- Neukazujem žiadnu pokoru a skrúšenosť
- Ak kňaz spozná v akom stave je moja duša a prikáže mi prísť na spoveď neskôr, pretože ma chce uchrániť pred svätokrádežou – hneď nariekam, že nemám čas, že neskôr nebudem lepšie pripravený, že pôjdem k inému spovedníkovi, ktorý mi dá rozhrešenie bez problémov – sami sebe škodia takto zaslepený ľudia, spovedník spoznal, že nespĺňajú podmienky dobrej spovede, ich vyznanie hriechov bolo polovičaté, bez ľútosti, musel im dávať tisíce otázok
- Z akých hriechov si sa spovedal minulý rok? A z čoho sa spovedáš teraz? Z čoho sa budeš spovedať za rok, ak ti Boh ešte daruje život? Nemyslíš, že opäť z tých istých?
- Ak sa spovedáš iba zo zvyku, nechceš žiť životom viac bohabojným, k predchádzajúcim hriechom ti ešte pribúda svätokrádež a si hračkou v rukách satana. Ak po dlhší čas na sebe nebadáš po spovedi najmenšie zmeny k lepšiemu, vyplýva z toho, že ti predchádzajúce spovede neboli nič platné, boli svätokrádežné a ak sa skutočne nepolepšíš, čaká ťa zatratenie.
- Do tejto pasce svätokrádežných spovedí už chytil zlý duch mnoho duší, pretože skutkom svätokrádežnej spovede sa ukazuje zaslepenosť a zatvrdnutosť srdca, ktoré neopúšťajú človeka neraz až do smrti.
- Návykový hriech – hromadením hriechov rastie ľudská zaslepenosť. Zlý návyk zaslepuje myseľ, zatvrdzuje srdce, a tým robí človeka vzdorovitým až do smrti, taký človek bude len ťažko spasený.
- Vidíme ako hriešnik kráča z hriechu do hriechu, už ani nepomyslí na polepšenie. Zlý návyk nedovoľuje hriešnikom vidieť zlo, ktoré páchajú. A tak žijú, akoby už ani neverili, že jestvuje Boh, nebo, peklo, večnosť. Namiesto toho, aby sa pre svoje hriechy rmútili, tešia sa z nich, smejú, ba dokonca sa s nimi i vystatujú!
- Čo znamenajú všetky tieto znaky diabolskej zatvrdnutosti? Sv. Tomáš z Villanovy tvrdí, že sú to znaky zatratenia. Sv. Hieronym tvrdí, že návykový hriešnici strácajú akýkoľvek pocit hanby z páchania hriechu.
- Nahováraš si, že sa raz s Bohom vyrovnáš. No pamätaj, že možno už nebudeš mať čas na toto vyrovnanie, smrť ťa môže zaskočiť znenazdania, zahrabaného v svätokrádežiach. Nato spravidla nadväzuje zatvrdnutosť srdca a zúfalstvo v hodine smrti.
- Rýchlo naprav predchádzajúce spovede úprimným a úplným vyznaním hriechov. Ak to neurobíš, Boh ich raz vyhlási pred celým svetom. No ak ich vyznáš sám, upadnú do večného zabudnutia, nájdeš vo sviatosti zmierenia odpustenie hriechov, pokoj duše a v hodine smrti život večný.
- Každý hriech, zvlášť ťažký, spôsobuje stratu Božej milosti a umožňuje diablovi pôsobiť v našom živote. Diabol potom neútočí iba na človeka, ktorý sa hriechu dopustil, ale aj na jeho najbližších. Napr. keď sa niektorí z rodičov dopúšťa ťažkého hriechu, jeho deti začnú byť chorľavé.
- Niekto namietne: ,,Ak sa dopúšťam tohto hriechu, prečo musím byť zatratený? Možno ešte budem spasený. Odpovedám: ,,A možno budeš zatratený!“
Skočil by si do studne so slovami: ,,Azda uniknem smrti. Nie! Akože môžeš opierať svoju večnú spásu o takú slabú nádej, o nejaké ktovie alebo azda? - Božie prikázania nie sú kruté zákazy, ale usmernenia, ktoré nás majú chrániť pred nešťastím.
Nevieme, ktorý hriech bude posledný.
Boh určuje počet dní každého človeka, zdravie i nadanie, ktorým ho chce obdariť. A taktiež určuje každému človeku počet hriechov, ktoré mu chce odpustiť. ,,Je vhodné usudzovať,“ hovorí sv. Augustín, ,,že Božia zhovievavosť znáša hriešnika do istého času. Keď ten čas uplynie, neostane preňho nijaké zľutovanie.“ To isté hovorí Euzébius z Cézarey: ,,Boh vyčkáva po určitú hranicu. Potom nás ponechá.“ A to isté vravia aj ostatní otcovia a nie neodôvodnene. Základom ich presvedčenia bolo Sv. Písmo.
,,Keď máš hriech odpustený, neprestaň sa báť a nehromaď hriech na hriech.“ (Sir 5,5)
,,U iných národov zhovievavo čaká Pán s navštívením, až kým sa nenaplní miera ich hriechov“ (2 Mach 6, 14). Teda Boh čaká až do dňa, ktorým sa dovŕši miera hriechov. A potom začne trestať. Mnohé príklady nájdeme v Sv. Písme. Ide hlavne o Saulov trest. Boh opustil Saula, keď ho poslednýkrát neposlúchol.
Sú ľudia, ktorí skúmajú počet hviezd, pátrajú po počte anjelov alebo sa snažia zistiť počet rokov, ktoré človeku zostávajú, ale kto by sa mohol pustiť do pátrania po počte hriechov, ktoré chce Boh človeku odpustiť? Preto je treba obávať sa. Kto vie, brat môj, pri ktorej myšlienke, pri ktorom hriechu, ktorý spáchaš, ti Boh viac neodpustí? (s. Alfonz M. De´Liguori)
Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale koľkí si napriek nemu neuchránia svoju dušu od zatratenia? Boh zachraňuje toho, kto preukáže dobrú vôľu. Odpúšťa hriechy, ale neodpustí vôľu hrešiť. Namietneš: Ale ja som mladý. Lenže Boh nepočíta roky, počíta hriechy. Daň z hriechov nie je pre všetkých rovnaká, niekomu Boh odpustí sto hriechov, inému tisíc, ďalšieho pošle pri prvom hriechu do pekla. Koľkí tak skončili? Sv. Gregor rozprával, že istý päťročný chlapček bol poslaný do pekla, keď zaklial. Panna Mária zjavila Božej služobnici Benedikte z Florencie, že isté dvanásťročné dievča bolo odsúdené po spáchaní prvého hriechu. Iný osemročný chlapec, zomrel po prvom hriechu a jeho duša bola zatratená. Možno by sa chcel niekto Boha opýtať, prečo jednému odpustí 3 hriechy a štvrtý nie. Pri takej otázke je potrebné rešpektovať Boží súd a spolu s apoštolom vyznávať: ,,Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!“ (Rim 11,33). Sv. Augustín vysvetľuje: ,,Vie, koho ušetrí, a koho nie. Kto dostáva milosrdenstvo, zdarma ho dostáva, kto ho nedostáva, nedostáva ho spravodlivo.“
Myslíš si, že keď ťa Boh doteraz nepotrestal, bude to tak navždy? Keď sa naplní miera tvojich hriechov, nadíde chvíľa trestu. ,,Veď Najvyšší sa neponáhľa s odplatou“ (Sir 5,4). Môže sa stať, že jedným hriechom zaplatíš za všetko. Čím väčšie bolo jeho milosrdenstvo, tým väčší bude tvoj trest. Čím je svetlo, ktorým ťa Boh obdaril väčšie, tým väčšie bude tvoje zaslepenie a utvrdenie sa v hriechu.
Keď teraz hrešíte, možno vám Boh dá čas na ľútosť, a možno nie. A ak vám ho nedá, čo bude s vami po celú večnosť?
Ako mám napraviť toto zlo?
Zopakuj svoju spoveď počnúc tou, ktorá mohla byť svätokrádežná, povedz koľko mohlo byť takýchto spovedí a nehodných prijímaní, povedz, ktorý hriech si zatajil a či si sa z ostatných hriechov snažil napraviť. Drahý kresťan, tvoj dobrý Pán ťa chce zachrániť, preto ťa neustále upozorňuje: Dieťa moje, už viac nehreš, ale pros o odpustenie spáchaných hriechov.
Ľudia sa zle spovedajú aj preto, že nevymenujú okolnosti, ktoré menia charakter hriechu – hriechy zaobaľujú.
- Napr.: Opil som sa, ohováral, zhrešil proti čistote, hneval som sa a pomstil. V skutočnosti záleží – Koľkokrát to bolo? Bol to hriech v kostole, či za prítomností detí, kolegov? Bolo pritom viac ľudí, ohováraním utrpela povesť blížneho? Myšlienka proti čistote bola spojená aj s chuťou daný skutok vykonať? Zhrešil si z nevedomosti, či po premyslení, v zlobe? Nerobil si jeden hriech za druhým a myslel si si, že pri spovedi to vyjde aj tak narovnako, či sa budeš spovedať z malého alebo veľkého počtu hriechov?
Dobrá spoveď
Spoveď má božský pôvod. Ustanovil ju Ježiš Kristus – povedal apoštolom a ich nástupcom: „Prijmite Ducha Svätého! Komu hriechy odpustíte, tomu sú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nie sú.“ (Jn 20,22-23) „Všetko, čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi a všetko, čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi!“ (Mt 18,18)
Kristus prikazuje pod stratou spásy spovedať sa zo všetkých hriechov. Od tohto záväzku nie je oslobodený nikto, počínajúc Sv. otcom a končiac posledným služobníkom.
- Musíme nenávidieť hriech z celého srdca a ľutovať, že sme urazili dobrého Boha, pohŕdali milosťami, nedbali na hlas svedomia, že sme dlhú dobu zotrvávali v stave hriechu
- Kto ma skutočnú ľútosť má snahu zmieriť sa s Bohom a napraviť krivdy čo najskôr (nečakám do veľkonočnej alebo vianočnej spovede, ale idem hneď ako je to možné)
- Spoveď má byť – pokorná, prostá, múdra, úplná, úprimná
- Dôkladne si spytuj svedomie. Modli sa k Duchu Sv. a odovzdaj sa Panne Márii. Vyprosuj si milosť dobrej spovede.
- Nevyhľadávaj úmyselne príjemného spovedníka – čo sa ma nebude veľa vypytovať, postavím sa do radu, kde ide spoveď najrýchlejšie atď.
- Obviňujme sa sami – nečakajme na otázky spovedníka
- Nikdy neodpovedaj spovedníkovi arogantne, nestávaj sa zatvrdnutým hriešnikom
- Ak kňaz udelí pokánie, ktoré sa ti zdá ťažšie alebo dokonca odmietne udeliť rozhrešenie, nereptaj, ale prijmi to s pokorným duchom – súd pokánia je súdom samého Ježiša Krista, v ktorom On sám počúva naše obviňovanie, On sám sa pýta a ohlasuje výrok odpustenia
- Ak nevieš vykonať zadané pokánie, nehanbi sa požiadať spovedníka o zmenu pokánia (napr. neviem čítať a ako pokánie mám čítať so Sv. Písma, danú modlitbu neovládam a neviem sa ju pomodliť)
- Nikdy nezvaľuj vinu na druhých, nehovor o hriechoch iných
- Neobhajuj sa, neospravedlňuj svoje konanie – obviňuj sa!
- Predstavme sa spovedníkovi v pravdivom svetle
- Vyhnime sa nepotrebným slovám, krúteniu sa okolo toho istého 100x po sebe
- Keď je niečo pochybné, predstavme to ako pochybné – ak povieš, že si sa nezaoberal zlými myšlienkami, ale nie si si istý, či si nenašiel v takých myšlienkach zaľúbenie – už je to dôkaz nedostatočnej úprimnosti
- Ak sa ti ťažko priznáva k určitému hriechu, skľučuje ťa hanba, popros o pomoc spovedníka – „Otče, pomôžte mi prosím, lebo mám na svedomí hriech, ktorý nemám odvahu priznať.“
- Spoveď má byť úplná, je potrebné vyznať všetky hriechy, ich druh, počet a okolnosti s nimi spojené. Nesprávne sa spovedá kto hovorí: „Zmeškal som sv. omšu, kradol som, preklínal, bol som pyšný, viedol nečisté reči atď. To nestačí. Treba povedať koľko krát sa to stalo, spomenúť okolnosti, ktoré majú vplyv na ťažkosť a druh hriechu. Kto sa dopustil hriechu nečistoty s druhou osobou musí spomenúť či bola vydatá, príbuzná, v akom vzťahu s ním…
- Niektoré okolnosti spôsobujú, že je hriech ťažší – ak sa ho dopustíme v prítomnosti iných osôb, detí, vzbudíme pohoršenie. Chodenie po krčmách a opíjanie sa v nedeľu je ťažším hriechom, ako keď sa robí vo všedný deň, pretože nedele a sviatky sú predurčené k službe Bohu. Zábavy a tance sú vždy ťažkým hriechom.
- Pri dlhodobejších hriechov je potrebné spomenúť ako dlho trvá závislosť
- Náhodne zabudnuté hriechy Pán Boh odpúšťa, no treba ich vyznať v najbližšej spovedi, ak si na ne spomenieme
- Treba sa spovedať zo všetkých, aj ľahkých hriechov – pretože hriech, ktorý je ľahký v našich očiach, môže byť hriechom ťažkým v Božích očiach. Povzbudzuje nás to k väčšej pozornosti, poučenie spovedníka nás môže pohnúť k náprave, rozhrešenie nám dodáva silu, aby sme sa mohli týmto hriechom v budúcnosti vyhnúť.
- Ak zistíš, že si sa spovedal zle, nestrácaj čas a čo najskôr sa postaraj o nápravu tohto zla.
Duša v Božej milosti je v Božích očiach taká krásna, že sám Boh ju chváli. Zdá sa, že Pán nemôže odvrátiť oči a uši od duše, ktorá ho miluje, nech si žiada čokoľvek. A aké nekonečné zásluhy môže získať duša, ktorá sa nachádza v Božej milosti.
