6.3.2018
V sne som sa ocitla v jednom kostole a videla som ako žena s cigaretou v ruke, ide čítať prosby. Ježiš prehovoril: „Tak ako cigareta ničí telo, zlé myšlienky ničia dušu človeka.“
7.3. 2018
Na oblohe som videla obrovský kríž. Bol nad celými Košicami. Ježiš povedal: „Videla si kríž, lebo jedine kríž vedie k spáse.“
8.3. 2018
Chcela som vedieť, ako je to s dušami pri náhlej smrti. Napríklad, keď človek okamžite zomrie pri páde z koňa, alebo zastrelením, alebo nejakým iným nečakaným spôsobom. Či človek dostane ešte tých pár sekúnd na to, aby oľutoval svoje hriechy. Pán Ježiš mi to vysvetlil: „Je to podľa zásluh. Keď si niekto robí napríklad 7 Otčenášov a Zdravasov, alebo si urobil 9 prvých piatkov, alebo 5 prvých sobôt, alebo je v nejakých spoločenstvách s prisľúbeniami, dostane šancu tých pár sekúnd na oľutovanie svojich hriechov, ale je to veľmi, veľmi zriedkavé, lebo väčšinou sa takéto prípady stávajú, keď už pretiekol pohár trpezlivosti nad hriechmi človeka. Nenapraviteľný hriešnik túto šancu nedostane.“
9.3. 2018
Viktorka mi dnes hovorila, že bola zase v noci v nebeskom kráľovstve. Panna Mária, ako vždy, prišla k nej v červenom plášti a vzala ju, aby jej ukázala ďalšie pekné veci. Povedala mi: „Bola som na lúke, kde bola samá trblietavá trávička, po ktorej behali lienočky. Boli farebné, zelené, červené, oranžové, biele, ružové, žlté i modré, všelijaké a na všetky som sa mohla dlho pozerať. Boli veľmi krásne.“
10.3. 2018
Viktorka mi začala rozprávať: „Babi, znova som bola v nebeskom kráľovstve. Letela som s Pannou Máriou cez celý vesmír. Panna Mária mi povedala, že vesmír je veľmi studený, ale mne bolo pri nej teplučko. Ukázala mi, ako po celom vesmíre chodia nebeské koče. Bolo ich veľmi veľa. Sedeli v nich dospelí, ale aj deti. Koče chodili tak zvláštne, ako keby po nejakej hrboľatej cestičke. Panna Mária mi hovorila, že tých kočov je plný vesmír, a že v nich sedia dušičky, ktoré sa sťahujú z očistca, aj rovno zo zeme. V diaľke som videla žlté svetlo. Bolo ako gulička. Keď sme sa k nemu priblížili, v tom veľkom svetle som videla červené srdce, ktoré sa otvorilo, a ja som s Pannou Máriou vošla dnu. Srdce sa za nami zamklo a pred nami bola ďalšia brána. Bola zo sivých listov a sivých kvietkov, ktoré boli do seba pokrútené. Aj cez tu bránu sme prešli a už sme boli v nebi. Aj koče s dušičkami vchádzajú do nebeského kráľovstva cez tieto dve brány.“ Spýtala som sa jej: „Viktorka, stále chodíš takto do nebeského kráľovstva?“ Pohotovo odpovedala: „Stále babi, ale ja nejdem na koči, ale na obláčiku. Panna Mária ma drží za ruku a velikánskou rýchlosťou preletíme cez vesmír. Prídeme k svetlu a cez srdce vojdeme do neba.“ „A kde je to nebo?“ Opýtala som sa jej. „Za vesmírom“, zasmiala sa. Ježiš povedal: „Je za vesmírom. Dieťa vám povedalo pravdu, lebo všetko čo vidíte a vnímate svojimi zmyslami, teda vašu zem a vesmír, to je tento svet. Nebeské kráľovstvo nie je z tohto sveta. Nedá sa vidieť a ani zamerať. Je za oponou tohto sveta. Ľudským rozumom je to nepochopiteľné.“
11.3. 2018
V noci som mala takéto videnie: Bola som v kostole, ktorý už vôbec nevyzeral ako kostol. Neboli v ňom klasické lavice, ale akoby pivárske stoly, za ktorými sedeli ľudia. Odrazu začali z nejakej miestnosti vychádzať kňazi s táckami v rukách a začali rozdávať akože prijímanie, no neboli to hostie, ale samé jedlo v tvare oplátky. Tých kňazov bolo veľmi veľa. Ku mne prišiel duchovný, ktorý niesol na tácke tlačenku. Z tohto otrasného zážitku som sa prebudila a pred očami sa mi ukázala škodoradostná tvár diabla.
12.3. 2018
Ježiš prehovoril: „Barlička, videla si to, čo som vám povedal. Kríza Cirkvi je krízou Eucharistie. Mnohí veriaci a duchovní už neveria v moju prítomnosť v Eucharistii. Považujú to za akúsi formu pohostenia, a tak sa aj k tomu správajú. Preto som prišiel s mojím dielom, so Spoločenstvom Priateľov Eucharistie, aby sa jej vrátilo miesto, ktoré jej prináleží.“
13.3. 2018
Mala som takýto sen: Videla som obrovský úľ, v ktorom žili ľudia. Boli tam aj domy, ulice, ba aj kostol. Boli tam aj kňazi, aj ja. V kostole sa slúžila svätá omša, ale iná, než na akú som zvyknutá. Ľudia na ňu chodili len pre istotu. Všetci tam žili veľmi zle. Vedela som, že úľ sa zrúti a preto som začala na ľudí volať, aby z neho utekali von, ale vôbec ma nepočúvali. Skoro som chytila svoju tehotnú dcéru za ruku a utekala s ňou von, kde na nás už čakalo auto s Valentínom. V aute, ktoré bolo pre nás nachystané, už sedela žena, ktorú poznám. Sadla si tak bezohľadne, že sme sa s dcérkou do auta sotva dostali. Potom som videla, ako sa úľ zrútil a ako tam ľudia umierali. Mnohí chceli aj ujsť, ale už sa nedalo. Všetci tam hynuli a diabol sa im smial. Ježiš povedal: „Úľ predstavuje život ľudí, ktorí nejdú po mojich cestách, ale po svojich. I omše boli podľa ich predstáv a nie podľa Božích. Volala si, aby z úľa vyšli von, upozorňovala si ich, že idú do záhuby, ale nepočúvali ťa. Každý, kto nekráča po mojich cestách, kráča po satanových a rúti sa do záhuby. Auto, čo na vás čakalo s Valentínom, to je to moje Spoločenstvo, ktoré zachraňuje ľudí. Každý si sám určuje, či pôjde cestou spásy alebo zatratenia. Žena, ktorá už sedela v aute, predstavuje tých, ktorí vstúpili do Spoločenstva nie z lásky k Bohu, ale z lásky k sebe.“
14.3. 2018
Pán Ježiš sa prihovoril k Valentínovi: „ Tvoja prvá cesta bude do pekla, potom do očistca a nakoniec do nebeského kráľovstva. Cez Veľkú noc budeš so mnou.“
