26.10.2022
Dnes odchádzame na Oravu. Už sa s Valentínom veľmi tešíme, lebo tam máme veľa priateľov a vždy noví pribudnú. Ako vždy aj tentokrát prídu pre nás autom Helenka s manželom Petrom. Je to pre nás veľká milosť.
31.10.2022
Domov sme sa vrátili plný zážitkov a aj Pán má radosť. Sme šťastní, lebo znova pribudlo veľa členov a stala sa aj jedna zaujímavá vec. Do spoločenstva vstúpil pán Marek, syn jednej našej členky, čo je ako povedala, hotový zázrak. Stála sa aj iná vec a to na jednej prednáške. Medzi ľuďmi sedel muž v ktorom som spoznala kňaza. Aj keď som ho nikdy nevidela, aj keď bol v civile a ani som sa s ním nikdy nestretla, vedela som, že je to duchovný. Cez prestávku prišiel ku mne a pove dal: „Ja som kňaz.“
Pán Ježiš mi po Valentínovi odkázal, že som dostala od Boha dar, rozpoznávať v mužoch pomazaného. Mali sme aj inú skúsenosť. Stalo sa to v Kline. Bola tam aj jedna žena, ktorá i keď sa k nám správala veľmi milo, cítila som, že sa nezapíše, ale že prišla na stretnutie skôr zo zvedavosti, ako s úmyslom vstúpiť do spoločenstva. A tak sa aj sta lo. Poďakovala sa a odišla. V noci som mala taký sen. Stála som pri chodníku cez ktorý pretekala čistá voda a postupne vytvárala malý po tôčik. Pred chodníkom stáli ľudia a na opačnej strane presne tá žena, pričom volala. Nevstupujte do tej vody, ale ju preskočte.
1.11.2022
Ježiš mi odkázal: „Barlička, to čo si vo sne videla, to bol prameň živej vody, ktorý som zoslal do sŕdc tých, čo sa zúčastnili pred nášky, prijali moje dielo a zapísali sa do môjho Srdca. Tá žena sa nezapísala a odhovárala ľudí, aby to nerobili. Takých je veľa.“
Dcére Majke sa vo sne ukázali veľké zástupy vojakov trpiacich v očis tci. Videla, že sú to vojaci z prvej svetovej vojny, z druhej, ale aj z tých, ktoré sú teraz a ktoré aj v minulosti boli. Jeden z nich, mladý asi 28-ročný k nej prehovoril: „Sestra, prosím ťa, modli sa za nás, lebo nik sa za nás nemodlí.“
3.11.2022
Prinášame obety za syna našej členky, ktorému majú dnes operovať srdce. Valentín v ležiacej polohe na kríži obetoval niekoľko ružencov k Svätým ranám a pri chôdzi ostatné modlitby. Ja som sa za neho tiež modlila a obetovala aj pôst. Operáciu preložili na zajtra.
4.11.2022
Znova sme prinášali obety. Okrem modlitieb obetovali sme aj Svätú omšu. Operácia dopadla dobre. Dostali sme správu, že sa cíti výborne. Ježiš poznamenal: „Jej syn M… vstúpil do Spoločenstva Priateľov Eucharistie, stal sa mojim priateľom a Ja som k svojim priateľom milostivý a milosrdný.“
5.11.2022
Dcéra Anička mi hovorila: „Mami, vo sne sa mi ukázalo asi 10-ročné dievčatko. Oblečené malo ružové šaty, na hlave malo bielu pokrývku a vedľa nej stála vysoká zapálená svieca. To dievčatko malo habit ako ružové sestry. Vyzerala ako malá rehoľníčka.“
Pán povedal: „To moje Spoločenstvo Priateľov Eucharistie je ako dieťa ružových sestier pôsobiacich vo svete. To svetlo, je svetlo pre tých, ktorí sa vzdialili od úcty k Eucharistii. Svetlo tej sviece čo sa rozžala bude priťahovať stále viac a viac ľudí, až sa roznesie po celom svete. Je to Boží plán na záchranu Cirkvi a duši.“
6.11.2022
Mala som taký sen. Ocitla som sa niekde vonku, kde som stála s Va lentínom aj s niekoľkými priateľmi a medzi nami istý slovenský bis kup…, ktorý nás požehnal. Po požehnaní som sa ho spýtala, či mu mô žem niečo povedať. On prikývol a keď som mu začala rozprávať, vi dela som, že so mnou súhlasí a že mi to všetko verí. Tí priatelia s kto rými som stála boli: Janko, Majka, Martuška, Katka, Helenka, Ľudka, Jožko, Danka a muž a žena so zahmlenou tvárou.
Ježiš prehovoril: „Tento biskup je vám naklonený aj keď to verejne nedáva najavo. Požehnáva vás aj moje dielo. Tí, čo boli s vami, to sú vaši najvernejší priatelia zo spoločenstva a tí so zahmlenou tvá rou predstavujú vašich verných priateľov zo spoločenstva.“
7.11.2022
Dcére Majke sa často ukazujú trpiaci vojaci, ktorí ešte žijú, ale aj takí, ktorí umierajú, alebo sú už po smrti. Stále pri nich vidí sv.Antona Pa duanského, Ignáca z Loyoli a Carla Acutisa. Dnes nad ránom znova počula a videla zúfalo plačúceho vojaka a vedľa neho mŕtveho. Tí traja svätí kráčali smerom k nemu a modlili sa. Keď sa pozrela na Carla Acutisa, spozorovala, ako je tým bolestne zasiahnutý. Spýtala sa ho: „Carlo, aj teba to desí?“ Bolo to pre ňu zvláštne vidieť svätého tak trpieť. Opýtala sa ma: „Mami, myslíš, že to svätých bolí?“
Ježiš to vysvetlil: „Svätí už necítia bolesť, ale keď vidia tie zverstvá a hrôzy vojny, sú z toho veľmi smutní, prežívajú osudy niektorých trpiacich a tak im pomáhajú zmierniť ich bolesť.“
10.11.2022
Modlila som sa za duše v očistci a v nebi, ktoré zomreli v povesti svätosti a v tom sa predo mnou objavili sochy dvoch mužov. Jeden vy zeral ako 40-ročný a ten druhý, s dlhšou bradou, bol ako 60-ročný. Presne ich vek neviem určiť, lebo obaja boli akoby z mramoru, alebo nejakej inej kameniny a ukázali sa mi ako dve busty postavené za se bou. Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, bolo ti ukázané, že tvoje mod litby nevychádzajú nazmar a ako si konkrétne tým mužom pomo hla. Boli sa ti poďakovať. Videla si ich ako dve busty, čím ti bolo naznačené, že ide o mužov, ktorí boli vyhlásení za svätých, no Boží súd rozhodol inak. Nie sú vo večnosti v tej najkrajšej krajine, ale skončili v tých horších.“
Videla som aj dušu starej ženy, o ktorej viem, že je už v nebi. Sedela na drevenej lavici a okolo chodidiel si obtáčala pás teplej vlnenej látky. Po chvíli si obula vysoké čižmy. Pochopila som, že to bola látka, ktorá nahrádzala ponožky, len som nechápala prečo to robí a čo mi tým chce povedať. Ježiš dodal: „Tá stará žena ti chcela ukázať, že sa chce dostať do teplejšej oblasti v stonkovej krajine, v ktorej žije a prosí ťa o pomoc.“
11.11.2022
Vo sne som sa ocitla v hlbokom lese, na vrchole ktorého stál malý dre vený kostolík. Mala sa tam slúžiť Svätá omša, ale každý, kto sa chcel do neho dostať, musel najprv dlho kráčať cez túto horu, po úzkom strmom chodníku, pričom bolo treba vynaložiť veľké úsilie, lebo bol pre človeka veľmi namáhavý. Vystupovala som po ňom s niekoľkými ženami a dievčatami a keď sme vošli dovnútra, sedelo tam iba zopár ľudí. Došiel aj kňaz a spýtal sa: „To ste len toľkí? A kto bude čítať Bo žie slovo?“ Prihlásila sa jedna slečna a duchovný sa znova opýtal: „ A kde sú vlastne muži a kde sú chlapci? Oni neprídu?“ Jedno z dievčat sa postavilo a vravelo: „Oni nechcú ísť po tom chodníku. Keď chceme aby prišli, musíme ich vytiahnuť po lane.“ „Po lane?“ Začudoval sa kňaz. „Áno, po lane.“ Zopakovalo dievča. Keď som to počula, pove dala som si. Ja ich rýchlo vytiahnem a v tom momente som držala v rukách koniec lana, ktorý som obtáčala okolo svojej ruky a tak ich po jednom vyťahovala hore až ku drevenej kaplnke. Ako som sa tak na nich dívala, spozorovala som, že všetci sú to mladí ľudia od 30 do 35 rokov. Spýtala som sa ich: „Vy nemáte rodiny? Kde sú vaše manželky a kde máte deti?“ Usmiali sa na mňa a povedali: „My sa ešte ženiť ne chceme. Oženíme sa, až keď nám bude 40. Tak je nám dobre a tak nám to aj vyhovuje.“ Svätá omša začala, ale oni zostali vonku. Pristúpila som k okienku a rukou im naznačila, aby vošli dovnútra, no nepočúvli ma. Zasmiali sa a začali medzi sebou niečo rozoberať. Keď sa Svätá omša skončila, chytili sa lana a spustili sa dole horou bez toho, aby zo seba vydali aspoň kúsok námahy. My čo sme boli vo vnútri kostolíka, sme opatrne schádzali dole, pričom sme odriekali svätý ruženec. Keď sme už došli na miesto, videla som, ako tí muži sedia pri občerstvení a veselo sa zabávajú. Zostala som smutná, lebo som pochopila, že sú to ľudia, ktorí si chcú užívať a že Boh ich vôbec nezaujíma.
Pán Ježiš moje videnie vysvetlil takto: „Na tomto príklade ti bolo Barlička ukázané, čo sa deje v terajšej spoločnosti a prečo sú také problémy aké sú v rodinách. Mladí ľudia už nie sú ochotní niečo mne obetovať a vzdať sa svojho pohodlia a blahobytu. Žijú len pre tento svet a život večný ich vôbec nezaujíma. Tak ako žijú, tak aj skončia. Na druhej strane sú ešte stále ľudia, ktorí si uvedomujú, že životom tu na zemi, sa nič nekončí a sú ochotní vzdať sa svojho pohodlia a prinášať obety, aby boli čím bližšie ku mne už tu na zemi. Veľká bude ich odmena v nebi.“
12.11.2022
Mala som taký sen. Sedela som v izbe v ktorej na posteli ležala Anička Bohuslava Tomanová. Okolo hlavy mala rozpustené krásne, tmavé, zvlnené vlasy a jej tvár bola taká nádherná, že som hneď pochopila, že takto teraz vyzerá v nebi. Mala krásne modré oči a pohľad od ktorého sa nedalo odpútať. Milo sa na mňa usmievala a cítila som, že mi chce niečo povedať. Ježiš prehovoril: „Anička mala svoje výročie a takto sa vám chcela pripomenúť. Barlička, videla si jej dušu.“
Volala mi jedna naša členka a hovorila mi, že niektorí kňazi tvrdia, že ani vo Svätom písme sa nič nepíše o tom, že by sa mala Eucharistia podávať veriacim iba do úst.
Pán Ježiš tým kňazom odkázal toto: „Kto chce psa biť, palicu si nájde. Či je vo Svätom písme napísané, ako sa majú sláviť liturgia a sviatosti? A predsa sa slávia podľa tradície Cirkvi. A či nie je vo Svätom písme napísané, že máte mať úctu a bázeň pred Bohom? A toto je prejav úcty a bázne pred Bohom, keď ma nevhodným po dávaním môjho Tela dennodenne zneucťujete a ničíte tým vieru v moju prítomnosť v Eucharistii? Zatvárate si oči predtým, čo to spôsobilo v krajinách, kde to zaviedli a myslíte si, že na Slovensku to nenastane?“
13.11.2022
Znova sa mi ozvala jedna naša členka a chcela vedieť, či môžu veriaci bozkávať Sviatosť oltárnu, že to tak robia, ale nie sú si istí, či sa to Bohu páči a či je to správne. Poprosila nás, aby sa na to spýtali Pána. Pán Ježiš odpovedal: „Sviatosť oltárna, nie je relikvia svätých, ale je to živý Boh. Túžbou ma pobozkať, vyjadrujete svoju lásku a priateľstvo ku mne, ale pred Bohom máte mať aj úctu a bázeň, preto keď to robíte, povyšujete sa na úroveň Boha a to nie je správne. Nerobte to.“
18.11.2022
Dnes odchádzame na pozvanie našej členky pani J… k rodine T…, kde majú už 12 rokov syna v bdelej kóme. Poprosila nás, či by sme neprišli aj s kňazom, lebo že oni tu možnosť nemajú. Keďže sa potrebujeme dostať až za Prešov a my auto nemáme, idú s nami naši milí priatelia Jozef a Ľudka a aj kňaz otec O… Keď sme došli do domu, kde majú chorého syna, pri pohľade na neho ma zasiahla veľká bolesť. Aj som sa rozplakala. Na posteli nehybne ležal 22-ročný mladík a jedine čím sledoval okolie, boli jeho oči. Kňaz im odslúžil Svätú omšu a potom sme sa začali s rodinou zhovárať. V dome boli s mladým mužom len jeho mamka, babka a ich priateľka, ktorá to všetko zorganizovala. Pán Ježiš si prial, aby vstúpili do jeho spoločenstva a aj keď im manžel hovoril o výhodách ktoré z toho plynú, aj keď im rozprával o zá zrakoch, ktoré sa niektorým členom stali a aj keď som im to počas rozhovoru niekoľko krát ponúkla, odmietli to. Zostala som z toho smutná, lebo mi bolo ľúto toho chlapca, ktorý aj keby to chcel, bol odkázaný iba na súhlas svojej matky.
19.11.2022
Pán povedal: „Vstúpil som do ich domu, aby som ich zahrnul mi losťou a milosrdenstvom a pomohol im vo veľkom trápení, no od mietli ma. Vy nebuďte z toho smutní, urobili ste všetko, čo ste uro biť mali. Otec O… bol mojim dôstojným a úžasným zástupcom a vám Valentín, Barlička, Jozef a Ľudka, som dal ďalšie milosti.“
20.11.2022
V Božom oku mi bol ukázaný priezračný, tečúci potôčik, ktorý sa zrazu znečistil tmavými škvrnami. Pri ňom stál kňaz, z ktorého som zostala zhrozená, lebo z miesta kde mal mať uši, mu vychádzali rohy stočené nad hlavou oproti sebe. Nakoniec mi bol ukázaný chrám v ob rovských plameňoch. Zľakla som sa, lebo toho kňaza poznám, ale aj z toho, že išlo o katedrálu na Slovensku.
Pán Ježiš to vysvetlil: „Čistá voda môjho učenia je znečistená tým, že niektorí kňazi počúvajú hlas tohto sveta a antikrista a vkladajú ho do mojej náuky. To spôsobuje požiar v chráme môjho Otca, lebo moji verní to nie sú ochotní prijať a chcú ma verne nasledo vať. Tie rohy znamenajú, že počúvajú nie mňa, ale antikrista, pre to boli nasadené do uši.“
