5.7.2022
Napísala nám istá mladá žena, ktorá je po troch cisárskych rezoch. Som tehotná a počas tehotenstva som prekonala aj covid. Je hriech dať sa sterilizovať, keď ma čaká štvrtý cisársky rez a lekári mi hovoria, že piaty by ma už ohrozil na živote? Prosím Vás opýtajte sa na to Pána Ježiša, pretože jeden kňaz mi povedal, že to nie je hriech, ďalší mi po radil, aby si to dal urobiť môj manžel a tretí mi vravel, že piaty cisár sky rez nie je pre mňa žiadnym ohrozením. Pán Ježiš jej dal takýto odkaz: „Či som ťa neochránil keď si mala covid a cez celé teho tenstvo? Hriech je vždy len hriech a najľahšia cesta nebýva vždy najlepšia. Vlož svoj problém do mojich rúk a dôveruj mi. Ži ako si žila doteraz a jedine čo od teba chcem, je dôvera.“
6.7.2022
Mala som takýto sen. Ocitla som sa vo veľkom nákupnom centre, v ktorom predávali samé kvalitné značkové veci. Chystala som sa na návštevu k rodine, na ktorej mi veľmi záleží, preto som im chcela pri niesť aj pekné a hodnotné darčeky, aby mali radosť. Najprv som vošla medzi regále s potravinami, ktoré boli na policiach precízne uložené a už ich obaly napovedali, že ide o luxusný tovar. Do nákupného vozíka som vložila niekoľko balíčkov vzácnych korenín, rôzne cukrovinky, čokolády i kávu a ako som tak premýšľala čo by bolo pre nich ešte dobre, pribehla ku mne elegantne oblečená predavačka a láskavým hla som sa ku mne prihovorila: „Vidím, že vyberáte a že vám na výbere záleží. Ak chcete, poradím vám aj vynikajúcu vodu. Dáva výbornú chuť polievkam aj omáčkam, budete s ňou určite spokojná.“ Usmiala som sa, poďakovala za radu a z jej rúk vzala stolovú vodu zabalenú v nádhernej dóze. Potom som odišla k regálom kde boli rôzne nápoje, od vysokokvalitných vín až po ovocné šťavy. Všetky boli krásne zabale né, vyzerali akoby z iného sveta. Nedalo sa im odolať. Pomyslela som si akú budú mať radosť, keď im kúpim ešte aj nejaké ozdoby a pekné oblečenie a tak som aj urobila. Keď som už mala všetko povyberané, pohla som sa smerom k pokladni a keď som k nej došla, s hrôzou som zistila, že je toho veľa, že nemám to ako vziať a že som k tomu ešte aj tehotná a nesmiem dvíhať ťažké veci. Zatelefonovala som Valentínovi aby prišiel pre mňa autom, ale keďže tých veci bolo veľa, dovnútra som sa nezmestila. Upokojovala som ho, že sa nič nedeje, nech ide bezo mňa, že ja za ním prídem. Manžel odišiel a ja som zistila, že sa už zvečerieva, že mám veľké bolesti brucha a že potrebujem pomoc. Ve dela som aj to, že sa musím čo najrýchlejšie dostať k tej rodine, ktorá už na mňa čaká. Vbehla som do výťahu a vybehla z nákupného centra. Vonku už bola tma, keď sa tu odrazu ku mne prihovoril anjel: „Neboj sa , pôjdem s tebou. Nič sa ti nestane. Vyberiem ti tu najkratšiu cestu a všetko hravo zvládneš.“ Chytil ma za ruku a cez všelijaké chodníčky ma priviedol až k nejakému bralu. Pozrela som sa dole a videla, že do le je nejaká asfaltová cesta, ale že ta priepasť je hlboká, preto som sa veľmi vyľakala. Môj anjel sa ma spýtal: „Ty sa bojíš?“ „Áno“, odpo vedala som. „Nechápem čo tu robíme.“ Anjel sa usmial a prehovoril: „To je ta najkratšia cesta. Skoč, nič sa ti nestane.“ Vyľakaná som sa pozrela asi do 50 metrovej hĺbky a s plačom zvolala: „Ale ja nemô žem, veď som tehotná a zabijem sa.“ „Neboj sa“ povzbudzoval ma. „Stačí keď budeš dôverovať Bohu.“ V tom ma objal a spolu sme skočili. Aká som bola prekvapená, keď som zistila že žijem, že sa mi nič nestalo, iba som si trochu zašpinila nohy, lebo sme dopadli do bla ta. Potom sme bežali držiac sa za ruky hore akýmsi kopcom a dostali sa do mesta v ktorom žila tá rodina, ktorú som išla navštíviť. V diaľke som videla chrám. Vošla som dovnútra, za všetko Bohu ďakovala a šťastná, že som to zvládla, utekala k tým, na ktorých mi tak záleží. Za zvonila som pri dverách veľkého domu a keď mi otvorili hneď boli plní zlosti. Stará žena mi vynadala, pourážala ma a o nič lepšie sa ku mne nezachovala ani jej dcéra s manželom a ich deti. Nechápala som, ako môžu byť ku mne taký krutí, plní nelásky a nenávisti a takí bez citní. Videla som, že aj Valentín bol z toho smutný. Trápilo ho, že mi ublížili, lebo vedel, že by som pre nich urobila všetko, že ich chcem zachrániť a že mi na nich záleží. Objal ma a spolu sme odišli. Oni zo stali plní zlosti a nenávisti a ja plná bolesti a smútku.
Ježiš povedal: „Barlička, tak ako ich matka nič od teba s láskou neprijala a nemala ťa rada, tak ťa nemajú radi a nič od teba s lás kou neprijmú ani jej potomkovia. To že si bola vo sne tehotná zna mená, že si ich chcela zachrániť, ako svoje vlastné dieťa. Skok zo skaly znamená, že i keby si život za nich položila, i tak ťa nepríj mu. Ten ich veľký dom znamená, že tu na zemi majú všetko a že žijú len pre tento svet. Preto tie omnoho vzácnejšie dary, ktoré sú duchovné, od teba neprijali a ani neprijmú. Človeka sa to vždy bolestne dotkne keď chce pomôcť niekomu a ten ho odmieta a ešte ho aj nenávidí. Mnohým ľuďom sa to už stalo a stále sa stáva.“
7.7.2022
Spomínam si na situáciu keď sme boli s Valentínom v jednej farnosti, kde som po prednáške oslovila aj asi 90-ročnú starenku a spýtala sa jej, či sa nechce aj ona zapísať do Spoločenstva Priateľov Eucharistie. Keď som jej tu otázku položila, s veľkým hnevom sa na mňa pozrela a zlos tne odpovedala: „Čo mi to tu predkladáte. Ja to nepotrebujem, ja mám troch synov kňazov. Viete čo to znamená?“ „Čo?“ Spýtala som sa jej: A ona mi na to: „Že idem rovno do neba. Choďte odo mňa preč a už mi to tu nenúkajte.“ Z jej reakcie som bola smutná, lebo som videla, aká je pyšná.
Dnes mi Pán odkázal: „Áno, bola to pýcha. Barlička napíš do knihy toto: Matky kňazov, upozorňujem vás, dávajte si pozor na pýchu, lebo pred Bohom nemá nikto privilégium.“
9.7.2022
Keď som sa večer modlila, objavila sa predo mnou duša nejakej rehoľnej sestry. Stála, v ľavej ruke držala niekoľko veľkých obrazov a jeden z nich mi na moment rýchlym pohybom ukázala a odhodila na bok. Nestihla som ani zaregistrovať kto bol na ňom namaľovaný, pa mätám si iba to, že to bola niekoho tvár. Pozrela sa na mňa a zo smút kom zmizla. V noci mi prišla správa, v ktorej mi istá členka spolo čenstva napísala, že sa u nich na duchovnom cvičení, predávali obrazy Pána Ježiša. Presne ten obraz, v ktorom som odhalila ducha smilstva. Už ma na to upozornila aj iná členka spoločenstva, ale pani, ktorá ich ponúka, si to nechce dať vysvetliť a robí to aj naďalej. Ide o obraz, na ktorom je zobrazená tvár muža s krátkymi kučeravými vlasmi a jeho pohľad je nečistý.
10.7.2022
Ježiš prehovoril: „Barlička, duša zasvätenej ženy ti ukázala, čo sa deje a čo si už aj počula. Jedna sa o tzv. moje obrazy, ktoré však nie sú mojimi zobrazeniami, ale zobrazením nečistého ducha, du cha smilstva. Tak sa zlý snaží oklamať a votrieť do domácnosti kresťanov, aby ich pokúšal a privádzal do hriechov nečistoty. Tá osoba, ktorá to robí, by sa mala zamyslieť nad sebou, komu slúži a nad tým, aké nešťastia do ich domácnosti prináša.“ Dcéra Majka sa modlila pred obrazom Panny Márie Turzovskej, keď zrazu počula hlas: „Príďte za mnou do Turzovky. V Turzovke sa Božie dielo začalo, v Turzovke dostanete aj ďalšie milosti.“
Dopočuli sme sa, že istý kňaz ktorý ide proti nám už nemá farnosť, ale stal sa obyčajným kaplánom a že ďalší kňaz bol preložený na faru, v ktorej došlo k hriechom nečisto ty a že vidí tam zlého ducha. Dopočuli sme sa aj nedobré veci o jed nom kňazovi, o ktorom si ľudia myslia že je svätý už tu na zemi.
Pán dodal: „Prečo už nemá ten kňaz farnosť? Kto ide proti môjmu dielu, ide proti mne. Ja milosti dávam, ja milosti beriem. Áno, ten ďalší duchovný vidí zlého. Lepšie je vidieť nepriateľa ako byť sle pý a nevidieť ho. To je milosť, ktorú dostal. Odkazujem mu: Keď ho vidíš, môžeš s ním bojovať, ale keď ho nevidíš, on bojuje s te bou a ani si neuvedomíš že mu podľahneš. Odohnať ho môžeš tak, že vždy keď ho zbadáš, obetuj to za uzdravenie farnosti. Za kňaza o ktorom ste počuli zlé veci sa treba modliť, aby sa stal pokor ným.“
16.7.2022
Dnes nás navštívila rodinka, ktorá má problém. So sebou mali aj ma lého 4-ročného synčeka, ktorý keď sa hral, zrazu prehovoril: „Mal som sníček o Ježiškovi.“ „Aký?“ spýtala som sa. „Krásny“ odpovedal. „Se del som na drevenej loďke s Pannou Máriou aj so svätým Jozefom a niečo mi rozprávali. „A ako vyzerali?“ opýtala som sa ho. Chlapček sa na mňa usmial a pokračoval: „Ježiško mal biele šaty, Panna Mária žlté a svätý Jozef modré, ale nepamätám si čo mi hovorili. A čo si z toho pamätáš?“ Zisťovala som. Na chvíľu stíchol a potom dodal: „Pamätám si, že v loďke boli vysypané nejaké písmena.“ Mladá žena chcela ve dieť, čo ten sen znamená.
Pán im to vysvetli: „Vaša rodina je teraz ako loďka na rozbúrenom mori. To rozbúrené more to sú vaše emócie. Stíšte sa, začnite už myslieť pozitívne. Prijmite svoje problémy s láskou, upierajte svoj zrak na nás a vaša loďka bude bezpečne plávať v tichých vodách a tak budete ako my na tejto loďke, lebo nič nie je také zlé, ako vyzerá. Tie vysypané písmena, ktoré váš synček videl, to bol ten odkaz.“
17.7.2022
Dnes mi dcéra Majka hovorila: „Mami, mala som taký sen. Videla som dušu muža, za ktorého som sa modlila. Sedel v prenádhernej izbe, ob rovskej ako na zámku a odpočíval vo vyrezávanom drevenom kresle, podobnom aké sú v palácoch. To drevo bolo koňakovej farby a krásne sa na ňom odrážali, akoby slnečné lúče. Povedal mi, aby som sa išla pozrieť vedľa, že je tam jeho babka a že mi niečo ukáže. Poslúchla som a pomalým krokom som vstúpila do vedľajšej miestnosti, kde ma už čakala veľmi pekná, čiernovlasá asi 30-ročná žena. Mala zaujímavý účes so spustenými pramienkami okolo tváre a začala sa ku mne milo prihovárať: „Pozri, ukážem ti čo tu všetko máme.“ Ocitla som sa v priestore veľkom ako kráľovská sála s vysokými klenbami a stenami ozdobenými zvláštnymi tapetami, popretkávanými zlatými niťami. Bo li úchvatné. Na niektorých bola zobrazená krajinka, na niektorých ja zierko, inde krásna príroda, alebo aj nedefinovateľné obrazce. Boli na každej stene a všade bol iný motív. Ako som sa tak na ne dívala, žena poznamenala: „To sú látkové tapety.Priniesli sme si ich odvšadiaľ, kde sme boli.“ Pozerala som sa na steny vyzdobené týmito tapetami, a vi dela, že nie sú z pásov ako my ich máme na zemi, ale že je to jeden veľký kus. Nebol na nich žiaden spoj a všimla som si, že sú na nich aj vypuklé, zlatisto červenkasté ornamenty.Tá miestnosť mala klenby cez ktoré sa prechádzalo do ďalších miestnosti a steny rôznej farby a rôz nych vyobrazení. V jej strede bola vodná stena, pozostávajúca z nie koľkých časti, ktoré boli medzi sebou oddelené točenými stĺpmi sia hajucími smerom hore, ukončené rímsami z kvetov a celé to bolo vsa dené do slonoviny. Keď som sa chcela dotknúť jednej tabule, zistila som, že je to vodná hladina, pričom mi ruka zostala suchá. Zistila som, že je pevná a z diaľky pôsobila ako zrkadlo. Bolo to monumentálne, očarujúce a pre človeka nepochopiteľné. Bolo to, akoby som sa dívala na vodnú hladinu z tej najpriezračnejšej vody, ktorá je bez pohybu, celá žiari a trbliece sa na slnku. Neviem to lepšie popísať. Žena sa po celý čas na mňa milo pozerala a po chvíli dodala: „Aj sukne máme ako tie tapety, ktoré tu máme“ a hneď mi jednu ukázala. Spredu bola na nej namaľovaná nejaká krajinka s kamennými múrikmi, zaraste nými popínavými ružami a krásne svetlomodré jazierko s plávajúcou húskou. Otočila ju zozadu a zrazu som zistila, že je v nej oblečená a že má v pase ozdobnú mašľu. Sukňa bola široká, dlhá až po členky a blúzka, ktorú pri nej mala, bola biela s dlhými rukávmi. Keď mi to oblečenie predvádzala, bola veľmi šťastná a muž z vedľajšej miestnosti sa iba usmieval a podotkol: Tu všetky ženy nosia takéto sukne a ona hneď dodala: „Mám ich veľmi veľa a sú veľmi krásne…mám z nich veľkú radosť.“ V tej sále kde sme stáli, boli samé klenby, cez ktoré sa prechádzalo do ďalších priestorov, ale ja som ďalej ísť nemohla. Všade boli aj nádherné koberce, po ktorých keď som kráčala, vnímala som ich hebkosť aj to aké sú mäkučké a jemné. Mali rôzne vzory, rôznej farby, ale prevládala v nich vínová, ako aj na tapetách a stropoch, ktoré boli tiež vykladané niečím, ale neviem čím. Neviem to pomenovať. Bolo to niečo, čo na zemi nepoznáme. Videla som aj krásny obraz v zlatom ráme a predstav si mami, ten obraz bol živý. Bolo na ňom ja zierko s múrikmi, na ktorých sedeli deti. Všetky boli v bielom odeve a dievčatká mali vzadu v pase na šatách mašle a také zvláštne preklady. Nad jazierkom, v ktorom boli lekná, poletovali také malé zvieratká, s ktorými sa deti hrali. Ja som vykríkla: „Jeeej“, myslela som si, že sú to motýle a to sú vtáčiky. Ty si pri mne stála a s úsmevom povedala: „To nie sú motýle ani vtáčiky, ale motýlie včeličky.“ Všetky vyzerali tak nežne. Mali oranžové krídelka, veľkosť tela ako vrabček, aj takú hla vičku, ale nemali zobáčik, ani chvost. Boli hebké, také zamatové a boli veľmi milé. Sedeli deťom na vystretých dlaniach, občas poletovali a detičky sa s nimi hrali ako so živými hračkami. Celý ten sen bol prekrásny. Po prebudení som pochopila, že to čo som videla, bolo ne bo.“ Keď som sa spýtala Pána Ježiša na to čo dcéra videla, ale aj na to, že ako je to možné, že jej mladá žena ukazovala šaty, keď tam šatníky nie sú, Pán Ježiš mi skrze Valentína odkázal: „Barlička, tvojej dcére Majke bolo ukázané, kde muž za ktorého sa modlila, teraz vo več nosti je a aj to, ako sa má. Žije v kvetovej krajine. Tá mladá žena, ktorú predstavil ako svoju babku, je jedna z jeho predkov. Duše z príbuzenstva, ktoré sú v nebeskom kráľovstve v tej istej krajine, žijú v palácoch spolu. Tie látkové tapety majú v palácoch duše, ktoré mali úctu k relikviám svätých a s radosťou si ich prinášali domov. Za odmenu majú aj takéto oblečenie, taký odev, na ktorom majú vyobrazené miesta a krajiny, ktoré na pútiach za života na zemi navštívili a odkiaľ si relikvie priniesli. Cez živý obraz Majka videla ako je vonku a ako sa tam deti hrajú. Sukňa, na ktorú sa pozerala, bola sukňa, ktorú jej mladá žena ukázala zo svojho katalógu.“ Keď som sa spýtala na vodnú stenu, Pán Ježiš sa usmial a do dal: „Bohu nie je nič nemožné.“ A keď som chcela vedieť, či má duša v paláci aj svoje súkromie, Ježiš mi ešte odkázal: „Každá duša má ešte svoj vlastný apartmán a manželia, ktorí sa na zemi ľúbili a sú spolu, majú svoj spoločný apartmán.“
18.7.2022
Modlila som sa a zrazu som mala takéto videnie. Pozerala som sa na prichádzajúci, akoby kráľovsky koč, v ktorom sedel pápež Pavol VI. Na okamih predo mnou zastal a požehnal ma.
Ježiš poznamenal: „Áno Barlička, dobré si videla. Pápež Pavol VI. prišiel za tebou z nebeského kráľovstva a požehnal ťa.“
23.7.2022
Počula som hlas Pána Ježiša: „Barlička, keď prídeš do nebeského kráľovstva, budeš taká šťastná, že si to nevieš ani predstaviť. Dnes budeš so svojimi dcérami. Hovor im o tom, aké je krásne byť s Bohom v nebi i o tom, aké je to to šťastie byť so svojimi blízkymi, ktorí už v ňom žijú a ako sa oplatí prijímať všetky utrpenia a pro blémy s láskou a žiť pre život večný.“ Spomínam si, ako mi raz Pan na Mária odkázala, že vždy keď mi niekto ublíži, alebo keď mám neja ké problémy, aby som nemyslela na to, ale upriamila svoj zrak na Bo ha a na život vo večnosti, kde sa už všetky duše majú veľmi radi. Spo mínam si aj na to, ako mi raz odkázala aj to, že s utrpením rastie duša. To všetko som hovorila aj svojim dcéram, aby pochopili, že utrpenia a všetky námahy na tomto svete sú milosti a že všetko čo tu hmotné má me, je len na prežitie na tejto zemi, ale skutočný život nás ešte len čaká a záleží len na nás do akej krajiny prídeme a na aké miesto v nebeskom kráľovstve sa dostaneme.
24.7.2022
Dnes zomrela pani J…, ktorá mala rakovinu a odmietala kňaza. Bola to veľká priateľka našej členky pani Kláry, ale nepraktizujúca kresťanka. Chcela zachrániť jej dušu, preto prosila Pána Ježiša, ako to má urobiť. Pán jej odkázal: „Zober k nej zápisný list do spoločenstva a všetci sa modlite, aby to prijala.“ Ten príbeh píšem preto, lebo je krásny, krásny tým, ako priateľka chce zachrániť svoju zomierajúcu kamarátku a je ochotná pre ňu urobiť všetko. Stalo sa tak 8.7.2022. Tak ako vždy aj v ten deň ju navštívila a začala jej hovoriť o nebeskom kráľovstve a o tom, ako je tam nádherne a aké by to bolo úžasné, keby sa tam stretli. Už ju nepresviedčala aby prijala kňaza, ale povedala jej, že má pre ňu vstupenku do neba, len ju treba podpísať. „Ty máš pre mňa vstupenku do neba?“ Radostne zvolala. „Daj mi ju, hneď to urobím.“ Klára jej podala zápisný list, pomodlili sa a pani J… sa zapísala. Pán Ježiš pove dal: „J… bola dobrá žena, preto dostala milosť stať sa mojou pria teľkou a tak si zachránila svoju dušu. Klára bojovala o jej spásu ako levica. Za to bude mať veľkú odmenu v nebi.“
