27.4.2020
Dnes som mala taký sen. Ocitla som sa v nejakom veľkom meste na dôležitej akcii. Čakalo sa na vzácnych hosti, ktorých bolo potrebné slávnostne privítať a všetko pripraviť čo najlepšie tak, aby to bolo čo najdôstojnejšie. Keďže organizátori začali mať s prípravami problémy, ponúkla som sa, že im s tým veľmi rada pomôžem. Nakoniec som si všetko zobrala na starosť a bez problémov vyriešila. Keď tí vzácni hostia do mesta došli, boli prekvapení, aké ich čakalo krásne uvítanie a ako je o nich perfektne postarané. Chceli vedieť čia je to zásluha. Organizátori k nim priviedli akúsi neslušne oblečenú ženu a vraveli, že je to vďaka jej šikovnosti a vďaka jej bohatému manželovi. Na mňa si ani nespomenuli a ani už nemali o mňa záujem. Pokorne som to prijala, ale pocítila som veľkú bolesť, keď som zistila, že všetci ľudia, dokonca aj tí, ktorým som tak pomohla, odo mňa bočia a tvária sa akoby ma vôbec nepoznali. Všetci sme mali vo vytvorených skupinách postupne vojsť do nejakej veľkej budovy, ale mňa medzi seba nechcel nikto prijať. Vyhovárali sa, že je ich už plný počet a poniektorí ma úplne odignorovali. Cítila som sa veľmi opustená, ale zrazu som zazrela svoju dcéru Nelku i keď ja žiadnu dcéru Nelku nemám a rozbehla sa k nej. Zvolala som: „Nelka, Nelka, aká som šťastná, že ťa vidím. Pôjdem s tebou.” No len čo som to vyslovila, otočila hlavu na opačnú stranu a odišla k svojej priateľke. Rozplakala som sa a volala: „Nelka, Nelka…Nelka”, ale nepočúvala ma a ani pohľad mi nevenovala. Postupne aj s ostatnými vchádzala do budovy a mňa nechala vonku. Tá bolesť, ktorú som v tej chvíli prežívala sa nedá ani popísať. Opustili ma všetci, ale najväčšiu bolesť som pocítila v momente, keď ma opustilo vlastné dieťa.
Ježiš môj sen vysvetlil takto: „Barlička, v tom sne ti bolo poukázané na dve veci, ktoré sú bežne v tomto svete a ktoré sa stávajú. Ľudia vykonajú niečo veľké, obdivuhodné a zrazu sa prihlási niekto, ktorý zožne za to slávu, ktorý nič pre to neurobil a tí čo to robili, zostanú zabudnutí. Tým zostane tak akurát pocit krivdy, bolesti a nespravodlivosti. Ďalšia časť je o tom, že starí ľudia sa často s dôverou obracajú na svoje deti, dajú im všetko v nádeji, že im to vrátia keď to budú potrebovať a keď sa nebude mať o nich kto postarať. Vo väčšine prípadov to končí tak, že sa sklamú. Preto dôverujte iba mne a nevkladajte nádeje do žiadnych ľudí.”
28.4.2020
Vo sne som mala rozhovor s Pánom Ježišom. Pýtala som sa ho, čo je typické pre muža a čo je typické pre ženu. Týkalo sa to manželstva.
Ježiš mi rozprával: „Keď sa narodí chlapček, rodičia ho oblečú do šiat modrej farby a keď sa narodí dievčatko, oblečú ho do šiat ružovej farby. Modrá je typická farba pre muža a ružová je typická farba pre ženu. Muž nemá robiť typické veci pre ženy a žena nemá robiť typické veci pre muža. Muž nemá zasahovať žene do varenia a žena mužovi do jeho mužských prác. Muž nemá zakazovať žene kupovať si kvety do bytu a žena nemá zakazovať mužovi kúpiť si niečo elektronické. Muž nemá zasahovať do výsadby v záhrade a žena mužovi do výbavy nástrojov potrebných na údržbu v záhrade. Muž nemá žene stále hovoriť iba o svojich príbuzných, keď to nerada počúva a žena sa nemá neustále pýtať muža na jeho prácu, keď nechce o tom hovoriť.” Tých otázok a odpovedí bolo veľa, ale keď som sa prebudila, zabudla som ich.
Ježiš mi odkázal: „To je všetko o tom Barlička, že muž má robiť to, čo má robiť muž a žena má robiť to, čo má robiť žena. Muž má byť mužom a žena má byť ženou. Muž a žena majú byť voči sebe ohľaduplní a nerobiť to, čo ich partner nemá rád a čo neznáša, lebo toto je príčinou nezhôd, škriepok a vedie to k vzájomnému odcudzeniu.”
Mala som ďalší sen. S Valentínom sme boli v obchode s oblečením. Predavačka bola žena, ktorú poznám. Manžel mi chcel kúpiť pekný pulóver, ale ona namiesto toho, aby mi ho ukázala, začala mňa aj jeho presviedčať, že to nie je dobrý nápad, že keď mi ho kúpi, bude pri mne vyzerať obyčajne a ja budem pri ňom vynikať, že si potom už ako manželia nepristaneme. Pochopila som, že mi ten svetrík nedopraje a odišli sme do iného obchodu. Potom mi bol ukázaný náš známy. Povedal mi, že chce pozvať istého kňaza a že sa s ním budeme môcť porozprávať aj my. Ale keď kňaz prišiel, nepustil ma k slovu, ale iba on sa s ním rozprával. Nakoniec mi vravel, že ho znova pozve, aby sme prišli, ale ja som vedela, že ma znova nepustí k slovu.
Ježiš povedal: „Barlička, na žene ktorú poznáš ti bolo ukázané, čo sa skrýva za touto osobou a to je žiarlivosť a neprajnosť. Je to dobrá žena, zapíš si ju do poradovníka, aby sa zbavila týchto nerestí. Na vašom známom ti boli ukázané jeho nedostatky. Vždy chce byť centrom záujmu a aj sleduje len svoje záujmy. Tiež ho daj do poradovníka. Je to dobrý kresťan, len má problém s pokorou a s tým svojim predvádzaním.”
29.4.2020
Dnes som sa prebudila s veľkými bolesťami hlavy, ktoré neustupovali ani počas dňa. Keď som sa modlila, objavil sa predo mnou žiarivý kríž a na ňom žiarivá hlava ukrižovaného Krista.
Ježiš prehovoril: „Barlička, ty si len trošku spoluúčastná na mojom utrpení. Príjmy to s láskou a budeš mať odmenu v nebi.“ Ukázala sa aj svätá Katarína Sienská a po Valentínovi mi odkázala: „Mária, nerob si nič z toho, že ťa bolí hlava. Aj mňa bolela. Som šťastná, že som u vás a s vami. Veľmi vás mám rada.” Nakoniec nám poslala pusinky.
Dcéra Majka mala takýto sen. Hovorila mi: „ Mami, videla som mladú herečku asi zo 70-tych rokoch minulého storočia. Mala asi tridsať rokov. Bola veľmi pekná, mala tmavé zvlnené vlasy po plecia, no nepoznám ju. Zrazu sa ocitla po boku jedného muža, asi manžela. Bola však smutná a povedala mi, že prišla o dieťa. Videla som ju stáť po boku tohto muža aj jej asi 8-ročného synčeka ako stoji opodiaľ. Vyzeralo to tak, akoby sa ho vzdala. Ten vzťah jej nevyšiel a zrazu stála po boku ďalšieho muža, zase smutná a potom zase s tretím chlapom pri ktorom už plakala a s plačom mi vravela: „Prišla som o dcéru. Vieš aké je to ťažké prísť o dcéru, keď už ju nevidíš, nepočuješ, nezavolá ti?” Vedela som, že je už mŕtva, no stále sa trápi, lebo jej nezostalo nič. Plakala za deťmi, o ktoré prišla kvôli tým chlapom, z ktorých ju žiaden aj tak nemiloval. Všetci boli bohatí a vplyvní, ale ju mali len ako nejakú trofej. Neviem či sa rozvádzala a za nich vydávala, či len tak s nimi žila, no sama pochopila ako si tým zničila život. Ani s jedným z nich nebola šťastná a prišla o svoje dve deti. Neviem, či to myslela tak, že sa ich vzdala, či ich potratila, alebo o nich prišla tak, že sa s ňou kvôli jej životu prestali stýkať, no pochopila som ako teraz plače nad svojim životom.”
Ježiš jej odkázal: „Majka, videla si príbeh jednej mladej, peknej herečky, ktorá si zvolila svetský život a robila všetko pre svoju kariéru. K sláve a bohatstvu patrili aj úspešní a bohatí muži a kvôli nim a svojej kariére bola ochotná sa vzdať aj vlastných deti. Na konci života pochopila, že všetko to bola len márnosť a že si zbabrala celý svoj život. Trpela tým už tu na zemi a trpí teraz aj v očistci. Takýchto príbehov mladých, krásnych žien, ktoré sa dajú na hereckú dráhu, je mnoho. Preto som ti ukázal túto dušu, aby bola výstrahou pre tieto dievčatá, aby sa nevydávali touto cestou, lebo na jej konci je len bolesť a žiaľ.”
30.4.2020
Mala som taký sen. S Valentínom som sa ocitla v nejakom meste, kde som pomáhala ľuďom. Niečo ako na misiách. Keď sme sa už chceli vrátiť domov, nastúpili sme do autobusu, ktorý premával len sem-tam a nevedeli sme, že tam potrebujeme aj lístok. Zrazu nastúpila revízorka a začala kontrola. Keď prišla ku mne, začala som jej vysvetľovať, že my sme v tom meste boli na misiách a nevedeli sme, že sa tu kupujú aj, lístky, keďže to mesto je plné chudobných ľudí. Vypočula ma a odišla. Nedala nám žiadnu pokutu, naopak bola k nám veľmi chápavá a milá.
Pán nám to vysvetlil: „To je všetko o milosrdenstve. Ak budete milosrdní vy, budú milosrdní aj iní voči vám. Tak ako som vám už povedal, tak aj Ja budem milosrdný k ľuďom, ktorí sú milosrdní.”
1.5.2020
Keď som sa modlila, videla som že prichádza ku mne Božie Svetlo. Zrazu sa z neho vynorila Božia ruka, pričom prsty mala ohnuté tak, akoby niečo v nej držala. Potom sa Svetlo zmenilo v krásne Božie oko, v ktorom sa mi ukázal veľký čierny kríž a zaznel hlas ktorý zvolal: „Niekoľko miliónov ľudí.” Na chvíľu sa pri mne objavil anjel a rozprestrel nado mnou svoje krídla.
Ježiš poznamenal: „Barlička, bolo ti ukázané, že všetko čo sa stane je v Božích rukách a že táto kríza prinesie veľa mŕtvych. Tvoj anjel ťa ochráni.”
2.5.2020
Dnes mimoriadne žiarila relikvia sv. Charbela. Vychádzali z nej rôzne farebné a rôzne veľké guľové svetielka, ktoré sa pomaly vznášali smerom k relikviáru s bozkom Pána Ježiša a Panny Márie, iné smerom ku krížu Milosrdnej lásky. Pán Ježiš prehovoril: „Charbel vám chcel ukázať, že je stále s vami, že za vás oroduje a vyprosuje vám milosti a prosí o milosrdenstvo pre vás a pre všetkých členov Spoločenstva Priateľov Eucharistie.” Počas modlenia mi bola ukázaná hlava mladého muža. Celú ju mal potetovanú. Úmyselne mal vyholené vlasy, aby to tetovanie, všetci videli. Ani časť jeho tváre nebola ušetrená. Pán Ježiš povedal: „Barlička, videla si ako sa mladí ľudia vedia zohaviť, len aby boli zaujímaví a IN. Neuvedomujú si následky týchto svojich nerozvážnych činov a tak sa vrhajú do nešťastia.”
3.5.2020
Počula som hlas: „Na začiatku peniaze pre človeka nemali veľkú hodnotu. Ich hodnota narástla, keď si človek začal uvedomovať čo si môže za ne kúpiť a čo nie.” Ježiš poznamenal: „Nie je k tomu čo dodať, len to, že vývojom si človek stále uvedomoval ich rastúcu moc. Začal po nich túžiť až tak, že si niektorí ľudia urobili z nich božstvo.” V Božom oku som videla ako anjeli s nejakým náčiním bijú zem. Ježiš dodal: „Dobre si videla.”
4.5.2020
Bola mi ukázaná žena, ktorá chcela riadiť život svojej dcéry. Dokonca jej zasahovala aj do manželstva. Nemala rada jej muža a prestala mať rada ju aj jej deti a to len preto, že sa vydala za človeka, ktorý sa jej nepáčil. Chcela pre ňu iného. Došlo to až tak ďaleko, že za to, že sa jej dcéra nechcela podriadiť, odmietla sa s ňou už stretávať. Už jej ani nedvíhala telefón a nemala záujem ani o svoje vlastné vnúčatá. Celú jej rodinu odvrhla a povedala jej, že už ich nikdy nechce vidieť a že už nie je jej dcéra. Žena dostala rakovinu a jej dcéra dúfala, že teraz keď jej mama ochorela, všetko sa dá do poriadku a znova nájdu cestu k sebe. Chcela jej byť nápomocná v tom ťažkom období, ale zostala sklamaná, lebo jej matka bola naďalej bez lásky a odmietala ju. Keď ta žena v nemocnici zomierala, dcéra s láskou za ňou prišla, chcela sa s ňou rozlúčiť, ale aj teraz ju odmietla. Ešte stále sa s ňou nechcela zmieriť. Nechcela vidieť ju, ani jej manžela, ba ani jej deti. Všetci stáli na chodbe a s nádejou čakali, že si to rozmyslí. No nerozmyslela si to, až nakoniec v poslednej chvíli dovolila zdravotnej sestre, aby k nej pustila dcéru. Jej manžela a deti nechcela vidieť, ani po nich netúžila. Bolo mi ukázané, ako tá žena zomierala v prestrašných bolestiach a bolo mi ukázané aj prečo. Bolo to dopustené, lebo bola celý svoj život nemilosrdná k svojmu dieťaťu a nedokázala sa ani v poslednej chvíli zmieriť a poprosiť o odpustenie. Mala tvrdé srdce.
Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, na tomto príbehu je zachytený psychický vývoj človeka, ktorý začína byť tak veľmi častý v tejto dobe. Je v ňom poukázané na veľmi vážne chyby, ktorých sa ľudia často dopúšťajú.
1. Neprijatie Božej vôle. Nie Bože, ja to chcem ináč, podľa seba a nie podľa teba.
2. Narastajúci egoizmus prerastajúci až do vrcholného egoizmu, keď človek sleduje už len svoje záujmy a okolie ho už vôbec nezaujíma. Zaujíma ho vtedy, ak je to iba v súlade s jeho záujmami a prináša mu to prospech.
3. Takýmto spôsobom sa zatvrdzujú srdcia ľudí, ktorí sa vydali touto cestou a ani vlastná smrť ich neobmäkčí. Toto nie je len vo vzťahu k ľuďom, ale aj vo vzťahu k Bohu. V dnešnej dobe je to narastajúci trend, preto si videla tento príbeh, aby si ho zverejnila ako vážne varovanie, aby sa ľudia vystríhali už na začiatku, lebo ak to prerastie do vrcholného egoizmu, z tejto cesty už niet návratu. Tu pomôže ozaj už len zázrak a Božia moc.”
5.5.2020
Dnes sme sa dozvedeli zo správ, že Sväté omše budú povolené od 6.5. Kňazi však budú podávať veriacim Eucharistiu iba na ruku. Keď som to dočítala, rozplakala som sa. Ježiš nás utešil: „Každý kto odmietne prijať Eucharistiu na ruku a nedostane ju do úst, dostane ju odo mňa duchovne.” Pri modlení som videla ako z kríža Milosrdnej lásky vychádzalo z Ježišových rán veľké množstvo čiernych škvŕn. Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, ukázal som ti to preto, lebo ma zraňuje to prijímanie na ruku. Bude dochádzať k zneucteniu môjho Tela.”
6.5.2020
Už chodíme do kostola, ale v obmedzenom počte. V Božom oku som sa pozerala na našu planétu. Z ľavej strany stal veľký anjel a na zem hádzal niečo ťažké, akoby kamene. Z pravej strany stal druhý anjel a v rukách držal nejaké veľké vrece. Vyberal z neho niečo čo neviem ani pomenovať a rozsypával to všade po celej zemeguli. Nakoniec mi bola ukázaná naša zem a na nej položené veľké okuliare.
Ježiš povedal: „Nebeský Otec zoslal svojich anjelov, aby rozsievali po zemi tie nešťastia čo prídu. To všetko je pre dobro ľudstva, aby sa obrátilo a aby videlo, že bez Boha nič nezmôže. Nech si ľudia zoberú okuliare, aby lepšie videli a chápali čo sa deje a prečo sa to deje.”
7.5.2020
Keď som sa modlila, zbadala som, že z oči Pána Ježiša vytekajú slzy. Videla som aj to, že z jeho tváre padajú rôzne veľké škvrny a guľky. Bolo ich strašne veľa. Pán Ježiš smutne poznamenal: „Pri terajšom spôsobe prijímania Eucharistie dochádza k znesväteniu môjho Tela. Som z toho veľmi, veľmi smutný, lebo sa otvorila Pandorina skrinka a začne sa tento spôsob udomácňovať aj na Slovensku. Tie čierne škvrny a guľky ktoré si Barlička videla, to sú tie odrobinky aj kúsky Eucharistie, ktoré pri tomto spôsobe padajú na zem a ľudia po nich šliapu. Veľmi ma to zraňuje.”
8.5.2020
Istá mladá žena chcela vedieť, ako je to možné, že sa podarilo pretlačiť podávanie Eucharistie na ruku a počas ktorého pápeža sa tak udialo.
Ježiš to vysvetlil: „Ranná Cirkev nie je príklad ku ktorému by sa malo vracať, lebo to bolo v štádiu, keď sa hľadali najvhodnejšie riešenia, ako podávať Eucharistiu. Postupne pochopili, že to nie je vhodný spôsob podávať na ruku, lebo pri ňom dochádzalo k zneucteniu môjho Tela. Preto od neho upustili, ale niektorí biskupi to začali znova praktizovať vo svojich krajinách. Stalo sa to za pontifikátu svätého pápeža, ktorý sa s tým nikdy nestotožnil a ani to nerobil. Biskupi v jednotlivých krajinách ho postavili pred hotovú vec. Bolo to za pápeža Pavla VI.”
