25.7.2022
Vo sne som sa ocitla s manželom vo veľkej katedrále. Práve tam kňaz slúžil Svätú omšu a aj keď ten chrám bol mimoriadne veľký, ľudí tam bolo málo. Pozerala som sa na neho, počúvala čo hovorí a zrazu som spozorovala, že obetný stôl je v tvare štvorca a stojí na zvláštnych šty roch nožkách vo výške asi 20 cm. Ako som sa na ten stôl dívala, zrazu som zbadala, že sa pod ním na dlažbe objavilo veľké žiarivé svetlo. Vykríkla som: „Ľudia, pozerajte, je tam veľké svetlo.“ Ale nikto ne reagoval. Všetci sa tvárili, akoby ma vôbec nepočuli, akoby boli hluchí a slepí. Znova som zvolala, ale už na kňaza, ale ani on tomu nevenoval pozornosť. Svätá omša sa pomaly končila, veriaci prichádzali na sväté prijímanie a medzi nimi som zazrela aj mladú ženu v čiernom. Keď prichádzala späť k laviciam, sadla si za mňa a opýtala sa ma, či môže zostať až do konca. „Samozrejme, že môžete.“ Odpovedala som jej. „Aj pomodliť sa môžete.“ Potom som znova pozrela na to svetlo a vi dela, ako začalo pomaly vystupovať dohora a pod vysokou klenbou zmenilo svoj tvar do tvaru Panny Márie Turzovskej, s malým Ježiškom v náručí, s korunami na hlave, aké sú na obraze v kaplnke na Živ čákovej hore. Svetlo v podobe Matky Božej sa ľahučko vznášalo sme rom k nám a pristalo na Valentínovej hlave. Povedala som mu: „Va lentín, na tvojej hlave zastalo svetlo.“ Potom som videla, ako sa svetlo oddelilo od jeho vlasov a ľahučko sa prenieslo na moje ústa. V tej chvíli som pocítila takú veľkú radosť, lásku a pokoj, že som hneď po chopila, že sme dostali nejaké milosti. S manželom sme sa modlili a keď už všetci z chrámu vyšli, odišiel aj on, s tým že ma vonku počká. Pozrela som sa dozadu a zistila, že pani v čiernom ešte stále za mnou sedí a sleduje ma. Pootočila som sa k nej a spýtala sa: „Pani, vy ste ešte stále tu? Veď všetci už odišli. A načo ste prišli do kostola, keď ani neviete ako to na Svätých omšiach vyzerá?“ A ona mi na to: „Ja žijem v Rakúsku. Prišla som sem preto, lebo idem na operáciu do Nitry. V Rakúsku sú operácie veľmi drahé.“ Na chvíľu stíchla a znovu sa ku mne ozvala: „A môžem tu sedieť, kým sa budete modliť? Ale samo zrejme.“ Odpovedala som jej. „Boží chrám je pre všetkých.“ Vstala som a pomalým krokom prešla k bočnému oltáriku, kde bol svätostá nok. Kľakla som si a zrazu som pocítila, že ma zozadu niekto objal, privinul k sebe a šepkal ako ma miluje. Obzrela som sa a bol to ten kňaz. Povedala som mu nech to nerobí, že sa to nepatrí na kňaza, že som už vydatá a milujem Valentína. Ale on nepočúvol, neprestal s tým a stále mi dookola opakoval, ako ma má rád, že chce byť so mnou, že sa o mňa postará, že má 60 000 eur a 40 000 mu ešte dôjde. Bola som z jeho správania pohoršená. Vravela som mu, že ho nechcem ani za rodinného priateľa, že mu nedôverujem. Tiež som ho upozornila, že sa správa nedôstojne, že sa to Bohu určite nepáči a prosila ho, aby ma ne chal na pokoji. Pani v čiernom nás sledovala a zvolala na mňa: „Čo sa bránite, veď vám tak krásne vyznáva lásku. Mala by ste byť rada, že sa do vás zamiloval kňaz.“ Keď som to počula, zostala som zhrozená. Po myslela som si, veď ta žena toho kňaza ešte podporuje. Veď to je straš né. Prosila som Boha, nech mi pomôže a zbaví ma tohto utrpenia. Kňaz vstal a pošepol mi, že na chvíľu odskočí do sakristie a hneď sa vráti. Len čo odišiel, vytiahla som svoju knihu a začala som do nej pí sať. Tomu kňazovi neverím, nedôverujem, nechcem sa s ním stretnúť lebo zrádza Pána Ježiša. Po chvíli sa vrátil ku mne, znova ma objal a znova mi hovoril tie isté veci. Zbadal, že mám v ruke knihu a že som do nej niečo napísala. Spýtal sa: „Čo to tam píšeš?“ A ja mu na to: „Neverím ti, nebudeš z nej čítať.“ Zarazilo ho to, na chvíľu sa vzdialil a ja som využila ten moment, vybehla z katedrály a pribehla k man želovi, ktorý ma už čakal.
Pán Ježiš môj sen vysvetlil takto: „Barlička, na Turzovke vám moja Mamička vyprosí ďalšie milosti. Budete prekvapení, aké veľké budú. To svetlo čo si videla, bolo zjavenie iba pre vás, preto ho ostatní nevideli. Bolo určené iba vám. Žena v čiernom, predstavuje kresťanov ovládaných zlým duchom, ktorí chcú byť moderní a prijímajú rady zlého, netušiac, že sa tým rútia do záhuby. Ten kňaz sa bude chcieť votrieť do vašej priazne ale v skutočnosti svo ju lásku k vám len predstiera a ide mu len o to, aby mohol získať informácie z originálu knihy. Správne si urobila Barlička, že mu neveríš a že si ho odmietla.“
26.7.2022
Volala mi jedna naša členka. Hovorila mi, že istý kňaz má žaltár v kto rom sú žalmy, ktoré keď sa modlia, oslobodia veriacich od prekliatí a zároveň vyslobodia duše z očistca až po štvrtú generáciu toho, kto sa ich bude modliť. Chcela vedieť, či je to naozaj tak, či je to pravda.
Pán Ježiš povedal: „Modlitba je ako každá modlitba. Neexistuje zá zračná modlitba. Bolo by to veľmi, veľmi jednoduché. Niekomu pomôže a niekomu nie. Keby to tak bolo, načo by tu bol Boh. Ľu dia by ho najradšej vylúčili z procesu rozhodovania. Preto stále, keď sa za dušu z očistca modlite, na konci modlitby povedzte, nech sa stane tvoja vôľa. Ľudia môžu iba prosiť a o ostatnom rozhodne Boh. Pre veriacich je dobré navštíviť jaskyňu archanjela Michala na hore Gargano a v nej sa dobre vyspovedať, aby bol človek v stave milosti. Iba v tejto jaskyni je istota, že došlo k oslobodeniu rodu od dedičnej zaťaženosti hriechmi, od prekliati a od zlorečení. Táto jaskyňa je jediné miesto na svete, dané Bohom, na zmierenie človeka s Bohom, kde sa uzdravujú prekliatia rodu.“
30.7.2022
Dnes odchádzame do Turzovky. Odchádzame s dcérou Majkou, zaťom Martinom, Viktorkou a Ignáckom. Veľmi sa tešíme, že sa znova ocit neme na tomto krásnom, milostivom mieste.
Ježiš k nám prehovoril: „Požehnávam vás i vašu cestu. Po celý čas budem s vami. Moja Mamička vás už očakáva a už sa na vás teší.“
31.7.2022
Pán sa k nám prihovoril týmito slovami: „Valentín, Barlička, mám radosť z toho, že ste so svojimi deťmi a vnúčatami prijali pozvanie mojej Mamičky a prišli na toto posvätné miesto. Tu dostanete to, čo ste hľadali, plno milosti, ktoré po čase spoznáte.“ Panna Mária dodala: „Som veľmi šťastná, že ste ku mne priviedli Viktorku.“
3.8.2022
Vo sne som sa ocitla vo veľkom dome. Mal mnoho izieb a v každej niekto býval. Keď som vošla do prvej, sedel tam staručký kňaz. Bol opustený a už vôbec nič nevládal. Sedel a premýšľal o svojom živote. Spoznala som ho a videla, že je to ten, ktorému som chcela ešte kým bol mladý, pomôcť, ale odkazy od Pána aj moje rady odmietal. Nemal už nikoho, kto by mal o neho záujem a tak zostal úplne sám. Tak ako on nechcel nikomu prejavovať lásku, tak ani jemu v starobe nikto ne prejavoval lásku. Vstúpila som do ďalšej izby a v nej som zazrela tri deti. Boli samé bez rodičov. Zrazu jedno z nich, malý trojročný chlap ček, začal behať po chodbe a veľmi plakal. Spýtala som sa ho: „Prečo plačeš?“ A on mi na to: „Hľadám svoju mamičku aj ocka a aj brače kovia sa mi stratili.“ „Neplačkaj,“ utešovala som ho. Vzala som ho do náručia a vyšla s ním pred dom, kde sa zhromažďovalo veľa ľudí a zvolala som: „Ľudia, komu patrí toto krásne dieťa?“ Ale nikto ne reagoval. Cítila som, že jeho rodičia sú v dave, ale nehlásia sa k nemu, lebo ho už nechcú. Privinula som si ho k sebe a pošepkala mu: „Nebuď smutnučký, neboj sa, ja sa o teba postarám. Odteraz si môj.“ Chlapček sa usmial, zotrel si slzičky a pritisol sa ku mne ako ku svojej mamke. Vrátila som sa do domu a vstúpila do izby v ktorej sedeli dve mladé ženy. Jednu z nich som poprosila, aby sa mi postarala o kvety, kým nebudem doma, ale keď som sa vrátila, zažila som pri pohľade na rastliny obrovský šok. Tie čo mali radi sucho, tie ešte žili. Ďalšie už vädli a jedna z nich už bola celkom odumretá. Keď som sa jej spýtala, prečo ich nepolievala, mykla plecom a odišla. Spýtala som sa aj tej druhej, prečo to tak nechala a prečo sa ona o moje kvety nepostarala, keď videla, že chradnú a ona mi na to, že to nebola jej starosť. V ďalšej izbe bol mladý muž, ktorému som mala hovoriť o Bohu a o tom, ako sa ma správať k svojej manželke a deťom, ale namiesto toho, aby ma počúval, ľahol si do postele a zaspal. Aj toho poznám. V tom dome bolo mnoho izieb a v každej niekto býval, ale po vkročení do nich som zažila len samé sklamanie a smútok. Žili v nich ľudia, ktorým som po mohla, alebo chcela pomôcť, ale oni ma odmietali a žili si ďalej po svojom. Vyšla som vonku a zbadala, že sa zhromažďujú veriaci na ne jakú púť. Povedala som si, pôjdem s nimi. Všetci sme postupne nastú pili do niekoľkých autobusoch a keď sme došli na určené miesto, ocitli sme sa na veľkom otvorenom priestranstve, kde stáli dva kostoly. Jeden bol veľký a krásny, nádherný chrám. Druhý bol malý neudr žiavaný, akoby sa o neho nikto nestaral. Niekto z davu zvolal: „Poďme do tohto starého. Je malý a určite v ňom bude iba krátka omša.“ A všetci sa aj rozbehli, len málokto išiel do toho krásneho, zlatom ozdo beného chrámu. Zvolala som: „Kresťania, nebláznite, poďte do tej krásnej katedrály, veď ste prišli na púť.“ Ale oni ma nepočúvali a mnohí sa rozbehli k tomu kostolu, ktorý vyzeral ako stará drevenica, kde bol samy zmätok a neporiadok. Kňaz tam pobehoval, čosi kričal, bola tam samá špina, prach, dusno, tma a veľká tlačenica. Ľudia v panike nevedeli čo robiť. Chceli z toho miesta ujsť, ale dvere sa zatvorili a už sa nedalo. Niekoľkým sa to ešte podarilo, ale veľa zostali vo vnútri a volali: „Aj my chceme odtiaľ preč. Chceme ísť do toho krásneho chrámu, ako si nám kázala.“ Ale ja som zakričala: „Už sa nedá, bránu na katedrále zatvárajú a aj vaše dvere sa už uzamkli. „No len čo som to dopovedala, rozbehla som sa aj s tými, ktorým sa ešte pošťastilo vybehnúť smerom k tej nádhernej katedrále a len čo sme do vnútra vstúpili, mohutné dvere sa za nami zatvorili. Nakoniec sa mi ukázal mladý muž a poďakoval za to, že som ho zachránila.
Ježiš môj sen vysvetli takto: „Barlička, v tom dome čo si videla, boli tí, za ktorých si prinášala obety, alebo ktorým si chcela pomôcť, ale pre svoj egoizmus, tieto milosti neprijali a naďalej žili len pre seba. Na kňazovi ti bolo ukázané, aký majú koniec takýto ľudia. Človek egoista, ktorý nikomu neprejavoval lásku a problémy druhých ho nikdy nezaujímali a ani nikomu nepodal pomocnú ruku, končí na starosť opustený a osamotený. Tak ako žil, tak aj skončí. Ľudia kresťania, ktorí ešte chodia do kostola, nechodia tam za mnou, ale zo zvyku, lebo ich to tak naučili rodičia. Naučili ich, že do kostola sa má chodiť, ale keďže nechodia za mnou, vyhľadávajú také miesta, kde sú Sväté omše najkratšie a kde je atmosféra prispô sobená svetu. Na všetko nové naskočia, nectia si tradíciu a ani svojim konaním neprejavujú úctu k Bohu. Tým, že ľudia strácajú úctu k Eucharistii, hrozí, že namiesto mojej Cirkvi bude cirkev svetská. Preto som prišiel so svojim dielom, aby som tomu zabránil a ochránili svoju Cirkev od chaosu a zmätku tohto sveta. Tí čo nastúpili na zlú cestu, sa rútia do záhuby. Pre nich je už len jediná cesta záchrany, skrze toto moje dielo.“
V noci prišiel Valentínovi tento mail. Napísala mu pani G…Rada by som sa spýtala na vec, ktorú čítam v knihe Dotyky neba a to o nebi ako je v nej opísané. Nesedí mi to so Svätým Písmom. Opisujete nebo ako krajinky, ale v Písme sa hovorí, že ani oko nevidelo, ani ucho nepoču lo, čo Boh pripravil pre tých čo ho milujú… Že je tam veľa príbytkov, to je aj vo Svätom Písme, ale všetci vidia Boha. Ale tak, ako je opísané nebo vo vašej knihe, tak to nie je vôbec príťažlivé, až na tú kvetovú krajinu. Veď nebo je o videní Boha a nie o jeho nevidení, ako v ston kovej, nektárovej a listovej krajine. Toto nemôže byť nebo, skôr pred nebo. Veď do neba ideme preto, aby sme mali spoločenstvo s Bohom, tak ako mám rozumieť tomu, čo v tej vašej knihe opisujete? Valentín jej odpovedal: Pán Ježiš Vám odkazuje, že ten príklad čo ste použili, ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo… práve že neodporuje tomu, čo bolo ukázané Viktorke, ale naopak to len potvrdzuje, lebo svätý Pavol hovorí o treťom nebi, do ktorého bol vzatý a hovorí o tej časti, ktorú Boh prichystal pre tých čo ho milujú. Apoštol Pavol hovoril o kvetovej krajine. Pán Ježiš skrze 5-ročné dievčatko chcel ukázať, aký je dôležitý život tu na zemi, pre život večný, aby sa ľudia nesústreďovali len na tento svet, ale mysleli aj na večnosť. Život na zemi ubehne ako voda, ale večnosť je večnosť. Preto sa Pán rozhodol vyjaviť tajomstvo nebes kého kráľovstva, aby ľudia vedeli čo ich čaká po smrti a mali moti váciu to zmeniť, kým je čas.
Pán Ježiš Vám dal protiotázky:
– a čo s tými, ktorí ma nemilovali?
– ktorí ma neuznávali?
– ktorí nemali možnosť ma poznať?
– ktorí ma poznali a nežili svoju vieru, ale v poslednej chvíli sa obrátili a boli spasení?
– čo s neveriacimi, ktorí viedli dobrý život, lepší ako mnohí kres ťania?
– a čo s potratenými deťmi a neviniatkami, ktoré neboli pokrstené a nepoznali Boha? Tí majú byť vo večnosti pred tvárou Boha, ktorého nepoznali, ale bo neuznávali?
Pán Boh je veľmi milosrdný, ale aj spravodlivý sudca. Preto je nebeské kráľovstvo také rôznorodé, aby tam bolo miesto pre každého kto bol spasený. Ako bol človek od Boha vzdialený na zemi, tak bude od neho vzdialený aj v nebi.
Modlila som sa a zrazu sa predo mnou objavilo Božie oko, z ktorého sa vynorila postava muža, za ktorého som prinášala obety. Bol mladý, veľmi pekný, asi tridsaťročný. Priblížil sa až ku mne a žartovne ma ští pol do líca, akoby mi chcel povedať, nezdá sa ti to, som to naozaj ja. Potom mi bola ukázaná jeho manželka, ako vchádza do peknej čistej špajze, kde mali uskladnené jablká, orechy, klobásky, slaninku aj med a iné dobroty a všetko tam krásne voňalo. Ježiš mi odkázal: „Barlička, ten muž ti chcel ukázať, že sú už so svojou manželkou spolu, že spolu zdieľajú aj dobrá, ktoré im boli dané a že je šťastný vďaka tvojim modlitbám a obetám.“
4.8.2022
Keď som sa modlila, zrazu sa predo mnou objavil páter Filip Antonín Mária Stajner. Ježiš k nám prehovoril: „Valentín, Barlička, prihlásil sa vám člen Spoločenstva Priateľov Eucharistie a veľký svätý, pá ter Filip, ako váš ďalší patrón a aj ako patrón spoločenstva.“
5.8.2022
Dcéra Majka mala taký sen: „Mami, videla som zastreleného muža. Ležal na zemi a pri ňom zbraň. Bol zasiahnutý do hlavy. Ležal pred vchodovými dverami a vyzeralo to tak, akoby spáchal samovraždu. Potom som videla mladú ženu ako prichádza tým smerom, preto som na ňu zvolala, aby sem nešla, lebo som nechcela, aby tu hrôzu videla. Myslím, že to bola jeho manželka, alebo možno len priateľka. Po chví li mi bola ukázaná scéna, kde bola ta istá žena a dvaja muži a došlo k veľkej hádke. Pochopila som, že jeden z nich ju vzal tomu druhému. Nakoniec sa mi ukázal tati a vravel, že to bola vražda a nápis krajiny Taliansko. Pán Ježiš dodal: „Áno, bol to sen o vražde na výstrahu pre tých, ktorí tak nezriadene žijú.“
Aj ja som dnes mala zvláštny sen. Stál pri mne Pán Ježiš a povedal mi: „Barlička, môžeš dať tieto dva obrazy mojej drahej Mamičky do krásnych rámoch.“ A v tom momente mi bol ukázaný obraz Panny Márie Turzovskej a obraz Matky všetkých národov, aj tá časť v knihe Dotyky neba, kde píšem o jej ôsmych bolestiach. Potom dodal: „Celé Slovensko pôjde proti mojej Mamičke a celé Slovensko pôjde aj proti vám.“ Keď som chcela vedieť čo ten sen vlastne znamená Pán dodal: „Čo si videla, to si videla.“
Znova nám napísala pani G… Premýšľam ešte o tej vašej odpovedi a neviem si tiež vysvetliť to podobenstvo o vinohradníkovi z evanjelia podľa Matúša. Dal poslednému to čo prvému, tak ako to Pán myslel? Vyznieva to, akoby aj tí, čo sa obrátia na konci života, dostali to isté nebo. Ďalej rozmýšľam či je spravodlivé, že dušičky potratených detí, alebo nepokrstených neviniatok, nevidia Boha, keď oni za to nemôžu a tak isto ľudia, ktorí o Bohu nemali možnosť počuť. Veď Pán Boh je spravodlivý, tak ako je to možné? A aj keď je to tak, dá sa im nejako pomôcť, aby sa k Bohu dostali bližšie? V tej knihe niečo o tom píšete, mohli by ste mi to vysvetliť. Prepáčte, ale mám okolo seba ľudí, čo knihu čítajú a pýtajú sa na to. Ešte sa ma pýtajú, aký máte názor na očkovanie a prijímanie na ruku a keď im ho poviem, tak nechápu vašu neposlušnosť k Cirkvi.
Manžel jej odpísal: Pán Ježiš vysvetlil podobenstvo o vinohradníkovi takto: „Podobenstvo je o spáse duši. To znamená, že každý či ma nasleduje od rannej mladosti, alebo sa obráti v dospelosti, alebo v poslednej chvíli, dostane rovnakú odmenu, bude spasený. Netýka sa to ale postavenia a umiestnenia v nebeskom kráľovstve.“
Čo sa týka tých dušičiek potratených detí a zomrelých nepokrstených neviniatok, Boh je spravodlivý, ale aj milosrdný. Neboli pokrstené, tak idú do stonkovej krajiny. To je ta spravodlivosť. Pán ale prihliada na to, že nemali tú možnosť prijať sviatostný krst, preto prijíma duchovný krst, po ktorom duše týchto detičiek odchádzajú do kvetovej krajiny. To je to Božie milosrdenstvo. Čo sa týka očkovania, je to osobná vec každého, ako sa rozhodne. Nepatrí to do učenia Cirkvi, preto to nie je neposlušnosť, ak to človek slobodne odmietne, napriek odporúčaniam duchovných autorít. Každý môže získať informácie o vakcínach, o ich účinkoch aj o tých negatívnych a to, že pochádzajú z ťažkého hriechu. Účel nesvätí prostriedky. Ak to už človek urobil, Pán Ježiš dal takúto radu, ako sa vyhnúť vedľajším nepriaznivým účinkom. Človek to má kajúcne oľutovať, vyspovedať sa z toho a Pán sľúbil, že ho ochráni. A skutočne je to tak. Mali sme už taký prípad, že človek bol po spovedi uzdravený. My sme sa očkovať nedali.
Čo sa týka prijímania na ruku a poslušnosti, manželka mala v máji roku 2019 takéto videnie.Týmto začína aj táto druhá časť našej knihy Dotyky neba. Pri modlení sa zrazu ocitla v nejakom chráme, kde sa práve podávala Eucharistia. S hrôzou videla, že všetci ju berú na ruku. Vykríkla: „Ľudia čo to robíte, veď to nesmiete,“ ale oni sa len na ňu pohrdavo pozreli a prijímali tak ďalej. Pýtal som sa na jej videnie Pána Ježiša a on na to povedal: „Toto príde na Slovensko. Barlička, ty to nikdy neurob.“ Mysleli sme si, že je to ďaleká budúcnosť, ale prišlo to veľmi skoro. My to upozornenie Pána dôsledne dodržiavame a aj keď niekedy nebola možnosť prijímať Eucharistiu do úst, prijímali sme ju duchovne. Pán Ježiš povedal: „Ak kresťan príjme z úcty ku mne Eucharistiu duchovne, počíta sa mu to, akoby ju prijímal fyzicky.“ Nebolo to veľmi často, lebo Pán sa vždy o nás postaral a aj v tých naj ťažších obdobiach sme prijímali na jazyk.
Teraz niečo o poslušnosti. V dobe keď nastalo to covidové šialenstvo, vydal prefekt pre liturgiu a sviatosti kardinál Sarah takéto vyhlásenie. Bolo aj voľne prístupné na internete: Biskupi, nerozširujte podávanie Eucharistie na ruku. Je to satanovo dielo. Prefekt Sarah je nadriadený všetkým katolíckym biskupom na celom svete. To nepotrebuje žiaden komentár. Podávanie Eucharistie na ruku začalo len v 20. storočí v Ho landsku a rýchlo sa rozšírilo v západnej Európe. Pápež Pavol VI. bol rázne proti, ale nevedel tomu už pre veľké rozšírenie zabrániť, bez toho aby to nespôsobilo problémy v Cirkvi. Všetci si zatvárajú oči pred skutočnosťou aké devastačné účinky to malo na Cirkev v krajinách, v ktorých sa tento spôsob udomácnil. To predsa každý vidí. Preto prišiel Pán Ježiš so svojim dielom Priatelia Eucharistie, aby sa k Eucharistii prinavrátila úcta, lebo Eucharistia je jedným zo základných pilierov katolíckej Cirkvi. Teraz by som niečo napísal o nebeskom kráľovstve ako ho opísalo malé päťročné dievčatko, naša malá vnučka Viktorka.
O pravdivosti jej popisu, Pán Ježiš poskytol štyri nepriame dôkazy. Prvý je nenápadný obrázok ukrižovaného Ježiša Krista, ako sa zjavil Viktorke. Je uvedený aj v prvej časti knihy Dotyky neba. Ja som nikdy nerozmýšľal nad tým, či je reálne, aby bol Ježiš takto ukrižovaný, ako je rozšírený obraz po celom svete. Exegéti sa nad tým tiež zamýšľali a prišli na to, že to nie je reálne. Podľa Jánovho evanjelia bol Kristus ukrižovaný okolo deviatej a zomrel až o pätnástej. Ak by bol v tom fy zickom stave v akom sa nachádzal pribitý cez dlane a nohy, zákonite by mu roztrhalo dlane a spadol by z kríža. Preto niektorí hľadali iné riešenie, napríklad že klince boli vrazené nie cez dlane, ale cez jeho zápästie, čo ale vyvracajú mnohí stigmatizovaní mystici. Potom prišli s teóriou už bližšou skutočnosti, že musel mať ešte podviazané ruky povrazmi, ale aj to mohlo byť dostačujúce len na nejakú hodinu. Túto 2000 rokov starú záhadu odhalilo až 5-ročné dievčatko, keď povedalo a nakreslilo Pána tak, ako to bolo. Rimania prišli skoro na to, že takto sa telo neudrží dlho na kríži, preto mu ešte reťazou pritiahli a upevnili kolená o kríž, kde pôsobí najväčšia sila. Takto ukrižovaný človek mo hol byť na kríži mnoho a mnoho hodín. Zamyslite sa nad tým, ako to mohlo vyriešiť malé 5-ročné dievčatko, ktoré videlo len štandardný kríž, keby jej to nebolo zjavené.
Druhý nepriamy dôkaz je krížová cesta Pána Ježiša Krista. Keď sme absolvovali krížovú cestu v Medžugorí na Križevac, kňaz ktorý nás sprevádzal povedal, že exegéti a biblisti sa zaoberali tým, či je to reá lne, že Pán Ježiš padol pod krížom trikrát. Posudzujúc vzdialenosť od pevnosti Antonia po Golgotu a na stav v akom sa Ježiš nachádzal, do šli k záveru, že je to nereálne, že musel určite padnúť viackrát. Vik torke bolo zjavené, že padol 13-krát.
Tretí nepriamy dôkaz je to, že nám Viktorka povedala, ako sa máme každú nedeľu modliť špeciálny ruženec, ktorý nám poslala Panna Má ria z neba. Naša vnučka v tom čase nemala vedomosti o tom, ako sa modlí ruženec, lebo ju to naša dcéra pre jej vek ešte neučila a ona nám vysvetľovala, čo a ako sa máme na každom zrniečku modliť. Odkiaľ to mohla vedieť, keby jej to nebolo zjavené?
Štvrtý nepriamy dôkaz. Mali sme na návšteve jedného kňaza a on chcel vidieť fotografie našej záhrady z bydliska, kde sme bývali pred sťahovaním. Nemali sme ich, tak sme poprosili dcéru, aby nám ich po slala. Medzi nimi sa objavili aj fotografie, o ktorých sme nemali ani potuchy. Bola na nich 3,5-ročná Viktorka a z tých fotografii bolo jas né, že jej bolo nebeské kráľovstvo ukázané už v tomto veku, len o tom nehovorila, lebo si myslela, že to každý tak vidí. Zobrazená bola ako si líha do police kuchynskej linky s ružencom v ruke a na hrudi, ako túži zomrieť a ako plače, že sa jej to nedarí, lebo ona už chce zostať navždy v nebeskom kráľovstve a nechce sa už na zem vrátiť. 3,5-ročné dieťa, ktoré si žilo ako v bavlnke túžilo zomrieť a zostať natrvalo v nebi. Ak by toto nevidelo a nezažilo tu krásu, čo Pán pripravil pre tých čo ho milujú, chcela by to?
Pán dodal: „Ak toto všetko je nevyvrátiteľný dôkaz pravosti jej zjavení, prečo by nemal byť jej opis nebeského kráľovstva reálny, taký aký v skutočnosti je. Bolo to zjavené malému, nevinnému die ťaťu, lebo dospelému by ste ťažko uverili.“
