18. 4. 2018
Dnes povedala Panna Mária Viktorke tieto slová:
„Tí, čo nechodia do kostola, ani sa nemodlia, nedostanú sa do nebeského kráľovstva.
Tí, čo chodia do kostola ale nemodlia sa, nedostanú sa do nebeského kráľovstva.
Tí, čo nechodia do kostola, ale modlia sa, nedostanú sa do nebeského kráľovstva.
Tí, čo chodia do kostola aj sa modlia, ale neľúbia Ježiša, nedostanú sa do nebeského kráľovstva„.
Ježiš povedal: „Je to návod, ako sa dostať priamo do nebeského kráľovstva, bez očistných trestov. Človek musí patriť Bohu celý, nestačí len niečo.“
19. 4. 2018
Viktorka mi hovorila: „Babi, Panna Mária mi povedala, že sú dva dôležité dni. Červený a zelený. Červený je, keď je na zemi svätá omša a zelený, keď je svätá omša v nebeskom kráľovstve.“ Pán Ježiš nám to vysvetlil: „Na zemi sa slávi krvavá obeta Ježiša Krista. To je červený deň. V nebeskom kráľovstve sa už neoslavuje krvavá obeta, ale zmŕtvychvstanie, preto sa tento deň nazýva zelený.“
21.4. 2018
Viktorka mi rozprávala, ako k nej prišiel Ježiško s Pannou Máriou, a že obaja mali červené plášte. Panna Mária ho mala zo živých červených lupeňov, usmiala sa na ňu a prehovorila k nej: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“ Po týchto slovách ju vzali do nebeského kráľovstva, pričom ju Matka Božia niesla vo svojom objatí.
Valentín dostal mail od istej mladej ženy, ktorá nie je šťastná v manželstve a rozmýšľa nad tým, či by nebolo pre ňu lepšie rozísť sa. Pán Ježiš na jej problém odpovedal týmto príbehom:
„Sluha môj, verne si mi slúžil, preto ťa odmením. Pripravil som ti krásne bývanie v paláci v nádhernom prostredí. Je to odtiaľto len tri dni cesty. Pozri na ten strom pred nami. Vyrúb ho a vytesaj z neho hranol 6 metrov dlhý, budeš ho raz potrebovať. Zober si náradie a tento hranol a choď smerom na východ. Po troch dňoch cesty púšťou zbadáš oázu plnú zelene, v strede s palácom, ktorý odteraz bude patriť len tebe. Tam sa stretneme. Sluha vyrúbal strom a vytesal z neho hranol 6 m dlhý, ako mu prikázal Pán. Zbalil si náradie a pri východe slnka zobral hranol na plece a vydal sa na cestu. Cesta púšťou s hranolom na pleci bola veľmi namáhavá. Večer, keď sa už chystal na oddych, v duchu si povedal. Je to veľmi ťažké, ja to nezvládnem. Odrežem z toho hranola aspoň meter, pôjde sa mi ľahšie. Odpílil meter a ráno pri východe slnka sa znova vydal na cestu. Večer druhého dňa sa situácia opakovala. Tretí deň ráno pri východe slnka sa vydal na cestu s hranolom už o 2 metre kratším. Pri západe slnka zbadal pred sebou nádhernú oázu s ešte krajším palácom. Celý natešený zabudol na všetky útrapy, zrýchlil krok, aby sa tam čím skôr dostal. Keď ale došiel k zeleni, zrazu sa ocitol pred hlbokou priepasťou obklopujúcou celú oázu. Zdvihol hranol a snažil sa prehodiť jeden koniec na druhú stranu. Hranol však bol krátky, vyšmykol sa mu z rúk a padol do hlbokej priepasti. Horko zaplakal.“
22.4. 2018
Vo sne som ocitla v nejakej chudobnejšej izbe. Predo mnou stál zúrivý muž a v ruke držal kuchynský nôž. Pri ňom stáli dve malé deti, chlapček a dievčatko. Chlapček mal asi štyri roky a dievčatko asi dva. Obe deti boli vystrašené a veľmi plakali. V tom muž zdvihol ruku a začal ich bodať nožom, kým nevydýchli. Do izby vbehla žena a vyľakane pozerala na svoje mŕtve deti. Muž znova zdvihol ruku a zabil aj seba. Ježiš povedal: „Barlička, aj takouto smrťou odchádzajú zo sveta tvoje adoptívne deti. Tak to vyzerá v rodinách, kde niet Boha.“
23.4. 2018
V noci som mala takéto videnie. Stála som v našom chráme, ale niečo sa mi nepozdávalo. Všetko bolo ináč usporiadané a sväté prijímanie rozdávali ženy – laičky. Bola som z toho zhrozená. Vystrašene som sa obzerala dookola a mala som pritom pocit, akoby som stála v protestantskom kostole. Ako som sa tak pozerala, zrazu sa predo mnou objavil Boží posol. V rukách držal tabuľu a povedal mi: „Čítaj!“ A ja som začala čítať. Bolo tam napísané: „Aj keď pod týmto chrámom tečie voda, všetko zostáva suché.“Potom ku mne prehovoril: „Poď za mnou!“ A ja som šla. Vyšli sme spolu z chrámu a dlho sme kráčali po nejakej neznámej krajine. Ja som išla vpredu, Boží posol za mnou. Kráčali sme dlho, bola som už unavená, keď odrazu zvolal: „Otoč sa a čítaj!“ Otočila som sa a videla ako znova drží v rukách tabuľu, na ktorej bolo napísané: „Aj keď teraz…..“ a ďalej, i keď som to v sne prečítala, po prebudení som na ten text úplne zabudla. Keď som to prečítala, Boží posol mi povedal: „Pokračuj v ceste!“ Kráčala som, ale čoraz ťažšie. Bola som už veľmi vyčerpaná, keď tu znova na mňa zvolal: „Otoč sa a čítaj!“A na tabuli bolo napísané: „Aj keď ťa veľmi milujem, milujem, milujem, milujem, milujem, budeš……“ a ďalej boli slová zahmlené. Slovo milujem bolo napísané 5x. Ježiš mi vysvetlil, čo tie slová znamenali. Povedal: „Aj keď sa v tomto chráme dejú veci, ktoré by sa diať nemali a zdá sa, že ničia jeho základy, zostane aj napriek tomu miestom plným milosti. Neuškodia mu. Barlička, ostatné veci nemáš poznať, preto ti boli skryté a zahmlené. Spoznáš ich, až keď príde čas.“
Dnes mi Viktorka povedala: „Babi, ja som ľúbila Ježiška aj Pannu Máriu už keď som bola v mamkinom brušku.“
28. 4. 2018
Viktorka mi hovorila: „Babi, dnes som sa hrala v nebeskom kráľovstve s dievčatkami. Sedeli sme na krásnej lúke plnej kvetov, za drevenými stolmi a hrali sme sa s plastelínou. Plastelína je tam čierna a sivá. Je z kvetinových lupienkov a je vláčna, lebo je v nej taká šťavička. Každé dievčatko a ja sme mali sklenené tabuľky a na ne sme si lepili z tej plastelíny rôzne obrázky. Každá sme mali palety, v ktorých bol farebný peľ. Ním sme si farbili tú plastelínu. Ja som si urobila koníkov, Majčinku a Valenta, a keď som si ich vymaľovala, na chvíľu mi ožili. Potom zostali stáť. Deti sa tam stále tak hrajú, že si robia také obrázky. Ja som urobila aj obrázky s motýlikmi a veľa s Pannou Máriou. Tie som robila najviac, lebo ja Pannu Máriu veľmi ľúbim, a aj ona ma má veľmi rada. Dnes som sa veľa hrala. Bola som aj na detskom ihrisku, kde sú okrem šmýkačiek a preliezok aj hojdacie zvieratká z dreva, ale nie sú na pružinách, ako u nás na zemi, ale na takých stonkách. Skákala som aj na svojej Majčinke cez prekážky, ktoré boli stonkové, ružičkové, lupienkové, ale aj vodové, také potôčiky. Bolo mi veľmi krásne, mne sa, babi, na zemi vôbec nepáči. V nebeskom kráľovstve je všetko také krásne, aj skaly sú tam krásne, sú také farebné, ružové, oranžové, zelené, žlté, tyrkysové, červené… všelijaké. A vieš čo mi dnes povedala Panna Mária? „Čo“ spýtala som sa jej. „Povedala mi, že vesmír je nekonečný a aj nebeské kráľovstvo je nekonečné, ale zem je len taká malá loptička oproti nebeskému kráľovstvu, že pre človeka je to nepochopiteľné, ale je to tak. Že vzdialenosti medzi krajinami sú také obrovské, že zem je proti tomu nič.“
