11.12.2022
Vo sne sa mi ukázal obraz Panny Márie s malým Ježiškom v náručí. Na obraze bola namaľovaná Božia Matka, ale aj dve prasacie paprčky. Od hrôzy som sa prebudila a počula hlas: „Aspoň že…“ a ďalej som už nerozumela. Bolo mi z toho do plaču. Ježiš mi môj sen vysvetlil: „Barlička, ten hlas ti povedal, že aspoň si jej meno pamätajú. Tak hanobia obraz mojej Mamičky všetci tí, ktorí hrešia jej menom pri každom nezdare, čo sa im udeje a tak ju ponižujú a dávajú na úroveň toho zvieraťa, ktorého paprče si na obraze videla.“
12.12.2022
Často si v duchu spievam pesničku Tebe žijem Ježiš môj, tebe Ježiš… Vlastne skoro každý deň. Dnes sa mi ukázala krásna červená zamatová kazeta, ozdobená zlatom, ktorá sa na moment sama pootvorila a v tej chvíli z nej vyšli tri krásne srdiečka. Ježiš povedal: „Barlička, chcel som ti ukázať ako sa moje Srdce teší, keď spievaš túto pieseň.“
13.12.2022
Je zima a fúka silný vietor. Ako som sa tak pozerala von oknom, spo menula som si na dušu dievčiny, ktorá sa mi ukázala v nebi pri rieke. Tvár mala peknú, ale oblečenie mala jednoduché a také aké sa nosí v období, keď je veľmi chladno. Pamätám sa, že keď som chcela vedieť, či ta duša bola z nektárovej, alebo stonkovej krajiny, Pán Ježiš mi od kázal: „Barlička a videla si ľad? Nevidela. Bola to duša zo ston kovej krajiny.“
14.12.2022
Modlila som sa za kňaza, ktorý sa odvrátil od Boha a vtom som mala takéto videnie. Ocitla som sa v malom drevenom domčeku, kde bol iba stôl, za ktorým sedel muž v bielom. Stála som za ním, takže tvár som mu nevidela, ale cítila som, že je to asi kňaz. Dovnútra vošiel muž v čiernom kabáte, v ktorom som tiež spoznala kňaza. Pristúpil k tomu, čo sedel za stolom a niečo mu začal rozprávať. Celý ten výjav na mňa pôsobil, ako nejaké dôležité stretnutie. Ježiš prehovoril: „Barlička, svojimi modlitbami za kňazov im vyprosuješ milosť kajúcnosti a ľútosti nad svojimi hriechmi a privádzaš ich ku sviatosti zmie renia. Mám z teba radosť.“
15.12.2022
Vo sne som sa ocitla vo zvláštnom meste. Malo vysoké kamenné hrad by a plno uličiek, takže bol pre človeka problém zorientovať sa v ňom a pritom nezablúdiť. Ako som tak cez neho kráčala, stretávala som veľa ľudí, ktorí poblúdili a potrebovali pomoc. Ja som s tým problém ne mala. Každú ulicu som spoznala, aj si ju zapamätala a vedela som aj to, kam presne vedie. To mesto nielen že malo vysoké hradby, ale aj kopce a cez stred sa tiahol dlhý, hlboký les. Prejsť cez neho bolo sku točne veľmi ťažké a namáhavé, preto každému, kto ma poprosil o pomoc, som hneď vyšla v ústrety. Stretla som aj mladú rodinku, ktorá ma pozvala k nim a keď sa jej príbuzní o tom dopočuli, prišli aj oni, lebo tiež potrebovali vedieť, ako sa majú naučiť v tom meste žiť. Ja som im rozprávala a oni ma počúvali, keď mi v tom zazvonil mobil. Ozval sa v ňom hlas ženy, ktorej kým žila na zemi, som stále pomá hala, ale ona si to vôbec nevážila, vždy mi len niečo vyčítala a nemala ma rada. Viem o nej, že je v ťažkom očistci. Aj teraz mi vo sne vytý kala, že sa venujem viac iným, že správne je prísť predovšetkým k nej. Že je veľa hodín a že najviac času mám venovať iba jej. Snažila som sa ju upokojiť, že na ňu myslím, že som na ňu nezabudla, ale ona bola plná hnevu a vyčítala mi, že nebudem mať pre ňu toľko času, ako si to priala, lebo je už 12 hodín a o 15:00 mám ísť k zubárovi. Nechcela si dať vysvetliť, že musím pomôcť aj iným a po celý čas v telefóne na mňa kričala. Dorozprávala som ľuďom ešte nejaké veci a rýchlo sa po náhľala k nej. Keď som vyšla z domu mladej rodinky, bolo presne 14:10, čo bol pre mňa dobrý čas. Vedela som, že sa stihnem povenovať tej nespokojnej žene a navštíviť aj o 15:00 hodine lekára, ktorý mi ma zaplombovať zub a že to hravo zvládnem.
Pán Ježiš mi môj sen vy svetlil takto: „To mesto, to bludisko, to je terajší stav tohto sveta. Z každej strany sú ľudia bombardovaní propagandou, klamstvami a rôznymi ideológiami. Jediná správna cesta a pravda, je cesta ku mne. Ty to Barlička dobre vieš a preto tým ľuďom vysvetľuješ, čo majú robiť a ako majú v bludisku tohto sveta žiť. Tá duša, ktorá ti bola zjavená, to je duša egoistu. Ako vidíš, ešte aj v očistci sa pre javuje ten egoizmus, keď si i teraz vyžaduje privilégium na úkor ostatných. Ty si ale Barlička vieš všetko zariadiť tak, aby si stihla prinášať obety za duše a aj si plniť svoje povinnosti v tomto svete. Bolo ti ukázané, že ty to stále zvládneš.“ Na internete som sa dočí tala, že všetky rýchliky z Košíc do Bratislavy a späť, sa menia na ex presy a od decembra už nebudú stáť v meste Piešťany. Pán Ježiš pre hovoril: „To spôsobil pochod čertov. Mesto sa dostalo na vedľajšiu koľaj, čo pocíti najmä ekonomicky. Veď som hovoril, že uvidia čo urobili.“
16.12.2022
Včera padla vláda. Ježiš prehovoril: „Barlička, veď som ti povedal ešte na začiatku volebného obdobia, že táto vláda padne.“
Mala som taký sen. Vyšla som z nášho kostola a za mnou pribehla na ša priateľka Ľudka. Objali sme sa a počula som hlas: „Na Ľudkine narodeniny sa rozžiari dom aj záhrada.“
Pán to vysvetlil: „Znamená to, že bude krajší svet.“
17.12.2022
Dcéra Majka mala takéto videnie. Ukázala sa jej duša ženy o ktorej vieme, že je v ťažkom očistci. Sedela na ošarpanej sivej sedačke a po zerala sa na ľudí, ktorí niekam kráčali. Ona nemohla ísť, nemala to dovolené a ani ju nechceli. Zostala sedieť a smutne hľadela pred seba. Šaty mala nepekné, obtrhané a na hlave špinavý klobúk, ktorý jej ani nesedel. Bol príliš malý a mal samé fľaky. Pri nej sedel škaredý pes, ktorý mal na obojku červený štítok a na ňom napísané číslo tri. Keď som chcela vedieť, prečo ta duša bola v takom úbohom stave a čo robil pri nej ten pes, Pán Ježiš povedal: „Bude trpieť ako pes, lebo nemala súcit s ľuďmi bez domova. Bude mať pocity ako túlavý pes a takto bude za tento hriech trpieť až tri roky, kým sa z toho hriechu ne očistí. Potom sa bude očisťovať za ďalší a ďalší hriech, až kým jej duša nebude celkom čistá.“
18.12.2022
Jedna naša členka napísala Valentínovi, že nechápe a nerozumie tomu, prečo by mala ďakovať Bohu za utrpenie a ešte ho aj s láskou prijať, prečo je zaťažená dedičným hriechom, keď ona za to nemôže a prečo niektorí svätí zomierali mučeníckou smrťou.
Valentín jej odpísal. Ježiš Vám odkazuje, že väčšinu utrpenia si človek privádza sám svojim nezriadeným spôsobom života, či už nesprávnou životosprávou, nesprávnymi rozhodnutiami, nezriadeným životným štýlom, či prepínaním v práci. Pán nechce nikoho trestať, len dopustí nejaké veci, aby sa človek spamätal a zmenil to, čo robí zlé. Toto je na vysvetlenie odkiaľ pochádza utrpenie.
Pre lepšie pochopenie Pán Ježiš zvolil opačný postup, že čo sa stane, ak utrpenie neprijmeme. Ak sa jedná o nejaké ochorenie a človek to neprijme s láskou ako Božiu vôľu, dostane sa do ťažkej depresie a jeho psychický stav je potom veľmi zlý, čo zhoršuje jeho fyzický stav a na miesto toho, aby dochádzalo k postupnému uzdravovaniu, je to stále horšie. Zlepšenie sa odďaľuje a v mnohých prípadoch pri vážnych ochoreniach dochádza aj k úmrtiu. Ak má iné starosti, napríklad stratil prácu, alebo sa dostal do finančných problémov, znova to spôsobuje veľký nápor na psychiku, veľkému stresu, dostáva sa do depresie, čo môže vyvolať fyzické ochorenie a človek reaguje iracionálne, dopúšťa sa ďalších chýb a v tom strese nie je schopný triezvo uvažovať. A tak nádej na zlepšenie jeho situácie v ktorej sa nachádza, je veľmi malá. Na druhej strane, ak všetko príjme s láskou ako svoj kríž, nastane v jeho mysli pokoj a dosiahne psychické vyrovnanie so stavom v ktorom sa nachádza. Prijíma to ako Božiu vôľu a svoj ďalší osud vkladá do jeho rúk. To jeho psychické vyrovnanie posilňuje jeho fyzický stav, omnoho skôr sa uzdravuje a ak je to Božia vôľa, tak aj modlitby, ktoré sú za neho obetované, majú účinok. Keď je človek v nejakých iných problémoch a uvažuje triezvo s chladnou hlavou, nehromadí ďalšie chyby a má omnoho väčšiu šancu, dostať sa z toho. Pretože prijímal Božiu vôľu s láskou, Pán mu pomôže, lebo je spojený s ním. Ten čo to neprijíma a nechce prijať, stráca spojenie s Pánom a aj keď mu posiela milosti skrze nejaké osoby, človek ich odmieta, lebo v tom stave nevie a nie je schopný rozpoznať, že je to len pre jeho dobro. Nebeský Otec neušetril ani svojho Syna a vystavil ho mučeníckej smrti. Svojou krí žovou cestou nám ľuďom ukázal, ako sa máme postaviť k svojim krížom a ako ich máme niesť. Cesta do nebeského kráľovstva je kríž a kľúčom je láska. Prečo to tak náš Nebeský Otec dal? Lebo je to pre človeka dobré i keď mnohým sa to môže zdať, nepochopiteľné. Veď nie je lepšie mať pohodlný život tu na zemi, bez krížov, užívať si ho a potom pokojne odísť do nebeského kráľovstva a užívať si ho ďalej? Boh to zo začiatku tak dal a ako to dopadlo? Najkrajší anjel Lucifer a jeho prívrženci mali všetko, ale ešte chceli viac. Chceli byť ako ich Stvoriteľ, preto sa vzbúrili, za čo aj boli zvrhnutí do pekla. Podobne to bolo aj s Adamom a Evou. Nebeský Otec im dal rajskú záhradu, mali krásny život a predsa podľahli pokušiteľovi. Zhrešili, lebo chceli mať poznanie ako Stvoriteľ, za čo boli vyhnaní z raja. Tento ich hriech sa preniesol na všetky generácie, lebo Boh videl, že to nie je dobré, ak by bytosti ktoré stvorí, mali všetko a nemuseli by sa vôbec o nič pričiniť. Bez dedičného hriechu bola z ľudí len Panna Mária. Ak niekto chce, aby bol bez toho zaťaženia, chce sa postaviť na úroveň Božieho Syna a jeho Mamičky. Nie je tu veľká podobnosť s padlými anjelmi a Ada mom a Evou? Prečo niektorí svätí zomierali mučeníckou smrťou, pre čo to prijímali s láskou a nebúrili sa proti tomu? To preto, lebo sa nepozerali na to len z hľadiska života na zemi, ktorý každému ubehne ako voda. Oni chápali, že zomrieť za Boha je priama a najrýchlejšia cesta k nemu a že ich čaká krásny život v nebi. Prijatie kríža je naj spoľahlivejšia a najkratšia cesta do nebeského kráľovstva, lebo pri jímame s láskou, to čo nám Pán dáva. Svoj život vkladáme do jeho rúk a s dôverou sa k nemu obraciame, ako malé dieťa. Ak otec tu na zemi privinie k sebe s láskou svoje dieťa, ktoré sa s dôverou k nemu obracia, o čo viac nás k sebe privinie náš Nebeský Otecko, keď sa k nemu s veľkou dôverou obraciame a prosíme ho o pomoc. Pán Ježiš nikomu nesľuboval ľahký a bezstarostný život tu na zemi, ale jedno sľúbil, že ak ho budeme nasledovať, získame život večný. Aký bude, to je už v rukách každého človeka. Preto je dôležité mať na pamäti jeho slová: Láska za lásku, vernosť za vernosť, dôvera za dôveru. To je to, čo mu síme splniť, aby sme sa dostali priamo k nemu.
19.12.2022
Valentín už má veľký problém s očami. Má problém s prepisovaním mojej knihy do elektronickej podoby, preto mu všetko diktujem a on len z pamäti ťuká písmena na klávesnici. Keď píše maily, tiež to nie je pre neho jednoduché, snaží sa ako sa len dá a ako hovorí, všetko to utrpenie prijíma s láskou a ďakuje Bohu za to. Má veľké trápenie, lebo škvrna v oku sa mu zväčšila a zasiahla periférne videnie. Stáva sa, že už nespoznáva ľudí, ale iba tých, s ktorými sme v častom kontakte. Pán Ježiš poznamenal: „Barlička, utrpenie je súčasťou jeho života. Valentín ma bude vo všetkom nasledovať.“
20.12.2022
Ľudka mala taký sen. Stála v nejakej miestnosti, kde bolo veľa stolov a kde bol veľký hluk. Stoly boli postavené natesno tak, že sa vytvoril medzi nimi jeden úzky koridor, cez ktorý prechádzali ľudia v dlhých červených šatách a počula hlas svojej dcéry, ako zvolala: „Takto tam nemôžu ísť. Musia mať posypané hlavy.“ A v tom zbadala, ako nejaká ruka začala sypať na hlavy veriacich, niečo ako biely prášok. Pán to vysvetlil: „Áno, bez pokánia nemôžu prísť ku mne. Robte pokánie, teraz je na to najlepší čas.“ Dcéra Anička mi povedala: „Mami, vo sne sa mi ukázala žena, ktorá mala dve deti. Potom mi bolo ukázané aj to, že dvakrát čakala po 6 detí, že ich mala spolu 12, ale že 10 zabila. Pán Ježiš prehovoril: „Áno, tie dve deti mala z umelého oplodnenia. Tak sa to robí pri umelom oplodnení. To by si mali uvedomiť ženy predtým, než sa dajú na to nahovoriť.“
21.12.2022
Videla som dušu muža, ktorý kým žil na zemi, podstupoval neustále plastiky tváre a stále bol nespokojný. Bolo mi ukázané, že je zatratený a namiesto tváre má iba lebku, ktorej kosti sú posiate škaredými čier nymi dierami rôznych veľkosti. Nemal oči, ani ústa, ani nos, pozerala som sa len na tu hrôzostrašnú obnaženú lebku s niekoľkými dlhými mastnými prameňmi vlasov, pričom mimika jeho tváre bola taká odpu dzujúca, že mi pri pohľade na neho prišlo až zle.
Pán Ježiš povedal: „Neprijal sám seba, ako ho Boh stvoril. Neprijal Božiu vôľu, ale šiel vlastnou cestou, ktorá ho doviedla až tam, kam si videla. Áno, je zatratený.“
Dcéra Majka mi hovorila, že pred niekoľkými dňami videla vo sne niekoľkých umierajúcich vojakov i to, ako sa pri nich modlili korunku k Milosrdenstvu Božiemu, svätý Anton Paduanský, svätý Carlo Acutis a svätý Ignác z Loyoly. Tí vojaci boli štyria a nad každým z nich sa jej vypísalo ich meno. Vojak Dmitrij zamrzol v zákope a bolo pri ňom na písané Dmitrij z Bachmutu. Tí ďalší traja zomierali na zranenia a ich mena boli: Sergej Brezevský, Iľja Fjodorovski a Ivan Tjuvic. Vravela, že tie ich mená sa vznášali nad ich telami a že Dmitrij mal ukrajinskú uniformu.
22.12.2022
Aj dnes mala dcéra Majka sen. Hovorila mi: „Mami, vo sne prišiel ku mne mladý muž, ktorého poznám, strčil mi pred tvár display mobilu a posmešne povedal: Pozri, príšera už vzlietla. Je to jediná svojho druhu, ktorá hľadá a neuspokojí sa kým to nenájde. V tom mobile som videla obrovského diabla. Potom som zazrela nejakú krajinu, ktorá vyzerala ako spálené kamenné pohorie, plnú šera. Nad ňou sa vznášali oblaky šedo-hrdzavých tieňov a celá tá krajina bola posypaná drobnými asi jeden cm nepravidelnými úlomkami nejakej horniny. Odtiaľ vzlietla obrovská príšera. Bola celá čierna s dlhým pokrúteným telom a s velikánskymi blanitými krídlami, podobajúcimi sa krídlam netopiera, no boli z nejakej tuhej kožovitej blany. Na hlave mala dlhé zvyšky akoby vlasov, ale neboli to vlasy, ale taký tenký chvost zakončený do dvojitého ostrého šípu. Končatiny boli vykrútené do strán. Príšera zre vala a vzlietla. Myslím, že bola vypustená z pekla. Bola ozrutná, veľká asi 5-6 m a videla som, že hľadá niekoho a že sa neuspokojí, kým ho nenájde. Všade kde lietala, padali ostré úlomky a všetko pustošila.“
Ježiš prehovoril: „Najväčšie nešťastie ľudstva je to, že neveria v existenciu diabla. Preto konajú tak, akoby ani neexistoval a akoby neexistovalo ani peklo. Posmievať sa diablovi sa nevyplatí. Ta prí šera čo vyšla z pekla to bol satan. Hľadá svoje obete a všade kde preletí, zostáva spúšť. Ničí všetko dobré čo sa len dá a to cez zlé rozhodnutia politikov, cez vojnové konflikty a cez nenávisť, ktorú zasieva do sŕdc ľudí. Buďte opatrní, nedávajte sa strhnúť nená visťou a dávajte si dobrý pozor pri všetkom čo robíte. Opatrnosti nie je nikdy dosť, lebo zlý číha na každý chybný krok a všetko chce na zlé obrátiť. Zlo je vypustené vonku. Zapamätajte si, že sa dá poraziť len láskou.“
Dcéra Majka mala aj iný sen. Povedala mi: „Prišla som ku kamennej lavičke, na ktorej sedela Panna Mária. Bola oblečená presne tak, ako sa zjavila v Lurdoch, v bielych šatách s modrou šerpou a okolo hlavy mala svätožiaru z dvanásť hviezd. Zvolala som na ňu: Mamička! A ona sa len na mňa milo usmiala a vravela mi: Poď ku mne, dcérka moja. Podišla som k nej a obdivovala ju aká je krásna a že mám ra dosť, že ju vidím takú šťastnú. Povedala mi, že je radostná, lebo sa blíži deň, keď si pripomenieme, že na svet prišiel Spasiteľ. Že ona to vždy tak živo prežíva a že aj celé nebo sa teší. Sadla som si k nej a hovorila jej, že ju rada nazývam Matka milosrdenstva, dobroty a lásky a ona sa len usmievala a vravela, že ju to veľmi teší, lebo v tých slo vách je oslávený Boh. Vystrela ruky k nebu, nebo sa otvorilo a v tej chvíli som zazrela ožiarenú postavu Pána Ježiša. Na hlave mal korunu a bol celý zo zlata. Nakoniec z neba vyletel kŕdeľ, možno tisíce zlatých motýlikov. Boli veľmi krásne, jemnučké a také krehučké. Vystierala som k nim svoje ruky a zvolala: „Veď oni sú živé a aké sú len nád herné.“ Nechápala som, že ako je možné, že sú zo zlata a pritom živé. Panna Mária sa po celý čas na mňa usmievala a povedala mi, že Pán Ježiš mi tak chcel ukázať, ako ho teší, keď jeho Mamičku takto na zývajú. Pán Ježiš poznamenal: „Je to tak, ako videla.“
Dozvedeli sme sa, že pani Terezka za ktorú Valentín prináša obety je v požehnanom stave.
23.12.2022
Vo sne som sa ocitla v drevenom dome, do ktorého prichádzali ľudia, ktorí sa chceli navždy odsťahovať do krajiny kde vládne pokoj a láska. Prišla som tam aj ja, spolu s Valentínom a svojimi dcérkami a videla som aj veľa našich známych medzi ktorými bol aj istý manželský pár, ktorý poznám a aj ich dcéra s dieťaťom. Viem, že žijú svetsky a tak vychovávali aj svoje deti. Všetci ľudia sa schádzali, tešili a nevedeli sa už dočkať, kedy tam už prídu. Každý kto chcel ísť do tejto krajiny, mu sel najprv vojsť do tohto domu a v ňom slobodne povedať, že naozaj po tom túži. Vošla aj jedna stará pani, ktorá bola veľmi rozrušená, lebo zo svojich blízkych tam nikoho nevidela a keď sa ku niekomu prihovorila, každý ju odohnal. Sadla si na drevenú lavicu a sledovala, či skutočne nik z jej príbuzných nepríde, ale nedočkala sa. Znervóznela a začala po ľuďoch vrieskať, nadávala im a bola plná nelásky. V tom som počula hlas: „Krajina do ktorej chcete ísť, má vysokú bielu horu. Tam je najkrajšie. Snažte sa tam dostať.“ Počula to aj tá stará žena a zvolala: „Ja tam už nechcem ísť.“ Spozornela som a pribehla k nej. Prosila som ju, nech takto nehovorí, lebo môže svojej duši ublížiť. Zlostne sa na mňa pozrela a povedala: „Ani vy tam nechoďte, zostaňte tu so mnou.“ Zhrozene som sa na ňu zadívala a povedala jej: „ Ale ja tam chcem ísť, už sa neviem toho dočkať a chcem vyjsť aj na tu bielu horu. „Ona sa nahnevala a začala na mňa kričať: „Ja nikam nejdem. Nechcem tam ísť a na vás sa budem sťažovať, že ste ma tu nechali úplne samu.“ Po týchto slovách som od nej odišla a viac ju nepresviedčala. Podišla som k Valentínovi a sledovala, čo sa bude ďalej diať a ako to bude celé prebiehať. Ľudia sa medzi sebou zhovárali a počula som aj manželov, ktorí žili svetsky, ako si hovorili, že oni určite prídu na to najlepšie miesto. Mnohí si to tak mysleli, ale keď došli na hranicu tej krajiny a auta aj autobusy museli tam zanechať, už sa im to vôbec nepáčilo a začali reptať, lebo ďalej sa muselo ísť peši. Už z diaľky bolo vidieť tu vysokú bielu horu a počula som hlas: „Okolo bielej hory sú dediny a mestá a sú tam už aj postavené domy, ale najkrajšie sú pre tých, čo vyjdú na tu vysokú horu.“ Radostne som sa s Valentínom aj s dcérami rozbehla, ale bolo to stále ťažšie a ťažšie. Všade bolo blato, štrk, rôzne kamene a neupravený terén. Za nami kráčali ďalší, ale mnohí to už na začiatku vzdali a nadávali, že takto si tu krajinu teda nepredstavovali. S námahou sme kráčali cez tmavé miesta a pred nami sa objavili prvé dedinky a mestá. Domy tam boli celkom obyčajné a vyzerali, ako pre tých najchudobnejších. Zostala som prekvapená, keď veľa z tých ľudí, čo s nami boli, vraveli, že v ceste nepokračujú a že im stačia aj takéto príbytky. Tie domy boli len z dosák a keď som sa pozrela do jedného z nich, zazrela som v ňom jednu ženu, ako si tam do jednoduchej police niečo ukladá, ale nevidela som čo. V jeho vnútri bolo všetko prázdne, nebol tam žiadny nábytok, iba na jednej stene boli odspodu až po strop poukladané dosky tak, že vyzerali ako včelie plasty a to boli tie police. Počula som, ako si ľudia medzi sebou hovorili, že ďalej už nepôjdu a videla som, ako slobodne do tých domov vchádzali. My ostatní sme pokračovali ďalej a došli sme na miesta, kde bola síce menšia tma, ale všade bola hustá hmla. Tam už boli lepšie domy, ale tiež nevyzerali najlepšie a aj tam mnohí slobodne zostali. Stále nás bolo čoraz menej a tá biela hora, bola čoraz bližšie a bližšie. Došli sme až k nej a začali na ňu vystupovať. Zistili sme, že je biela preto, lebo je na nej sneh a zistili sme aj to, že kopec je vysoký a strmý. Kráčali sme z posledných síl, pričom sa nám nohy zabárali až po kolená. Priznám sa, aj sme od únavy a bolesti plakali, ale chceli sme vyjsť až na sami vrch, lebo sme vedeli, že nás tam čaká niečo krásne. Z diaľky sme počuli, že tí čo už tam sú, od radosti pištia a sú celý bez seba. Keď sme tam vyšli aj my, pozreli sme sa na opačnú stranu a zazreli sme nádherné dedinky a mestá. Všetko tam žiarilo, šírila sa vôňa a všade vládol pokoj a láska. Rýchlo som sa rozbehla späť a utekala hľadať tých manželov ktorých poznám, aby som im povedala, čo som videla, ako je tam krásne. Že je tam nádherné svetlo a že všetci čo tam žijú sú veľmi šťastní. Našla som ich až pri hranici kde ľudia zanechali autá. Odbili ma a kričali na mňa, aby som im dala pokoj, že ďalej nepôjdu a že im stačí aj ten dom z dosák. Bola som smutná z toho, ako im nezáleží na ich dušiach, ale najviac z toho, že aj keď mali veľa detí, do tejto krajiny sa spolu s nimi dostalo iba jedno. Otočila som sa a vrátila k bielej hore. S námahou som vystúpila až na sami vrch a ďakovala Bohu, že mi dal silu to zvládnuť a za tie krásne miesta, ktoré pripravil pre tých, čo ho milujú.
Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, videla si, ako to v živote chodí. Ako ľudia myslia a čo sú ochotní urobiť pre život večný. Ten dom, kde musia všetci vstúpiť, znamená, že musia robiť pokánie. Musia oľutovať svoje hriechy, aby som im mohol odpustiť a priviesť do ne beského kráľovstva. Tá žena čo tam nechcela vojsť, predstavuje tých, čo nie sú ochotní robiť pokánie a žijú len pre tento svet. Tí manželia predstavujú tých, čo síce žijú svetsky, ale radi by sa dostali do nebeského kráľovstva. Akurát nie sú ochotní, robiť všetko to čo je potrebné, aby sa dostali do tej najkrajšej krajiny. Tá prvá dedinka predstavuje nektárovú krajinu a tá druhá ston kovú. Kto sa chce dostať do listovej, alebo kvetovej, musí vystúpiť na tú horu. To znamená, že musí s láskou vziať svoj kríž a nasle dovať ma. Kto nechce niesť svoj kríž, padá pod ním a nie je ocho tný ma vo všetkom nasledovať, nedostane sa vyššie do lepších kra jín, ktoré sú vyhradené len pre tých verných a najvernejších, ale aj pre tých, ktorí neboli vo všetkom verní, ale ma nasledovali. Všetko záleží na slobodnej vôli človeka, ako sa rozhodne a ktorou cestou pôjde.“
24.12.2022
Valentínovi prišla správa od otca P… Prosí o modlitby za rodinu svoj ho kamaráta M… , ktorý je s malým sedem mesačným synčekom v nemocnici a doma mu leží manželka chorá na covid. Ozvala sa aj pani Eva, ktorá má tiež vysoké teploty a veľmi trpí. Valentín za nich pri nášal obety a večer dostal aj silnú triašku, takú, že mu až drkotali zuby a nebol schopný ani rozprávať. S vysokou horúčkou si ľahol do postele. Po celý čas čo ležal, prosil Boha o odpustenie, lebo nebol schopný ísť na polnočnú Svätú omšu. Takto trpel až do rána.
25.12.2022
Pán Ježiš povedal: „Valentín, prebral si na seba časť ich utrpenia a tým si im veľmi pomohol.“
Večer so slzami v očiach som premýšľala nad tým, ako veľmi trpia duše v očistci a že niektorým neviem viac pomôcť. Rozplakala som sa nad ich utrpením, ale i nad sebou a že možno je aj vo mne chyba, lebo sa asi zle modlím. Pozerala som sa na relikvie svätých a zrazu som zazrela, že z relikvie pátra Pia vyšlo žiarivé svetlo a vzápätí za ním sa vynorili dve malé krabičky visiace na stuhách, ktoré boli vzájomne spojené tak, že boli spolu zviazané do mašličky. Jedna krabička bola červená a mala červenú stuhu a ta druhá bola modrá s modrou stuhou. Potom sa mi ukázal ukrižovaný Ježiš a po chvíli z obrázku svätca sa vynorila aj zázračná medaila Panny Márie, ktorá sa ľahučko preniesla až k mojej tvári. Nakoniec z obrazu Ježišovej tváre sa vylialo Božie Svetlo, zmenilo sa na Božie oko a v ňom som sa videla ako kráčam po nejakej ulici nádherného mesta s prekrásnym námestím. Na sebe som mala krásne, dlhé, splývavé šaty s krátkou predlženou vlečkou. Boli červenej farby, ale nie takej akú poznáme na zemi, ale bola to farba, ktorú neviem k ničomu prirovnať. Na šatách som mala akési vzory, ktoré neviem definovať. Boli vo farebných odtieňoch, popretkávané zlatými niťami, takže celé pôsobili tak vznešene a veľmi slávnostne. Pozerala som sa okolo seba a videla som, že všetky tieto ženy čo sa prechádzajú po tomto námestí, majú také krásne šaty a ani muži neboli výnimkou. Aj oni mali na sebe veľmi pekný odev zdobený zlatom a všetci pôsobili na mňa, akoby to boli princovia a princezné. Tie šaty boli z veľmi jemného materiálu, ľahučké ako pierko a ak by som ich chcela k niečomu prirovnať, tak mi to pripomínalo niečo ako mušelín, alebo šifón. Pôsobili veľmi luxusne. Mala som pocit, že Boh mi chcel ukázať, ako sa v tom meste na ktoré pozerám, duše obliekajú a ako sa tam krásne žije. Nakoniec sa mi v Božom oku ukázali dve malé, zlaté valčeky a videnie zmizlo.
V noci, keď som zaspala, mala som taký sen. Boli mi ukázané rôzne kráľovské rodiny, celebrity, speváci, športovci, podnikatelia, politici, herci, vysoko postavený ľudia, ale aj bežní ľudia a chudobní. Videla som ich vo veľkom počte, akoby z celého sveta. Stala som na tribúne a všetci naraz na mňa zvolali: „Povedz nám ako máme žiť.“ A ja som začala rozprávať: „Ľudia žijú všelijako. Dobre aj zle, zodpovedne, ale aj nezodpovedne. Sú takí, čo poznajú Boha, sú takí, čo ho nepoznajú, ale chcú ho spoznať, ale sú aj takí, čo nemajú o neho záujem a ani ho nechcú spoznať. Ale všetci túžia po tom, aby ich život po smrti ďalej pokračoval a nikdy neskončil. Dokonca po tom túžia aj tí, čo v Boha vôbec neveria. Na to, aby človek dobre skončil po smrti, musí aj dobre žiť. Po smrti ho čakajú tri miesta a to nebo, očistec a peklo, ale po skončení sveta to už bude iba nebo, alebo zatratenie. Kam sa človek dostane, to už záleží len na ňom. Ak je človek dobrosrdečný, láskavý a milý a všetko dobre aj zlé prijíma s láskou, je na najlepšej ceste do neba. Ale na to, aby sa dostal priamo do nebeského kráľovstva, musí vytrvať až do konca a všetko príjemné a nepríjemné prijímať ako Bo žiu vôľu a nasledovať Krista. Ľudia, ktorí sú ateisti, alebo inoverci a sú dobrí, žijú správne a snažia sa všetko robiť čo najlepšie, prídu do neba, lebo aj ich Pán Boh veľmi miluje a chce ich mať v nebeskom krá ľovstve. Ale sú aj ľudia, ktorí žijú zle, nechcú robiť žiadnu nápravu a s plným vedomím páchajú ťažké hriechy. Chcú byť len obdivovaní, ospevovaní a počúvať o sebe samé chvály. Nechcú trpieť na tomto svete, ale užívať si plnými dúškami a robia všetko preto, aby aj tak žili. Žiaľ patria medzi nich aj mnohí kresťania a myslia si, že keď sú po krstení, že majú vstupenku do neba. Možno aj vy poznáte takého člo veka a chcete ho zachrániť, ale ťažká je s ním reč.“
V tom všetci zvolali: „A čo máme urobiť, aby sme ho zachránili a jeho duša nebola zatratená? “ Stíchla som… a pokračovala: „Pán Ježiš je tak dobrý a milosrdný, že chce každú dušu zachrániť, preto prišiel na svet zo svojim dielom Spoločenstvom Priateľov Eucharistie. Veď vravel, prišiel som s týmto dielom na záchranu Cirkvi a duši. Preto ak poznáte vo svojom okolí človeka, ktorému hrozí, že skončí zle, modlite sa za neho a proste Pána Ježiša, aby mu dal milosť túžby zapísať sa do jeho spoločenstva, lebo ako okrem iného povedal:
„Každý, kto sa zapíše do knihy, zapíše sa do môjho Srdca a Ja sa zapíšem do jeho. Stane sa mojim priateľom a Ja svojho priateľa nikdy nezapriem pred svojim Otcom.“ „A čo to znamená?“ Zvolali všetci. Usmiala som sa a pokračovala: „Vy nechápete, čo znamenajú slová a Ja svojho priateľa nezapriem pred svojim Otcom? No predsa to, že človeka, ktorý sa stane jeho priateľom, nikdy neopustí a bude jeho priateľom aj v nebi. To je Ježišov prísľub. Ľudia svoje sľuby často porušujú, ale Boh nie. On nás nikdy nesklame. On svoj sľub stále dodrží. Do spoločenstva vstupujú aj dobrí a veľmi dobrí ľudia, To preto, lebo Pána Ježiša veľmi milujú, chcú získať kúsok jeho Srdca a nasledovať ho. Tým Pán sľubuje veľké milosti a požehnania už tu na zemi a hojnú odmenu v nebi. Je len na slobodnej vôli človeka, či tie milosti príjme, alebo ich odmietne a je na jeho rozhodnutí, či ho chce nasledovať, alebo nie. Pochopili ste?“
26.12.2022
Ježiš prehovoril: „Barlička, páter Pio ti chcel ukázať, že to nie je pravda čo si myslíš o dušiach v očistci, že trpia, lebo im málo po máhaš. Chcel ti ukázať, že tvoje modlitby veľmi pomáhajú tým, čo trpia na týchto miestach. Tie krabičky predstavovali Božie milo srdenstvo, Krv a vodu, ktoré vytiekli z rán môjho Božského Srdca pri ukrižovaní. Aj Panna Mária oroduje za nich, preto ti bola uká zaná a aj Ja som ti ukázal, že tvoje modlitby sú prijaté. To vystú penie čo si mala vo sne, pred všetkými vrstvami ľudstva, vysvet ľuje v skrátenej forme moje dielo a vaše poslanie. Rozšíri sa do celého sveta skrze tvoju knihu a je len na slobodnej vôli týchto ľu dí, či to príjmu, alebo nie. Ja som Boh milosrdný a chcem každého zachrániť. Preto ponúkam aj toto veľké milosrdenstvo skrze Spo ločenstvo Priateľov Eucharistie. To, kam sa duša človeka vo več nosti dostane, záleží od toho, ako pristúpi k podmienkam, ktoré sú dané pre členov spoločenstva. Ak ich vo všetkom dodrží, môže sa dostať do tej najkrajšej kvetovej krajiny, ale ak ich nedodrží, príde do neba, tak ako som sľúbil, ale môže sa ocitnúť aj v nektárovej krajine. To ešte záleží aj od jeho života. V tom lepšom prípade sa nájde v stonkovej. Áno Barlička, bolo ti ukázané aj to, ako sa obliekajú duše a ako žijú v kvetovej krajine a ako tam vyzerajú mestá.“
27.12.2022
Dnes v noci mi bolo odhalené tajomstvo. Bolo mi zjavené tak, že mi Pán Ježiš o tom hovoril, vysvetľoval a zároveň ukazoval. To tajomstvo mi Boh ukázal tak, že sa pred mojimi očami premietalo ako film a sú časne aj všetko vypisovalo, čo mi Pán k tomu rozprával. Takže som to videla, zároveň aj čítala, aj počula. Nakoniec mi Pán Ježiš 7x po sebe povedal: „Barlička, ty to nesmieš nikomu povedať.“ Pri týchto slovách jeho hlas znel, ako vzďaľujúca ozvena. Videnie trvalo 50 min.
28.12.2022
Keď som sa večer modlila, vystrela sa predo mnou krásna Božia ruka. Na dlani mala položený malý drevený domček. Potom sa mi vo sne ukázali piati migranti. Traja stali vpredu a dvaja stali vzadu. Neboli to kresťania. Všetci sa na mňa prosebne pozerali a jeden z tých dvoch vzadu zvolal na mňa neznámou rečou a vystrel ku mne ruku. Pochopila som, že ma prosí o pomoc, no tentoraz som nemala pri sebe jedlo, ani žiadnu sladkosť, preto som rýchlo siahla do vrecka a vytiahla nejaké drobné. Potešila som sa, že ho nesklamem a hneď som mu ich podala. Pribehli ku mne ostatní a ani tých som nesklamala.
Pán Ježiš prehovoril: „Valentín, Barlička, vaše srdcia nech sú ako domček, v ktorom každý nájde útechu, pokoj a lásku. Nepozerajte sa na to, kto to je, ako vyzerá, čo je, ale na to, že je to človek, ktorý potrebuje pomoc. Buďte láskaví a milosrdní ku každému, ako som Ja milosrdný a láskavý k vám. To čo ste zadarmo dostali, za darmo rozdávajte aj vy iným.“
29.12.2022
Dnes Valentín dostal od otca P… správu, že jeho kamarát M… ktorý bol s dieťaťom v nemocnici a jeho manželka, ktorá ležala doma s ko vidom, sú už v poriadku.
30.12.2022
V noci som sa prebudila na hlas, ktorý zvolal: „Ľudia si myslia, že tá svätá vyzerá tak.“ A bola mi ukázaná nejaká rehoľníčka ležiaca v skle nenej rakve. Hlas ďalej pokračoval: „Ale ona nevyzerá tak, ale v skutočnosti vyzerá tak.“ A bola mi ukázaná ruka, ktorá vytiahla z kovového boxu sklenenú rakvu, v ktorej ležala žena v hrôzostrašnom stave. Mala čierne šaty, škaredé pokazené zuby, guľaté oči vystúpené z očných jamôk, vlasy strapaté a sivé a jej výraz bol plný bolesti a stra chu. Cítila som, že je ešte v očistci. Ježiš to vysvetlil: „To je to, čo som už raz povedal. Modlite sa za duše v očistci a v nebi tých, ktorí zomreli v povesti svätosti. Týka sa to väčšinou duši z reholi.“
Modlila som sa a zrazu sa predo mnou objavila duša istého kardinála a nad jeho hlavou sa vznášalo číslo 63. Chápala som, že to číslo niečo znamená. Len som nevedela čo.
Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, kardinál ťa prišiel prosiť o pomoc. Zapíš si ho do poradovníka a keď príde na neho rad, prines za neho obety. Na to, aby bol vyslobodený z očistca, potrebuje 63 ru žencov k mojim Svätým ranám. Ako ich budeš prinášať a koľko dní, to ponechávam na tvoje slobodnej vôli.“
31.12.2022
Zomrel emeritný pápež Benedikt XVI. Pán Ježiš povedal: „Povolal som svojho služobníka Benedikta XVI. k sebe. Z nebeského kráľovstva bude držať svoju ochrannú ruku nad Cirkvou, ktorú tak veľmi miloval.“
