6.8.2022
Napísala nám pani Jaromíra, tá ktorá sa starala o pátra Filipa Stajnera a poprosila nás o príspevok do knihy o tomto trpiacom kňazovi. Dnes je aj deň 6.8., to je dátum, ktorý som si mala zapamätať. Vtedy keď mi bol ten dátum ukázaný, Pán mi odkázal, že to bude významný deň. Do knihy o pátrovi sme poslali tento príspevok:
Aj my, Valentín a Mária sme mali tú možnosť stretnúť sa s pátrom Filipom Stajnerom. Ježiš si to prial a tak sme aj urobili. Tento kňaz prijal svoje utrpenie s láskou ako Božiu vôľu, čo sa Pánovi veľmi pá čilo a ako nám vravel, jeho obeta mu bola veľmi milá. Mal veľkú úctu k Eucharistii a bol po celý čas kým žil, proti jej podávaniu na ruku.
Keď sme za ním došli, vo dverách svojho domu nás už očakávala pani Jaromíra, uviedla nás do izby kde páter ležal a predstavila nás. Keď som zbadala to utrpenie, v tej chvíli som sa rozplakala. Nevedela som v sebe udržať slzy, lebo niečo také bolestné som ešte nevidela. Na lôžku ležal úplne nehybný človek. Izbou sa prenášal zvuk pľúcneho ventilátora, pri okne bol umiestnený svätostánok a na stenách viseli obrazy svätých. Kňaz pokojne ležal a Valentín mu hovoril o nás, o Spoločenstve Priateľov Eucharistie a odovzdal mu aj odkaz od Pána Ježiša, ktorý znel takto: „Páter, ty si už dávno zapísaný v mojom Srdci svojou bolesťou a utrpením, ale ak sa zapíšeš do knihy a vstúpiš do môjho spoločenstva, zachrániš mnoho duši.“ Po týchto slovách kňaz súhlasil a pani Jaromíra, ktorá bola splnomocnená za neho podpisovať dôležité dokumenty, tak aj urobila. Pani Jaromíra je veľmi obetavá žena. Páter Filip trpel veľkými bolesťami, bol napojený na pľúcny ventilátor a potreboval neustálu 24-hodinovú opateru. Pot ravu prijímal 5-krát denne cez sondu, bolo potrebné pravidelne mu odsávať hlieny aby sa neudusil a často meniť polohu jeho tela, hlavy a končatín, aby sa mu nevytvorili žiadne preležaniny a to všetko mala na starosti táto žena. Nielen že ho vzala do svojho domu, ale ako sme s manželom videli, tá žena sa pre toho kňaza doslova obetovala. Pán Ježiš nám raz povedal: „Páter je ukrižovaný a pani Jaromíra je ukrižovaná spolu s ním. Ja som si ju pre tohto kňaza vyvolil. To čo robí, by nikto nedokázal. Mám ju veľmi rád.“
Prečo to všetko píšem? Nuž preto, lebo sa mi prihodila takáto vec. Keď som sa dňa 4.8. modlila, zrazu sa predo mnou objavil páter Filip. Keď sa Valentín Pána Ježiša opýtal čo to znamená, Pán mu odpovedal: „Valentín, Barlička, prihlásil sa vám člen Spoločenstva Priateľov Eucharistie a veľký svätý páter Filip Antonín Mária Stajner ako váš ďalší patrón a aj ako patrón spoločenstva.“
Na pátra Filipa s láskou spomíname a za všetko čo pre nás urobil a robí, ďakujeme. Len čo sme tento mail odoslali, napadlo ma, že asi pre túto udalosť sa stal tento deň významným. Pán Ježiš mi odkázal: „Áno Barlička, správne si to pochopila. Tento deň je významný, lebo ste verejne ohlásili svätosť pátra Filipa a vyzdvihli úlohu pani Jaro míri pri starostlivosti o neho.“
7.8.2022
Včera Majka mal takýto sen. Hovorila mi: „Mami, ukázal sa mi muž tmavej pleti a kreslil mi na papier obrázky zo svojho života. Na prvom ležali pri kostole zavraždené tela ľudí, medzi ktorými boli aj jeho piati súrodenci. Tí boli svetlej pleti a tak som pochopila, že ten muž bol asi miešanec. Na druhom bol úplne sám. Potom som ho videla na Svätej omši, kde bol kňaz bielej pleti, ale on tancoval a spieval, ako to robia černosi. Ako som sa tak na neho pozerala, zrazu sa nad jeho hlavou objavil nápis – migrant.“
Ježiš prehovoril: „Nehádžte do jedného vreca všetkých migrantov, lebo sú medzi nimi aj dobrí ľudia. Zvlášť by ste mali byť pozorní ku kresťanom a prijímať ich ako svojich.“
13.8.2022
Niektorí veriaci tvrdia, že chrám, ktorý stojí na Živčákovej hore v Turzovke nie je správny, že mal byť iný. Teraz zase to, že sa pre stav bu tribúny ide zrezať mystický stĺp. Istá členka chcela vedieť, či môžu ľudia poprosiť biskupa, aby to nedovolil. Premýšľala som nad tým, ako si veriaci môžu myslieť, že chrám matky Cirkvi je nesprávny, keď je postavený na želanie Panny Márie, je to Boží dom a je taký krásny. Ako som tak nad tým uvažovala, zrazu mi bol ukázaný nejaký zvláštny zelený plod v tvare vajca, ktorý praskol a v tom momente jedna polo vica tohto ovocia padla na zem. Videla som, že len čo dopadla, zo ze me vyšiel mimoriadne veľký čierny chrobák, ktorý sa jej zmocnil svo jimi dlhými nohami a začal z nej vysávať akúsi svetlozelenú dužinu. Keď som sa na to pozerala, nemala som z toho dobrý pocit, ale cítila som bolesť a nepokoj a vedela som, že je to zlé.
Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, ten chrobák čo si videla, to je diabol, ktorý sa snaží zničiť a zneuctiť toto posvätné miesto, aby zabránil tam ľuďom chodiť a tak ich pripravil o milosti, ktoré na tomto mieste môžu získať. Videla si dve polovice plodu. Prečo? Lebo na tomto mieste je nejednota. Chodia tam ľudia, ktorí všetko čo tam je prijímajú a chodia tam aj takí, ktorí to popierajú. Barlička napíš odkaz pre tých, ktorí tak robia: Ak máte nejaké výhrady voči tomuto miestu a voči tomu, čo sa tam deje, vložte to do mojich rúk a všetko čo sa tam stalo a všetko čo sa tam stane, prijmite ako moju vôľu. Naučte sa ju prijímať.“
14.8.2022
Volala mi naša priateľka Majka a hovorila mi, že na Bobrovskej púti videla jej známa, pani Katka, že kňaz pri premieňaní mal zlaté ruky. Chcela vedieť, či to bolo o tom kňazovi a čo veriaci na tej púti získali.
Pán jej odkázal: „To nebolo o kňazovi, ale o tom, že každý kňaz má pomazané ruky, čo je dôležité pri premieňaní, preto by si ľudia mali uvedomiť, že čo robia, keď ma berú do rúk. Na každej púti rozdávam milosti. Ak je duša v stave milosti, tak ich prijíma, ak nie je tak ich odmieta.“
16.8.2022
Dnes odchádzame na púť do Medžugoria. Odchádzame s našou dcérou Majkou, zaťom Martinom aj s Viktorkou a Ignáckom. Pán Ježiš nás požehnal a prehovoril k nám: „Budem vás na tejto púti po celý čas sprevádzať a chrániť, budem po celý čas s vami. Moja Mamička sa už na vás veľmi teší.“
17.8.2022
Ubytovanie sme dostali oveľa ďalej ako sme očakávali, ale nám to nevadí, aspoň máme čo obetovať. Keď som si večer ľahla a začala sa modliť, zalialo ma Božie Svetlo a v tom momente som znova cítila po koj a lásku a moje srdce sa naplnilo neopísateľným šťastím. Trvalo to dosť dlho, vlastne až kým som nezaspala.
18.8.2022
Ježiš mi odkázal: „Barlička, to svetlo, to boli milosti. Zahŕňam ťa na tomto mieste milosťami, ktoré neskôr spoznáš.“
Panna Mária na Podbrde povedala Valentínovi toto: „Nie je dôležité, aby sa stalo čo si prajete, ale dôležité je, aby ste prijali to čo je.“
19.8.2022
Znova ma večer zaplavilo Božie Svetlo, ktoré hýrilo rôznymi farbami a po chvíli sa zmenilo na Božie oko. V ňom sa mi ukázala Božia ruka a nežným pohybom ma volala k sebe.
20.8.2022
Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, mysli stále na mňa. Choď stále za mnou a odpútaj sa od vonkajších vecí. Nedaj sa nimi vyrušovať a nedovoľ, aby ťa to odrádzalo odo mňa.“
V noci som prosila Pána o milosti, aké môžem na tomto krásnom mieste dostať. V myšlienkach som mala totiž obavy, či sa sem ešte nie kedy vrátim. Celé telo ma bolí pre tvrdé matrace na mojej posteli, pre väčšiu vzdialenosť od penziónu do centra, pre celkovú únavu a vy čerpanosť a pre iné veci. Ťažko zvládam tie horúčavy, bolí ma srdce a ťažko sa mi dýcha. Aj cesta autobusom bola pre mňa namáhavá a aj Valentín má už zdravotné problémy. Bolí ho celý chrbát a ani oči mu neslúžia, akoby mali. Dopočula som sa, že dokonca na Podbrde pri výstupe skoro spadol, len ho stihli zachytiť. Rozmýšľala som nad tým všetkým a zrazu sa mi začali premietať ako nejaký film rôzne obrazce, rôznych veľkosti a tvarov a všelijakých farieb. Cítila som, že sú to asi milosti. Potom sa mi v Božom oku ukázala postava muža v modrom rúchu, ale tvár som mu nevidela. Nakoniec mi bola ukázaná žena s pra sačím rypákom, ako sa mi vyškiera a smeje.
21.8.2022
Ježiš povedal: „Barlička, tie farebné obrazce, to boli milosti. O čo si prosila, to si aj odo mňa dostala. Ten žiarivý muž v modrom rúchu ti neukázal svoju tvár, lebo ti bolo ukázané len to, čo si vidieť mohla. Na žene s rypákom, ti bolo ukázané, že v Medžugorí nie je len Panna Mária, ale aj zlý, ktorý sa snaží stiahnuť pútnikov na zlé cesty a ako si videla, aj sa mu to darí.“
22.8.2022
Vrátili sme sa na Slovensko. Pán Ježiš povedal: „Valentín, Barlička, na tejto púti ste trpeli. Bolo to pre vás ťažké, ale utrpenie patrí k vášmu životu.“
26.8.2022
Mala som taký sen. Stála som pred vysokými kamennými hradbami s úzkou bránou, cez ktorú sa niekam vstupovalo, ale neviem kam to bolo. Vnímala som iba to, že je to určite krásne miesto, lebo múry boli ozdobené kvetmi. Potom mi bolo ukázané ako si cez WhatsApp píšem s istým mladým kaplánom, ktorý už dlhší čas ide proti nám. Videla som, ako sa mu s láskou snažím vysvetliť, že Spoločenstvo Priateľov Eucharistie je Božie dielo a že všetko čo píšem v knihe je pravda, ale on so mnou nesúhlasil a mal na mňa zlosť. Bola som z toho smutná, keď tu zrazu som sa ocitla pred nejakým domom, do ktorého vchádzal náš bývalý diakon a teraz už novokňaz. Videla som ako vstupuje dov nútra, ale keďže bol vysoký, sklonil sa a pomaly prešiel cez dvere k akémusi stolu a niečo si tam pripravoval. Pozorovala som ho a v tom sa pred domom objavila veľmi pekná asi 30-ročná žena a niečo mi začala vysvetľovať, pričom mi ukazovala na tohto kňaza. Bola taká krásna, že som hneď pochopila, že je to určite duša z neba.
Pán Ježiš to vysvetlil: „Barlička, bolo ti ukázané, že do nebeského kráľovstva vedie úzka, nie široká brána. Všetky tieto kamene z ktorých bola postavená hradba, predstavujú všetky nedostatky, ktoré bránia človeku vstúpiť do neba. Každý človek musí na sebe neustále pracovať, aby tie nedostatky odstraňoval a mohol tak vstúpiť cez túto bránu. Áno, na kňazovi, ktorého poznáš, ti bolo ukázané, že ide proti vám, ale na tom druhom, ktorý pôsobil vo vašej farnosti ako diakon, ti duša z neba ukázala, že nie je zlý, že je to dobrý kňaz.“
1.9.2022
V noci som sa ocitla v Dóme svätej Alžbety. Stála som medzi ľuďmi prichádzajúcich na sväté prijímanie. Keď už prišiel na mňa rad, kňaz sa otočil a odišiel. Eucharistiu mi nepodal, ale premiestnil sa vedľa k veriacim, stojacich v inom rade. V tej veľkej bolesti, ktorú som pocítila vo svojom srdci som sa prebudila. Veľmi som plakala a dlho som sa nevedela z toho spamätať. Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, to čo ti bolo ukázané, to je to, že budú aj kňazi, ktorí vás budú verejne od sudzovať a pôjdu proti vám.“
2.9.2022
Aj dcéra Majka mala sen. Povedala mi: „Mami, bola som s Viktorkou na prechádzke a ukazovala jej prírodu. Došli sme k cestnému mostu, ktorý stal na vysokých pilieroch, ale nebol ešte celkom dostavaný. Asi v jeho polovici bol pred ním kamenný múrik v polkruhovom tvare, no trochu nižšie ukončený ako bola výška mosta. Na ňom stála asi jeden meter vysoká socha Panny Márie. Čudovali sme sa, ako sa tam dostala a kto a prečo ju tam dal. Chceli sme sa na ňu pozrieť z blízka, tak sme išli na ten most a zliezli z neho na múrik, kde stala tá socha, ale keď sme z neho chceli odísť, nejako zlé som stúpila a začala padať dole. So mnou padala Viktorka aj socha, ale vôbec som nemala strach. Nebála som sa že sa dolámeme, alebo že sa zabijeme, ale počas toho pádu som sa modlila a volala: „Pane viem, že ma zachrániš. Ty môžeš všetko, aj dať mi krídla, aby som mohla lietať.“ A ako sme tak padali, pozerala som sa dole na trávu a porast pod nami a uvedomila si, že neletíme strmhlav, ale že dole pomaličky klesáme. Usmiala som sa a šťastná zistila, že sme ľahučko dopadli rovno na nohy a že nikomu sa vôbec nič nestalo. Zbadala som, že aj socha stojí vzpriamene a od šťastia som zvolala: „Viktorka, Viktorka, pozri, to je zázrak, socha sa nerozbila, ani nevyvrátila a ani nám sa nič nestalo.“ Po chvíli sme zazreli akúsi budovu. Vošli sme dovnútra a zistili, že je to škôlka. Boli v nej malé asi 4-ročné deti, ktoré sa buď nudili, vystrájali, niektoré polihovali po kreslách, alebo robili iné zlé veci. Nemali žiaden dozor a ich mamky sediace vedľa seba vo vedľajšej miestnosti, si podopierali hlavy a vô bec ich nezaujímalo, čo robia ich deti. Viktorke som vravela, že tu ne môžme zostať a rýchlo sme vyšli vonku. Zistili sme, že niektorí ľudia okolo sochy Panny Márie postavili plôtik a natešene medzi sebou hovorili, že videli zázrak. V tom zo škôlky vybehlo asi 4-ročné dievča a napľulo Matke Božej do tváre. Priskočila som k nej a prísne ju na pomenula: „Toto už nikdy neurob!“ Znechutená som podišla ďalej, kde stála nejaká farská budova, v ktorej sa štyria kňazi dohadovali, čo s tým. Rozmýšľali, ako treba ohľadom toho zázraku postupovať a čo je potrebné urobiť. Počula som aj hlas jednej staršej ženy, ako ostatným hovorila, že videla ten zázrak, ako malá dlhovlasá dievčina so svojou mamkou zniesli sochu Panny Márie dole a pýtala sa ľudí, či aj oni to videli. Niektorí kričali, že áno, že aj oni to videli, ale nevedia kam sme zmizli. Viktorke som pošepkala, že pôjdeme niečo nakúpiť a potom sa pôjdeme niekam najesť. Z obchodu sme vyšli s dvoma taškami a vošli do blízkej reštaurácie, kde sa k nám ozvali dve celkom cudzie ženy. Naoko milé, ale svojim správaním otravné. Chceli, aby sme si prisadli k nim, ale ja som nemala z toho dobrý pocit. Pri stole sedeli ďalšie ženy a jedna z nich mala okolo seba samé tašky, svoje aj cudzie a hneď mi z rúk vytrhla aj tie moje s tým, že ich postráži, kým si objednám jedlo. Povedala som si, už bolo toho dosť. Nikto ma tu nebude do ni čoho nútiť. Chytila som Viktorku za ruku a prešli sme do vedľajšej miestnosti, kde som za okrúhlym stolom zazrela tatika. Videla som, ako sa k nemu prihovoril neznámy muž a povedal: To ste naozaj vy? Boli sme spolu v Rotonde a ukázal mu fotografiu, na ktorej boli dve ženy a za nimi stal tati. Rozmýšľala som, ale kde si ty? A v tom som si uvedomila, že si v tej reštaurácii všade. Bola si v rovnakom okamihu pri všetkých tých ľuďoch, v každej miestnosti, pri každom stole, aj pri tatikovi. Bol tam aj stôl, za ktorým sedeli tí štyria kňazi. Hovorili o tej soche o zázraku, debatovali o tom, len jeden bol ticho, takej tmavej ne definovateľnej pleti. Pomyslela som si, asi ma spoznal. Pamätám si, že všetci mali oblečené kňazské svetlosivé košele. Nakoniec mi bolo uká zané, ako ste prišli z nejakého stretnutia domov. Utekala som k vám do bytu, aby som vám otvorila dvere a pomohla s vybaľovaním tašiek. Keď som sa ťa opýtala ako ste sa mali, smutne si sa na mňa pozrela a rozplakala sa. Povedala si iba jedno slovo – protestanti.
Pán Ježiš vysvetlil Majkin sen takto: „Majke bolo ukázané, že sa majú vždycky utiekať k mojej Mamičke, ktorá ich bude chrániť pri pádoch v tomto živote. Niektorí ľudia ich spoznajú, že to je tá mamka a to dieťa, ktorým sa zjavila Panna Mária a ktoré o zja vení a skúsenostiach s ňou, mnohých ľudí aj informovali. Veľa ľudí to pritiahne k mojej Mamičke a budú ju viac uctievať, ale nová generácia, ktorá rastie, ju bude znevažovať. Na dotieravých ženách jej bolo ukázané, že si majú dávať pozor na ľudí, ktorí sú vtieraví a tak ako v tom sne, majú mať od nich odstup. Tiež jej bolo ukázané, že majú vždy pri vás stáť a to v každej situácii, či už v tomto živote, alebo po vašej smrti, lebo aj vy ste a budete stále s nimi. Tí štyria kňazi predstavujú duchovenstvo. Jedni to budú všetko uznávať a druhí spochybňovať. Nebude to jednoznačne prijaté. Ten kňaz tmavej pleti, predstavuje duchovenstvo z iných krajín. Mnohí vás budú zaraďovať medzi sektárov, neprijmú čo im zvestujete a pôjdu proti vám. Ľudia, s ktorými ste chodili na púte, vás spoznajú a budú z toho šťastní. Barlička, to že ťa Majka videla v rovnakom čase na rôznom mieste, pri rôznych skupinách ľudí, znamená to, že budeš stále v ich myšlienkach skrze knihu, ktorú píšeš.“
