaky, rôzne pichľavé kríky, ale nesťažovali sme sa. Sem-tam sme našli aj sladučké maliny. Keďže táto cesta viedla ponad mesto, mohli sme sa zhora pozerať dole do záhrad ľudí a boli sme prekvapené, čo tam vidíme. Nevideli sme ani stromy, ani kvety, dokonca ani tráva tam nerástla, všade bol len bordel a stoky. Cesta bola ťažká a namáhavá. Vyzeralo to tak, akoby po tom chodníku málokto prešiel. Už sme sa blížili k jeho koncu, keď jedna žena zvolala: „Je to slepá ulica, musíme sa vrátiť.” Ľudia sa otočili a vracali späť. Ja som Majke vravela, že my sa nevrátime, že porozmyšľam ako budeme pokračovať ďalej. Zodvihla som oči a zazrela som úzky chodníček zarastený trávou na ktorom boli označené tri nášľapné miesta. Vystúpili sme po nich a našli sme sa na krásnej rovnej ceste. Otočila som sa k dcérke a povedala: „Boh nám pomohol, ale teraz sa už musíme ponáhľať lebo je už pol druhej a kým dôjdem domov, bude pol tretej.” Keď som to vyriekla, prebudila som sa a bolo presne pol tretej.
Ježiš povedal: „Barlička, bola ti ukázaná tvoja životná púť. Najprv si bývala na sídlisku KVP, potom si uvažovala o Terase, ale bola tam prázdnota, čo znamenalo, že by to pre teba nebolo dobré. Aj keď ste si kúpili dom na dedine, ty si sa vždy cítila ako Košičanka. A teraz si šťastná, že si na Furči. Ukázal som ti tvoju bývalú kolegyňu V… lebo je to tvoja jediná priateľka z mladosti, ktorá ťa má úprimne rada. Vždy keď sa s ňou stretneš, pozhováraj sa s ňou. Je šťastná, keď ťa vidí. Na Ježišovi v chráme som ti chcel ukázať stav Cirkvi. Hlava bola pekná, telo škaredé. Kristus zostal ako hlava Cirkvi ten istý, ale jeho mystické telo je zohavené. Na svojej púti ste si s Majkou vybrali tŕnistú cestu, stretli ste tam ľudí ktorí nevytrvali a vracali sa späť k svojmu pohodlnému životu aj k svojim hriechom. Tie stoky v záhradách, to je to čo dneska vidíš. Tak vyzerajú dnešné rodiny. Ľudia žijú v hriechoch a volia si tú pohodlnú cestu. Maliny znamenali, že na svojej ceste ktorú si si vybrala nestretneš len zlé vecí, ale aj dobré. Tie tri body na chodníčku znamenali, láska za lásku, vernosť za vernosť, dôvera za dôveru. Ty dôveruješ Bohu Barlička, preto ti vždy ukáže cestu a povedie ťa. Barlička, pol tretej znamená, že ty budeš vedieť čas, kedy dôjdeš do cieľa.”
17.3.2020
Vo sne som bola v našom chráme. Sedela som v lavici a modlila sa. V tom som zazrela, že okolo svätostánku lezie asi 10 cm dlhý lietajúci chrobák s klepetami. Zrazu sa od steny odrazil a letel priamo na mňa. Prisal sa mi celou silou na krk a chcel mi ho prehryznúť. Keď to ľudia videli, veľmi sa vyľakali, lebo také niečo ešte nevideli. Kričala som od bolesti a chcela som ho od seba odtrhnúť, ale nešlo to. Niektorí veriaci mi aj chceli pomôcť, ale báli sa. Zobudila som sa na to, ako s tým odporným hmyzom bojujem.
Ježiš to vysvetlil: „Barlička, chrobák v chráme bol diabol. Nerád ťa vidí v kostole a zúri, že chodíš stále k svätostánku. Najradšej by ťa zabil, ale nemôže to urobiť, preto ťa straší aspoň vo sne. Aj ostatní veriaci vidia, že nie je všetko v poriadku, čo sa deje v kostole, že sa tam vkráda diabol, ale sú ticho. Boja sa ozvať.”
18.3.2020
Mala som také videnie. Ukázal sa mi muž s tvárou v rozklade. Bol mŕtvy, ale ja viem že ešte žije. Potom som počula Pána Ježiša: „Pred svojim šéfom utiekol, ale pred večnosťou nie.” Boli mi ukázané aj dve biele sanitky. Pri nich stáli dvaja muži pričom držali v rukách akési papiere. Jeden druhému povedal: „Prepíš mi tu linku na štvrtok.” Ježiš poznamenal: „Vo štvrtok sa nakazí veľa ľudí. Muž s tvárou v rozklade predstavuje ľudí čo boli nepoctiví a robili podvody. Pred svetskou spravodlivosťou utiekli, ale nie pred Božou.”
20.3.2020
Mala som taký sen. Videla som mladú domorodkyňu žijúcu v džungli ako stoji sama na nejakom opustenom priestranstve. Niečo tam robila. Zrazu ju obkolesili muži s iného kmeňa a všetci ju znásilnili. To, že ju znásilnili videli muži z jej kmeňa, preto išli za jej partnerom a povedali mu, že ju musí zabiť, lebo týmto činom je pošpinený celý ich kmeň. On ich prosil, aby na to zabudli, že ju ma rád, že bola sama a že bolo to proti jej vôli, ale oni trvali na svojom a vyhrážali sa mu, že keď to neurobí on, zabijú ju oni a spolu s ňou aj jeho. Preto išiel s plačom za ňou, vzal ju k akejsi rieke a tam jej vravel, čo ide s ňou urobiť. Prosila ho, aby to nerobil, ale on s plačom hovoril, že musí, lebo bola znásilnená a mnohí to videli. Celý ich rozhovor aj to čo sa bude diať sledovali spoza kríkov chlapi, ktorí chceli mať istotu, že sa tak skutočne stane. Videla som ako mladý domorodec natrhal suchú trávu a vkladal ju do svojej ženy. Od bolesti strašne kričala. Potom ju dal ľahnúť na plť a podpálil. Ako sa tak na to pozeral, v akých bolestiach umiera a ako ju unáša rieka, srdcervúco plakal.
Ježiš prehovoril: „Barlička, videla si extrém, ako jeden kmeň, jeden národ si chráni svoju identitu a nedovolí cudziemu, aby vstúpil do jeho radov. Vy tu máte druhý extrém, keď sa do národov miešajú iné národy v rámci tzv. multikulturalizmu. Obidve sú extrémy. Ani jedno, ani druhé nie je dobré. Národ si ma chrániť svoju identitu, ale nie takým brutálnym spôsobom.” Dnes som videla, ako zo sochy Panny Márie vychádza fialové svetlo. Pán Ježiš mi prikázal modliť sa slávnostný ruženec za svoj národ a za svoju vlasť.“
21.3.2020
Vo sne som bola s mojimi deťmi v nejakom hotely v ktorom sme sa mali všetci ľudia stretnúť a ísť spoločne na nejaké miesto. Mali sme byť pobalení, lebo išlo o dlhší čas. Keďže som dlhšie balila, meškala som na raňajky. Pribehla som aj so svojimi dcérkami keď už všetci jedli a sadla za stôl, kde boli ešte voľné miesta. Mala som pri sebe aj veľké kufre z ktorých sa ľudia smiali. Tých čo sedeli s nami za stolom som poprosila, aby na nás počkali, lebo som sa trošku zdržala a deti sa potrebujú najesť. Sľúbili, že áno, ale nedodržali to. Všetci sa rozbehli za sprievodcom a pomaly odchádzali preč. Volala som za nimi nech nás čakajú, ale nečakali. Ešte som za nimi volala, nech mi povedia kde predávajú sošky Pána Ježiša, ale neodpovedali mi. Bola som veľmi prekvapená, že tí ľudia nemajú pobalené žiadne kufre a ani príručné tašky, napriek tomu, že majú pri sebe malé deti. Dcérkam som vysvetlila nech sa neboja, že nevadí, že nás nechali, že pôjdeme samé, ale že ešte ich musím na tu príležitosť pekne obliecť. Obidve boli v tomto mojom sne malé dievčatká a ja som im chcela dať, tie najkrajšie šaty. Ako som ich takto obliekala, zrazu som počula hlas ktorý mi povedal priezvisko istej podnikateľky ktorú poznám a ukázal mi ju.
Ježiš mi odkázal: „Barlička, tvoj sen bol o dnešnej dobe. Mnohí ľudia sa nepripravujú a nepripravovali na horšie časy, akoby nikdy nemali prísť. Preto dnes firmy a ľudia, ktorí si v čase hojnosti nazbierali dostatok prostriedkov na to, aby prežili keď prídu zlé časy, prežijú, ale tí, ktorí sa ponáhľali a len si užívali, tí padnú. Preto ti bola ukázaná aj táto podnikateľka, ktorá je jedna z tých, čo sa nepripravili. Ty Barlička, ty sa staráš v prvom rade o svoje deti, aby boli dobre pripravené prežiť toto ťažké obdobie, preto si mala veľké kufre a obliekala im tie najkrajšie šaty. Staráš sa o ne s takou láskou s akou si sa starala, keď boli ešte malé deti.”
22.3.2020
Keď som sa modlila, zrazu som mala pred očami hojdacie kreslo. Na niečom viselo, ale nebolo mi ukázané na čom. Rozkolísalo sa a v tom mi bolo ukázané ako praskla na ňom drevená výstuž a celé spadlo na zem, pričom som počula aj silný náraz. Ježiš povedal: „Všetko čo je neisté sa raz zrúti. Uvidíte na koho to bolo myslené.”
Počas modlenia som sa ocitla v Rotonde. Stála som v miestnosti v ktorej na regáloch bolo poukladaných množstvo listov ktoré dostával svätý Páter Pio od veriacich. Pán Ježiš to vysvetlil: „Vtedy sa ľudia obracali na pátra Pia. Prosili o pomoc o radu a o modlitby. Dnes je znova doba, keď by sa ľudia mali obracať k svätým a prosiť o pomoc.”
Dcére Majke sa vo sne ukázal istý pán farár. Držal v rukách hostiu, pozeral na ňu a veľmi plakal. Potom sa jej znova ukázal ako slúži Svätú omšu. Zrazu k nemu pribehli dve ženy z farskej rady a ukazovali mu, že majú v plastových krabiciach nachystané rôzne koláče, ktoré budú po ukončení Svätej omše rozdávať všetkým veriacim. Ja aj Majka sme boli z toho šokované. Vstala som a zvolala: „Ľudia to nesmiete.” Kňaz nevedel ako reagovať, preto si zavolal tie dve ženy do sakristie a niečo sa tam zhovárali. Všetci ľudia aj my sme čakali, čo sa bude diať. Pán farár vyšiel a znova veľmi plakal.
Ježiš povedal: „Kňaz je nešťastný z toho čo sa deje, že nemôže slúžiť Sväté omše a aj z prístupu k Eucharistii. Niektorí ľudia by radi riadili aj kňazov. Chcú im nanútiť spôsoby a veci, ktoré sú im proti srsti. Je to dobrý kňaz, chce oddane slúžiť Bohu a nechce pristúpiť na nové liberálne spôsoby.”
V Božom oku som videla množstvo žltých škvŕn ktoré sa zhlukovali do seba až sa vytvorila veľká žltá guľa. Ježiš prehovoril: „Barlička, videla si zlo, ktoré dopustím na tento svet skrze koronavírus. Začne v rôznych častiach sveta, až zaplaví celú zem.”
24.3.2020
Keď som sa modlila, videla som, že z ramien kríža Milosrdnej lásky padal čierny dážď. Z tela Ježiša Krista vyšlo žlté guľové svetlo. Potom som si všimla, že sochu Panny Márie vidím len od pol pása dole. Horná časť zmizla. Ježiš prehovoril: „V dobách súženia, trápenia, nešťastia a katastrof sa vždy upierajte na mňa a dôverujte mi. Ja vám vždy pomôžem. Barlička, na soche mojej Mamičky ti bolo ukázané, že je smutná z toho, že ľudia teraz nechodia na pútnické miesta. Je smutná, ale chápe to.”
Dcérka Majka mala takýto sen. Bola noc. Stála na akejsi veľkej lúke a pri nej niekoľko ľudí. Vravela, že asi dvadsať. Zrazu na oblohe zazrela veľa anjelov. Jeden z nich, ten najväčší a najzreteľnejší mal na hlave korunu a v rukách držal kyticu. Odrazu akoby zahrmelo a otvorilo sa nebo. Majka zodvihla ruky a zvolala: „Otvorili sa nebesia.” Na tróne sedel Pán Ježiš, postavil sa a videla že pred nim kľačí dievčina s dlhými kučeravými vlasmi, siahajúcimi až po päty. Ježiš jej položil na hlavu kvetinový veniec, ktorý si dala dole a položila ho bokom. Potom zmizla. Majka mala po celý ten čas zdvihnuté ruky k nebu. Zrazu ich spustila a rozpažila do tvaru kríža. Pričom ju nejaká sila celú zaklonila dozadu. Jej telo ležalo vo vzduchu a pomaly sa dvíhalo hore k Pánovi. Kľakla si pred ním a dostala taký istý veniec ako tá dievčina. Pozrela sa bokom a zazrela ten položený veniec. Bol fialovo-oranžový. Neboli na ňom kvety, ale 7×7 cm kocky so zaoblenými hranami. Fialové boli čiastočne priezračné a oranžové vyzerali ako plameň ohňa. Vzájomne sa striedali pričom videla, že každá tá kocka má v strede ešte nejaký strieborný ornament vo veľkosti asi 3×3 cm. Ako sa tak na tú korunku dívala, zbadala, že jedna kocka tam chýba.
Pán Ježiš povedal: „Na Majke bolo ukázané, že cesta do nebeského kráľovstva je cesta kríža. Za každý kríž je odmena v nebi. Na korune slávy neboli kvety, ale drahokamy. Tá dievčina, ktorá bola vašej dcére ukázaná, položila svoju korunu nabok, aby si ju Majka mohla prezrieť. Tej mladej žene chýbal jeden drahokam. To preto, lebo niečo neprijala.”
V noci som sa prebudila na hlas Pána Ježiša. Stál pri posteli a povedal mi: „Počas tejto epidémie zomrie nielen tvoja mama, ale ešte jeden člen rodiny. Ktorý, to uvidíš.”
27.3.2020
V Božom oku som videla žlté škvrny, ktoré postupne zalievali modrú guľu. V tej modrej guli sa mi na chvíľu ukázal sediaci Pán Ježiš ako otvoril nejakú knihu. Potom sa mi ukázala aj iná kniha, ktorá sa sama prelistovala a videla som v nej, že na každej jej strane sú nejaké ornamenty. Nakoniec som videla ako sa otvorilo nebo z ktorého zprava i zľava vychádzala krásna ružovo-fialová žiara v ktorej sa objavila silueta Panny Márie s malým Ježiškom. Nakoniec mi bolo ukázané aj veľké množstvo anjelov.
Ježiš mi odkázal: „Barlička, tie žlté škvrny čo sa rozlievajú po celej zemi, to je ta katastrofa čo postihla svet. Koronavírus, prírodné katastrofy aj ekonomické, tak ako je napísané v knihe zjavení sv.Jána, v ktorej som listoval. Tá druhá kniha bola Kniha života. Tam sú zapísaní tí, ktorí sa obracajú ku mne a k mojej Mamičke a sú mi v týchto ťažkých časoch verní. Aj keď možno neprežijú, nebo je pre nich otvorené a pre tých čo prežijú, je tiež otvorené.”
28.3.2020
Boli mi ukázané bosé nohy človeka. Na jednej z nich som zazrela pri členku veľký drahokam. Pán Ježiš poznamenal: „Kto ma nasleduje, získava pre seba poklady v nebi.”
