SVÄTOKRÁDEŽNÉ PRIJÍMANIE – v stave ťažkého hriechu pristupujem k sviatostiam
- pristupujem k sviatosti s vedomím hriechu (nevykonal som uložené pokánie, nevykonal som si dobre sv. spoveď – nevyznal som všetky hriechy, nedbanlivo sa pripravil na sv. spoveď, zo sviatostí si robím posmešky, šírim bludy a herézy)
- po svätokrádežnej spovedi
- vedome zotrvávam v hriechu – nosím červenú šnúrku, užívam antikoncepciu, žijem vo voľnom zväzku bez manželstva, nenapravil som spôsobené škody – na majetku – krádež, zadržiavanie dedičstva, vydedenie, nespravodlivo nadobudnuté dedičstvo, nespravodlivo nadobudnuté majetky, veci (bez vedomého súhlasu iného, zneužitím dobrej vôle iného, naivity, dôverčivosti, vydieraním, kladením podmienok), okrádam zamestnávateľa, robím podvody, nečestne podnikám
- nezúčastnil som sa celej sv. omše
- išiel som na sv. prijímanie len preto, že išli aj druhí
- kto v takom stave pristupuje k sv. prijímaniu prijíma k svojmu zatrateniu
DOPUSTIL SOM SA NEÚCTY VOČI BOHU?
- Pokúšal som Boha? – slovom alebo skutkom, podrobujem skúške jeho dobrotu a všemohúcnosť
- Svätokrádež – svätokrádežné prijímanie, znesväcoval som sviatosti, liturgické úkony, Bohu zasvätené osoby, predmety, miesta, alebo som s nimi nedôstojne zaobchádzal
- Svätokupectvo – kupoval som alebo predával duchovné skutočnosti, milosti, sakramentálie, hodnosti, svätostí? Za peniaze predával posvätnú vec? Je neprípustné privlastniť si duchovné dobrá a správať sa voči nim ako vlastník, alebo pán, lebo ich zdrojom je Boh. Možno ich dostať iba ako dar od neho.
- Ateizmus – odmietam alebo popieram jestvovanie Boha, častou formou ateizmu je praktický materializmus.
Neupadol som do zúfalstva, nedôvery v Božiu lásku a milosrdenstvo?
- Malomyseľnosť, nedôvera v Boha, spochybňujem, že mi Boh hriechy odpustil, že túži po mojej spáse
- Spochybňovanie Sv. písma, cirkevných autorít – pápeža, kňazov, Cirkvi samotnej
NEZNEUŽÍVAM BOŽIE MILOSRDENSTVO?
Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale jeho prejavy majú hranice. Boh je milosrdný ale aj spravodlivý. ,,Ja som spravodlivý a milosrdný,“ povedal Pán sv. Brigite, ,,no hriešnici ma pokladajú iba za milosrdného.“
Milosrdenstvo je prísľubom pre kajúcnika, ktorý sa bojí Boha, nie pre toho kto ho zneužíva. Slovom, Boh trpezlivo znáša hriešnika, ale nie do nekonečna. Boh zatracuje tých, ktorí hrešia s nádejou v odpustenie. Nádej hriešnika, ktorý sa dal na pokánie je Bohu milá, ale nádej zatvrdilca je mu odporná: ,,Pre nich útočište zaniklo.“ (Jób 11,20) Boh nedáva milosti do nekonečna.
Hriešnici si spokojne nažívajú v istote, akoby im Boh naisto prisľúbil odpustenie a nebo v hodine smrti. Chcú hrešiť bez toho, aby stratili nádej na spásu. Je pravda, že nech sa hriešnik obráti v ktorejkoľvek chvíli, Boh mu prisľúbil odpustenie, no nepovedal, že obrátenie bude možné na smrteľnej posteli. Naopak, namietol: ,,Zomriete vo svojom hriechu.“ (Jn 8,21-24).
Povedal, že kto ho bude hľadať v čase smrti, nenájde ho: ,,Budete ma hľadať a nenájdete ma.“ (Jn 7,34) Boh túži zachrániť všetkých, ale zaťatých trestá. Nepoznáme všetky milosti, ktorými nás Pán obdarúva, no Pán ich pozná a má ich odmerané, a keď vidí, že človek nimi opovrhuje, zanechá hriešnika v jeho hriechu a tak ho zanechá aj zomrieť. Biedny je ten kto sa kajá až v hodine smrti. ,,Ľútosť chorého je chorá“ – vraví sv. Augustín.
Je múdro povedané, že modlitby, nárek a sľuby zomierajúceho hriešnika sú rovnaké ako nárek a sľuby toho, koho prepadol nepriateľ, keď mu priložil dýku na hrdlo. Pre neúprimnosť nenájde odpustenie. Sv. Bernard hovorí, že srdce, ktoré sa v živote tvrdošijne pridŕžalo zla, bude sa snažiť dostať zo stavu zatratenia, ale nepodarí sa mu vyslobodiť sa. Život skončí zaťažené svojim zlom. Keďže až doteraz milovalo hriech, milovalo s ním aj nebezpečenstvo zatratenia. Preto Pán spravodlivo dovolí, aby zahynulo v tom nebezpečenstve, v ktorom chcelo žiť až do smrti. Sv. Hieronym hovorí, že zo stotisíc hriešnikov, ktorí žili až do smrti v hriechu, sa vo chvíli smrti zachráni len jeden.
Boh nechá žiť hriešnika beztrestne, ale to, že ho netrestá je jeho najväčším trestom. Ponechá hriešnika v rukách jeho hriechu. A zdá sa, že sa naňho nehnevá! A nechá ho vykonať všetko po čom na tomto svete túži. Úbohí hriešnici, ktorým sa v tomto živote darí! Je to znak toho, že Boh vyčkáva, aby z nich urobil obete svojej spravodlivosti vo večnosti. Niet väčšieho trestu, ako keď Boh dovolí hriešnikovi, aby hromadil hriech na hriech. Pre takého nešťastníka by bolo lepšie, keby ho Pán nechal zomrieť pred tým, než spáchal prvý hriech. Lebo keď zomrie po ňom, čaká naňho toľko pekiel, koľkých hriechov sa dopustil. (sv. Alfonz Mária De´Liguori)
Povieš, že mnoho ľudí dlho žije v hriechu, a predsa sa obrátili. Buď ostražitý priateľu, aby si sa neprepočítal! Skutočne mnoho ľudí ľutovalo, ale nie všetci sa obrátili. Aj Saul bol zatratený, napriek tomu, že ľutoval (1Sam 15,24-30). Judáš tiež ľutoval, odovzdal peniaze…a obesil sa (Mt. 27,3)
Ten kto verí, že v živote môže pohŕdať Božími zákonmi a že nakoniec získa odmenu a večnú slávu, vysmieva sa Bohu: ale ,,Boh sa vysmievať nedá!“ Čo v tomto živote zaseješ, vo večnom budeš žať.
Drahý kresťan, to čo sa hovorí ostatným, platí aj pre teba. Všemožne sa usiluj dosiahnuť opäť stav milosti, prv než príde smrť, lebo potom už nebudeš mať čas na nápravu. Človek sa obráti tým ťažšie, čím dlhšie zotrváva v hriechu.
Keď si chorý, robíš predsavzatia, že sa zmeníš, ak ti Boh navráti zdravie. Uzdravíš sa, no nenapravíš. Dokonca často konáš ešte horšie ako predtým. Vynechávaš spovede, sv. omše. Pamätaj, že príde druhá choroba, zomrieš bez pokánia a pôjdeš do pekla. Keď pretečie miera hriechu, neodvolateľne nastupuje Boží trest.
- Ďalej pokračujem v hriechu?
- Opovážlivo sa naň spolieham, že Boh mi odpustí, že budem spasený – pričom nemením svoj doterajší život a nepracujem na odstránení nedostatkov, ak ma niekto upozorní hnevám sa, neprijímam to, pohoršujem sa, miesto, aby som sa zamyslel.
- Nekonám dôsledné spytovanie svedomia pred sviatosťou pokánia – zamlčal som hriech (vedome, zo strachu, od hanby, niekto iný mi nahovoril, že to nie je hriech – nechal som sa oklamať lebo mi to vyhovovalo, z vlastného presvedčenia)
- Odkladám sviatosť pokánia na neskôr – stačí mi vyspovedať sa pred smrťou, v starobe, zmením sa a začnem na sebe pracovať až dosiahnem určitý vek – teraz si chcem užívať, nechcem si nič odriekať, mám ešte dosť času, takto mi to vyhovuje?
- Opovážlivo sa spolieham, že Boh má povinnosť ma spasiť, aj bez môjho pričinenia (spolieham sa na Božie milosrdenstvo, no zabúdam na Božiu spravodlivosť) – dúfam, že dostanem Božie odpustenie bez obrátenia a večnú slávu bez zásluhy
- Opovážlivo sa spolieham, že ja nemôžem byť zatratený, ak som pokrstený a v Boha verím (ale nežijem a nekonám podľa Jeho prikázaní – aj diabol verí v Boha a ešte ako!)
- Preceňujem svoje schopnosti – dúfam, že sa môžem spasiť bez pomoci zhora
- Vidím a správne vnímam svoj život v perspektíve viery a večnosti?
- Som si vedomý, že žiaden hriech nezostane nepotrestaný? Každý raz predstúpi pred Pána!
Prehrešujem sa proti Božej láske?
- Ľahostajnosťou, popieraním jej sily, nevďačnosťou, vlažnosťou, duchovnou lenivosťou – znechutením, odporom voči Božiemu dobru
- Nenávisťou – pochádza z pýchy, popieram dobrotu Boha, odvažujem sa mu zlorečiť ako tomu, ktorý zakazuje hriechy a ukladá tresty, vyhláseniami – ak by bol Boh nestalo by sa to, kde bol vtedy Boh, prečo to dopustil atď.
- Trpezlivo znášam nedostatky a životné protivenstvá, napriek všetkému dôverujem v Boha?
- Zanedbávam konanie dobra? Som si vedomý, že budem súdený z toho čo som vykonal, ale aj z toho čo som mal vykonať a neučinil som tak?
- Vážim si sám seba v objektívnej miere – bez prikrášlenia, farizejskej skromnosti, pýchy?
- Klamem sám seba pre výhody alebo uspokojenie svedomia?
Študujem náboženskú literatúru? Usilujem za poznávať Boha?
- Sv. Písmo, Katechizmus katolíckej Cirkvi, cirkevná tlač, encykliky
- Nehanbím sa za svoje presvedčenie?
- Rodič – plním si svoju povinnosť hovoriť deťom o Bohu, jeho láske, vediem ich k Nemu, vysvetľujem im náboženstvo, poúčam ich, uvádzam príklady zo života svätých? – alebo sa spolieham, že to dieťa naučí niekto iný (na hodinách náboženstva, v kostole, starý rodičia…). Zabezpečujem im primeranú náboženskú literatúru (detská Biblia, modlitebná knižka pre deti…)?
