4. 5. 2018
Dnes mi Viktorka rozprávala: „Babi, stále keď som v nebeskom kráľovstve, Panna Mária má oblečené vždy iné šaty, a aj účes má stále iný. Ona je taká krásna a taká voňavá, že keď som s ňou, nechcem už od nej odísť. Je taká milá a tak nežne ma objíma. S ňou som veľmi šťastná. Babi, dnes mi Panna Mária hovorila, ako je to v tej KVETOVEJ KRAJINE. Znova mi povedala, že kvetová krajina sa delí ešte na ďalšie krajinky. Povedala mi, že má spolu 88 ulíc. Vysvetľovala mi, že z tých 88 ulíc je 18 ulíc, kde je najviac druhov kvetov a 5 ulíc, kde sú všetky druhy kvetov. Tie sú najkrajšie. Všetky ulice sú uzavreté takou krásnou kovovou bránou, ktorá je na každej strane upevnená o farebnú skalu. Panna Mária mi ukázala jednu z tých piatich ulíc. Keď sme prichádzali k tej ulici, brána sa pred nami otvorila, a keď sme vošli dnu, brána sa za nami zatvorila. Panna Mária mi povedala, že každá ulica je vlastne dedinka, a že brána sa otvára len tým dušiam, ktoré v tej dedinke bývajú. Všade boli krásne paláce. Niektoré väčšie, niektoré menšie, ale všetky veľmi krásne a farebné. Na strechách mali lupene zo živých kvetov a všetko tam krásne voňalo. Na každom paláci som videla, že na streche majú kríž. Všade boli kvety a oranžová trávička. Aj tie dve skaly, na ktorých bola upevnená brána, boli oranžové a celé sa trblietali. Všade lietali krásne motýle, vtáčiky i včielky a všade spievali nádherné pávy. Panna Mária ma aj do jedného paláca vzala. Bol nádherný. Celý ružový a vo vnútri biely. Strechu mal z fialových lupeňov a na nej bol drevený kríž. Vo vnútri som videla veľmi peknú drevenú komodu, na ktorej bolo postavené veľké zrkadlo, ktoré bolo v živom obrovskom kvete. Mohla som sa doň aj pozrieť. Videla som tam aj výklenok, na ktorom bola postavená veľká tyrkysová váza a v nej obrovská, farebná kytica kvetov. Visel tam aj obraz, na ktorom bol namaľovaný kostol Panny Márie. Palác bol veľmi veľký, dlhý a vysoký, najväčší na tejto ulici. Vo vnútri paláca bolo krásne drevené schodište, ktoré viedlo až na posledné horné poschodie. Pri paláci vonku stáli tri obrovské slnečnice, vyššie ako ten palác. Nie pri všetkých palácoch sú slnečnice. Panna Mária mi hovorila, že sú len pri špeciálnych palácoch. Keď sme vyšli z dedinky cez bránu von, videla som pred sebou niekoľko kopcov. Na najvyššom stál kostol Pána Ježiša a vedľa neho kostol Panny Márie. Na nižšom kopci stál palác Ježiška a Panny Márie. Všetky tie kopce mali krásnu bielu trávičku a všade rástli ovocné stromy. Hneď za bránou tejto ulice rástli sladučké hrušky, ktoré boli farebné. Z týchto piatich ulíc majú dušičky najbližšie ku kostolíkom, aj k palácu, kde býva Ježiško. Keď som sa rozbehla, bola som tam za 5 minút, tak je to blízko. Duše, ktoré bývajú v tých 5 uliciach, majú najbližšie k Bohu. Ale všetky duše, ktoré bývajú v kvetovej krajine sa dostanú ku kostolíkom, len to majú ďalej, podľa toho, ako ďaleko je ich ulica. Všetky duše z kvetovej krajiny sa môžu všade prechádzať a všade chodiť, len nie všetky sa vedia dostať aj do iných ulíc. Ježiš nám to vysvetlil: „Je to pravda! Každá ulica má pred vstupom bránu, ktorá sa otvorí len dušiam, ktoré tam bývajú. Brány sú tam preto, aby duše z nižších ulíc sa nemohli dostať do tých vyšších, krajších a lepších ulíc, lebo všetko je podľa zásluh. Aj bývanie. Duše z kvetovej krajiny sa môžu voľne pohybovať po celom nebeskom kráľovstve, ale vojsť môžu vždy len do ulíc, ktoré sú od nich nižšie. Do vyšších ulíc sa môžu dostať iba v doprovode duše, ktorá býva vo vyššej ulici. Tie ulice sú naozaj také dedinky, ako to povedala Viktorke moja Mamička, pretože vzhľadom na rozlohu a veľkosť nebeského kráľovstva, vyzerajú ako dedinky.“
6. 5. 2018
Dnes Panna Mária navrhla Viktorke, že si môže vybrať na zemi krajinu, kde by sa chcela pozrieť. Viktorka si vybrala Austráliu. Povedala mi: „Babi, len čo som si ju vybrala, Panna Mária ma tam vzala. Ukázala mi koníky, aké tam žijú, aj kačičky. Je tam teraz dosť chladno a fúka tam vietor. Panna Mária mi hovorila, že je tam teraz jeseň.“
10.5. 2018
Mala som takýto sen. Presťahovali sme sa s Valentínom na úplne iné miesto. V paneláku, kde sme si kúpili byt, žili sami dobrí a láskaví ľudia a všetci sa tam mali radi. Len čo sme vstúpili do bytu, už nás tam nejakí čakali a vrelo privítali. Medzi nimi bola aj mohutná, obria žena. Len čo som ju uvidela a ona mňa, rozbehli sme sa k sebe a išli sme sa od radosti zblázniť, že sa vidíme a že už budeme spolu v tomto paneláku plnom lásky. Ježiš povedal: „Ten panelák plný lásky, to je krajina pokoja. To je nebeské kráľovstvo, kde vás všetci čakajú. Obria žena je predstaviteľka tých žien, ktoré ste zachránili skrze moje Spoločenstvo a svojím príkladom.“
