11.5. 2018
Dnes mi Viktorka hovorila: „Panna Mária mi rozprávala o margarétkovej krajine. Tam je najvzdialenejšia ulica v celej kvetovej krajine. Brána do nej je veľmi ťažká. Je z nerezu a je upevnená na dvoch bielych skalách. Chodníčky a cestičky sú tam zelené a svetlozelené, ale prevládajú tam samé biele farby. Aj dušičky majú biele šaty a biele sú aj paláce. Paláce sú tam najmenšie zo všetkých palácov v kvetovej krajine. Aj strechy majú biele, z lupienkov margaretiek a na vrchu majú kríž. Je tam veľa vrabcov a sú tam aj slávičky, ktoré krásne vyspevujú. Dušičky sú tam šťastné, ale nežiaria a nič sa tam netrblieta. V tej ulici fúka aj vietor a noci sú tam dlhšie ako dni. Kostoly sú tam tiež biele. Ženy a dievčatá tam nosia široké šaty a malé dievčatá široké sukničky. Za touto ulicou už začínajú tmavšie krajiny.“ Ježiš povedal: „Tí, čo žiarili vo svete a boli svetlom pre iných, tak budú žiariť aj vo večnosti. Ako boli blízko k Bohu, tak budú aj v nebeskom kráľovstve. Je pravda aj to, že vo večnosti je deň a noc. Vtedy duše oddychujú. Čím je krajina ďalej, tým je noc dlhšia a deň kratší.“
14. 5. 2018
Viktorka mi stále hovorí, že keď príde k nej Ježiško na kríži, je stále viac a viac doráňaný a stále viac a viac tečie z neho krv. Ježiš nám to vysvetlil: „Je to z dvoch príčin:
1. Aby to nebol pre ňu príliš veľký šok, keď to uvidí, ako to bolo reálne.
2. Pre hriechy tohto sveta.“
15 .5. 2018
Spýtala som sa Pána Ježiša, ako je to s kostolmi v nebi, lebo Viktorka mi povedala, že je ich viac. Ježiš to vysvetlil: „Kostoly sú v nebeskom kráľovstve rozmiestnené všade tam, kde je to potrebné. Podobne, ako je to na zemi.“
17. 5. 2018
Viktorka mi hovorila: „Babi, ja už chodím každú noc do nebeského kráľovstva a Panna Mária mi stále rozpráva samé zaujímavé veci. Dnes mi hovorila, že nebeské kráľovstvo sa volá ELAMACH a že v nebeskom kráľovstve zelený deň trvá 88 dni a o dva dni sa to znova opakuje. Tiež mi povedala, že margarétková ulica je od najkrajších piatich ulíc vzdialená 200 jednotiek. Je tam aj oranžová tulipánová ulica, tá je vzdialená od najkrajších ulíc 30 jednotiek. Stále keď prídem do nebeského kráľovstva, hrám sa s deťmi aj s koníkmi.“ Ježiš povedal: „Nebeské kráľovstvo sa volá ELAMACH a aj vzdialenosti sú také, ako Viktorke povedala moja Mamička. Jedna jednotka je obrovská vzdialenosť, akú si človek nevie predstaviť.“
23. 5. 2018
Mala som takýto sen: Išla som s Viktorkou na nejakú púť. Zastavili sme sa s autobusom v nejakom horskom meste, kde sme mali prestávku. Všetci ľudia sa niekam rozbehli. Mesto mi bolo známe, akoby som tam už bola, ale nič som tam nepoznala, preto sa mi jeden pán z autobusu ponúkol, že mi ukáže nejaké veci, no ukázal mi iba záchody. Poznám ho, aj jeho manželku. Oboch ich poznám z mladosti. Pamätám si, ako jeho žena neustále karhala a bila svoje jediné dieťa, svojho syna a to aj v kostole. S Viktorkou sme sa prechádzali po uliciach tohto mesta a boli sme veľmi šťastné. Zrazu na jednej odbočke som zbadala kňaza, ktorý nás doprevádzal na púti. Počula som, ako sa zhovára so svojou mamkou a hovoril jej: „Mama, veď vieš, že ja som si nemohol založiť rodinu, musel som ísť za kňaza.“ Vedľa neho stála jeho sestra, a keď ma zbadala, zavolala: „Pani, poďte k nám aj s dievčatkom. Trochu si oddýchnete a malá sa pohrá.“ Veľmi sme sa s Viktorkou potešili. Vošli sme spolu do chudobnejšieho domu, kde nás milo privítal jej manžel. Mladá žena nás hneď ponúkla koláčmi a keksami, a hneď postavila na kávu. Viktorka si sadla k jej štyrom deťom, ktoré sa hrali s legom. V tom vošla do domu aj ich babka, mama tej mladej ženy a tešila sa z mojej návštevy. Všetci boli milí a láskaví. Do domu začali prichádzať aj ďalšie deti. Zostala som prekvapená. Spýtala som sa jej: „koľko ich máte?“ Odpovedala mi, že štrnásť. Najstaršej som sa spýtala: „koľko máš rokov?“ Povedala: „Pätnásť, už vychádzam zo základnej školy.“ Všetky deti sa mali radi a veľmi boli k sebe láskavé. Bola to šťastná rodina a manželia sa veľmi ľúbili. Bolo to vidieť v každom ich správaní, v každom momente. Potom som začala zisťovať, koľko rokov má každý ich chlapček a koľko každé ich dievčatko. Povedala som si. Navštívim znova túto krásnu rodinu a všetkým kúpim nejaké darčeky. Ježiš povedal: „Barlička, na ľuďoch, ktorých poznáš, som ti ukázal cesty, ktorými sa kresťania uberajú. Na prvom manželskom páre, ktorý mal iba jedno dieťa, ti bola ukázaná neláska, sebectvo a egoizmus. Na druhom manželskom páre ti bola ukázaná láska, a čo je pravé požehnanie a pravý poklad. Ukázal som ti na nich pravé bohatstvo, deti, rodinu, na čo ich Pán povolal. Na kňazovi som ti ukázal ďalšiu cestu, ktorou sa môže kresťan uberať.“
24. 5. 2018
Dnes sa mi stala zvláštna vec. Ráno som nešla s Valentínom do kostola, lebo je štvrtok a vo štvrtky často chodím k dominikánom, kde sa vyspovedám, mám svätú omšu, vykonám si dobrovoľnú pokutu – ruženec k Svätým ranám a adorujem pred Sviatosťou oltárnou, kde Pána Ježiša s čistým srdcom o niečo prosím. Kým bol Valentín v kostole, ja som sa modlila. V tom mi začal zvoniť telefón. Nejaké neznáme číslo a ja neznáme čísla neprijímam. Nechcela som ho zodvihnúť, ale zrazu som počula v srdci hlas: „Zodvihni to!“ Keď som priložila telefón k uchu, nikto sa mi neozval, ale počula som ťažký dych umierajúceho človeka. Keď som telefón zložila, opäť mi zazvonil, a znova som počula ťažké dýchanie umierajúceho. Keď došiel Valentín domov, poprosila som ho, aby sa cestou do práce ešte raz zastavil v kostole a spýtal Pána Ježiša, prečo sa mi to stalo. Ježiš mi odkázal: „Volala ti duša, ktorá potrebuje tvoju pomoc.“ Len čo mi to manžel po telefóne oznámil, hneď som sa za ňu začala modliť. V kostole u dominikánov som prosila pred Sviatosťou oltárnou Pána Ježiša o milosti pre túto dušu. Večer Ježiš povedal: „Barlička, tvoje obety boli prijaté. Veľké milosti dostala táto duša.“
25. 5. 2018
Viktorka mi hovorila: „Babi, ja som videla Ježiškovo utrpenie. Videla som, ako ho odsúdili, ako ho bili, ukrižovali i ako zomrel. Bolo to strašné a všetko bolo ináč.“„Porozprávaj mi o tom“ povedala som jej, ale ona hneď na to: Babi, ja ti to aj mám povedať, ale musím sa upokojiť, lebo mi je veľmi do plaču a nechcem na to myslieť.“ Po celý čas, ako mi to rozprávala, behala po byte a hovorila mi, že sa musí upokojiť. Že to bolo také strašné, že ju bolí pri tom srdiečko. Začala takto: „Babi, videla som, ako Ježiška odsúdili. Mal na hlave tŕňovú korunu a oblečenú dlhú červenú tuniku. Na obrázkoch je namaľovaný ako trikrát padol, ale všetko bolo babi ináč, ako je na obrázkoch. Všetci na neho kričali. Bol smutný a veľmi plakal. Potom ho vzali vojaci a priviazali o stĺp. Priviazali mu ruky aj nohy tak, že sa nemohol ani pohnúť.
