16. 3. 2018
V sne som sa ocitla vo zvláštnej krajine. Bol tam síce pokoj a radosť, ale všetko bolo také, ako to máme my na zemi pred dažďom. Celá krajina bola akoby pod mrakom a miestami bola aj veľká hmla. Nevnímala som tam žiadne farby. Tráva bola ako u nás na zemi, nie taká farebná, ako mi opísala Viktorka, a ani lúky a kvety som tam nevidela. Stromy tam boli bez listov, ako my máme na zemi, keď je u nás neskorá jeseň. Nelietali tam ani žiadne motýle, ani farebné vtáky a neboli tam ani nejaké zvláštne zvieratá, ba ani paláce, no duše tam boli veľmi šťastné. Ako som sa tak pozerala po tejto krajine, zbadala som, ako po ceste prechádzal malý dinosaurus, na ktorom sedel roztomilý chlapček. Držal sa ho okolo krku a keď ma zazrel, usmial sa. Sem tam som videla aj iné zvieratká, také aké sú u nás bežné. Kone, kravy, nejaké psíky, nič mimoriadne. V diaľke som videla aj domy, ako som už spomenula, neboli to paláce, ale celko obyčajné domy. Potom som uzrela ďalšie duše, boli pokojné a vyžarovala z nich láska. Pomyslela som si: „Kde som to? Aké je to miesto? A ako to, že tie duše sú tu také šťastné, veď nemajú ani slnko, ani lúky, ani kvety, nepreletí tu ani jeden motýlik, a ani jedna včielka. Čo je to za miesto?“ Pán Ježiš mi to vysvetlil: „Barlička, videla si krajinu neba, kde sú duše, ktoré neboli pokrstené, ale viedli dobrý a bohabojný život. Sú tam aj duše potratených deti a nepokrstené neviniatka. Nevidia Boha, preto tam nie je svetlo, ale hmla. V takýchto podmienkach nerastú kvety a nie sú tam ani lúky, a aj zvieratá sú tam len také, ktoré znesú takéto prostredie. Tá krajina vyzerá tak, ako som ti ju ukázal, ale aj keď vyzerá ako vyzerá, je to krajina pokoja a lásky.“
18.3. 2018
Keď som sa modlila, pozerali sa na mňa dve krásne oči. Ježiš povedal: „Boli to oči mojej Mamičky.“
19.3. 2018
Keď som prijala telo Ježiša Krista, pred svätostánkom som zacítila intenzívnu vôňu vanilky. Ježiš povedal: „To si cítila mňa.“
Viktorka mi dnes rozprávala: „Babi, ja som aj teraz v noci bola v nebeskom kráľovstve. Ja tam už chodím s Pannou Máriou skoro každú noc. Teraz mi ukázala srnky, medvede, ťavy, líšky, gepardov a levy, aj tučniaky sú tam a prasiatka sú pásikované, ale aj fľakaté. A ukázala mi aj všetky moria, ktoré sú tam. Je ich 8 a pri každom stoja dve obrovské palmy. Sú to najvyššie stromy, aké som tam videla. Sú vyššie ako kostolíky a pod každou z nich niekedy padá taký ružový sniežik.“ „Sniežik?“ Zadivila som sa. „Áno, sniežik“ povedala a pokračovala: „Je taký iný ako na zemi. Je suchý, teplučký a veľmi krásne vonia. Babi, v nebi je tak krásne, že keď som tam, nechce sa mi vrátiť na zem.“
20.3. 2018
Dnes ma Viktorka prekvapila. Povedala mi: „Babi, dnes bola pri mne Panna Mária v zlatých šatách s krémovou mašľou, oranžovým plášťom, mala učesané vrkoče a v ruke držala kytičku z troch ruží. Jedná bola modrá, druhá ružová a tretia červená. Hovorila, že tu kytičku priniesla mne. A vieš čo mi ešte povedala? Povedala mi, že aj tebe sa babi zjavila a doniesla ti kvet. Porozprávaj mi babi, aká bola pri tebe, čo mala oblečené a aký kvet ti podala?“ Rozprávala som jej o tom, a ona mala z toho veľkú radosť. Potom som sa jej opýtala: „Viktorka a hovorila ti Panna Mária, čo tie ruže znamenali a prečo každá z nich mala inú farbu?“ Odpovedala mi: „Nie.“
21.3. 2018
Mala som v noci takýto sen. Ocitla som sa spolu s Valentínom v dome jednej príjemnej rodiny, kde sme im rozprávali o Bohu a manžel im vysvetľoval aj detaily o Spoločenstve Priateľov Eucharistie. Všetci k nám boli veľmi milí a pozorne nás počúvali. Ja som vedela, že je to vzorná kresťanská rodina, preto som so sebou vzala na toto stretnutie aj jednu ženu, ktorú dobre poznám a na ktorej mi veľmi záleží, aby videla, ako žijú ozajstní kresťania, a aby si aj konečne pozorne vypočula Valentínove svedectvo, o ktoré doteraz nejavila žiaden záujem. Zrazu začala táto žena po mne pred všetkými kričať, ba dokonca ma zasýpala samými neslušnými nadávkami, ale ľudia, ktorí žili v tom dome, si ju vôbec nevšímali a neverili jej. Verili nám. Pán Ježiš povedal: „Tá dobrá rodina, ktorú si Barlička videla, predstavuje duše v stave milosti. Takéto duše vás vždy s láskou prijmú. Tá zlostná žena predstavuje duše, ktoré nie sú v stave milosti. Takéto duše pôjdu vždy proti vám.“
28.3. 2018
Keď som sa večer modlila ruženec k Duchu Svätému, zrazu sa mi pred očami ukázal dej z púte do Fatimy. Na tejto púti s nami bol aj jeden mladý rómsky pár. Boli to dvaja ľudia, na ktorých som videla, ako sa majú radi. Muž bol po celý čas k manželke milý, ústretový a vo všetkom pozorný a ohľaduplný. Na tejto púti sme boli na rôznych miestach a všade kde sme mali večeru, sadli sme si k stolu spolu s nimi, a tak sme ich mohli lepšie spoznať. Vo Fatime nám napríklad táto mladá žena rozprávala, aká je chorá. Že je po ťažkej operácii chrbtice a že má veľké bolesti, ale aj keď vedela, že táto cesta do Fatimy a na iné miesta bude pre ňu namáhavá, chcela si splniť svoj sen. Hovorila nám, že má tri deti, z toho jedno veľmi ťažko postihnuté, ale že je Pánu Bohu i za toto dieťa vďačná a všetky tri rovnako miluje. Každý deň volala z mobilného telefónu svojej mamke, ktorá sa jej za ten čas starala o jej ratolesti a rozprávala im všetkým svoje dennodenné zážitky. Keď sme boli v Lurdoch, stalo sa toto. Znova sme si mali všetci pri večeri sadnúť za stôl, tak ako stále sedávame, no ja som hneď zistila, že traja od nás odišli a presadli si inde, lebo nechceli byť s nimi. Ostatní ostali. Na mladej rómke som videla, že má veľké bolesti. Spýtala som sa jej: „Čo vám je? Bolí vás chrbát?“ Odpovedala mi: „Chcela som ísť vo Fatime po kľačiačky k soche Panny Márie. Vždy som po tom túžila. Povedala som si, keď raz mi Pán Boh pomôže dostať sa sem, prinesiem takúto obetu, aj keby ma to čo stálo. A dokázala som to. Veľmi mi pomohol môj manžel. Po celý čas kráčal vedľa mňa a držal ma za ruku.“ Poznamenala som : „To je krásne, že ste to dokázali a za čo ste to obetovala?“ Povedala: „Za obrátenie hriešnikov.“ Za stolom s nami sedela aj jedna pyšná pani, ktorá len čo to začula, povedala: „Mala za čo, veď medzi nimi sú len samí hriešnici.“ Rómka to počula, ale nereagovala. Pokorne si to vypočula a zostala ticho. Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, na týchto dvoch ženách som chcel ukázať toto: Keď dvaja kresťania robia to isté, modlia sa, chodia do kostola, na púte, prijímajú sviatosti, nie je to to isté. Sú ako dve strany jednej mince. Hlava, ktorá je pyšná, namyslená, a znak – skromná a pokorná. Hlava, to sú len navonok kresťania a znak, to sú ľudia, ktorí majú vpísané kresťanstvo vo svojom srdci a aj ho žijú. Preto máte v Spoločenstve na prednáškach zdôrazňovať, aby si kresťania dávali pozor na pýchu, aby neboli hlavou mince, ale znakom mince. Lebo hlava mince na tomto svete sa dvíha dohora, znak je akoby dole, ale vo večnosti je to opačne.“
