10.6. 2018
Keď sme sa vrátili domov, boli sme dosť smutní, lebo sme nezískali žiadneho nového člena. Ježiš nás utešoval: „Aj keď sa vám zdá, že cesta do Klášterca nič nepriniesla, misia bola úspešná.“
12. 6. 2018
Ježiš povedal: „Barlička, stala si sa Viktorkiným duchovným vodcom. Duchovne ju veď a chráň ju ako malé dieťa pred nástrahami tohto sveta.“
13.6. 2018
Dnes mi Viktorka hovorila, že Panna Mária sa jej zjavila na tróne s korunou na hlave a znova ju vzala do nebeského kráľovstva. Povedala mi, že keď k nej prichádza Matka Božia, najprv počuje krásnu jemnú melódiu a potom príde zjavenie. A povedala mi aj to, že keď sa vracia z nebeského kráľovstva, na stene pri jej posteli vidí Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ku ktorému sa hneď začne modliť svoje modlitbičky.
17.6. 2018
Viktorka mi stále hovorí o tom, čo v nebeskom kráľovstve jedla a ako jej to chutí. Že je tam všetko, dokonca aj mäso, zemiaky, ryža a mnohé iné jedla, ktoré máme aj my na zemi, ale aj také, ktoré nepoznáme. Valentín sa spýtal Pána Ježiša, ako je to s tým jedlom. Ježiš prehovoril: „To čo hovorí Viktorka o jedle, je pravda, ale nie je to jedlo ako jete na zemi, ale je to duchovné jedlo. Duše ho prijímajú ako pôžitky, aby potom po vzkriesení pokračovali v tom jedle ako v reálnom živote, a aby to bolo pre nich úplne prirodzené. Anjeli pripravia jedlo, aké len duša chce. Dokonca aj jedlá, aké duša mala rada na zemi, alebo aj nebeské špeciality, aké vy na zemi nepoznáte, preto sú ozdobené aj kvetnými lupienkami, posýpané peľom a je sa to. Keďže duše aj zvieratá jedia duchovné jedlá, v nebeskom kráľovstve nie sú záchody, ani žiaden odpad. Nebeské kráľovstvo je dokonalé čisté.“
18.6. 2018
V noci som mala takéto videnie: Predo mnou stáli dve ženy, ktoré poznám a obe držali pred sebou veľké pohľadnice, na ktorých boli zobrazené ich hriechy, ktorých sa dopustili za svojho života, ale ktoré môžu ešte napraviť. V dolnom rohu pohľadnice mala každá žena bielu šálku s nápojom. Stála som a pozerala na ich hriechy. Povedala som im: „Dostali ste veľkú milosť, ešte to môžete napraviť. Urobte to!“ Prvá žena, keď to počula, veľmi sa rozčúlila. Kričala, že to neurobí a nech sa pozerám na tu druhú, aké má hriechy. Aj som sa pozrela a videla som, ako tá druhá žena pomaly po dúškoch odpíja zo šálky a ako z jej pohľadnice miznú hriechy. Tá prvá stále len vrieskala a zlostne kričala. „Neurobím to!“ Potom som uzrela veľa ľudí, ktorých poznám, ale aj takých, ktorých som nikdy nevidela. Niektorí vychádzali z vlaku, iní prechádzali po ulici, alebo išli do práce, alebo stáli na autobusových zastávkach, ale všetci mali jedno spoločné. Začali sa prepadávať. Videla som, ako niektorých pohlcovalo bahno, iných hlina, štrk, ba aj kamene. Dokonca som videla, ako matka položila svoje dieťa zo svojho náručia na zem a hneď sa začalo prebárať. Bolo to hrozné. Ale videla som aj šťastnú babičku, ktorá prišla s vnúčaťom cez krásnu kovovú bránu a po celý čas sa na mňa usmievala. Ježiš povedal: „Barlička, videla si na ľuďoch, čo robí pýcha, a čo pokora. Že ľudia, aj tí, čo majú malé deti, vsádzajú už od detstva do nich kúkoľ, a tak sa ich potomstvo prepadáva v bahne hriechov a padá do záhuby. Na ženách s pohľadnicami som ti ukázal pyšnú a pokornú dušu. Pohľadnica zobrazovala ich hriechy, ktoré napáchali za svojho života, nápoj v šálkach to je živá voda, ktorú som vám ľuďom zanechal na očistenie duší od hriechov.
Tá živá voda sa skladá z pokánia, zmierenia a z nápravy.
Pyšná duša má zatvrdilé srdce a nepriznáva si svoje hriechy, nie je schopná robiť pokánie a jej spovede ak ich robí, sú svätokrádežné. Pokorná duša si je vedomá svojej úbohosti a robí pokánie. Preto je očistená od hriechov, ktoré napáchala. Šťastná babička, ktorá prichádzala usmiata cez kovovú bránu so svojim vnúčaťom, prestavovala pokorné duše, ktoré prijímajú živú vodu, ktorú som vám zanechal, a takto vedie svoje potomstvo bez problémov do nebeského kráľovstva.“
19.6. 2018
Viktorka mi rozpráva aj veľmi zaujímavé veci o zvieratkách, ktoré sú v nebeskom kráľovstve. Niektoré opisuje ako veľmi veľké, iné zase ako veľmi malé, a tak sme sa spýtali Pána Ježiša, ako je to so zvieratkami. Ježiš nám to vysvetlil: „V nebeskom kráľovstve je život iný. Je dokonalý. Zvieratka sú stvorené pre radosť duše. Sú stvorené v rôznom veku a v rôznych veľkostiach. Nerastú, a ani nestarnú. Nebeský život je úplne iný. Boh dáva dušiam podľa zásluh rôzne odmeny a rôzne pôžitky. Keď chce koníčka, dostane koníčka. Keď chce psíka, dostane psíka. Keď chce pávika, dostane pávika, keď sloníka, tak dostane sloníka… vo veľkostiach, aké duša chce. Môžu byť aj farebné. Bohu nie je nič nemožné. Všetko čo duša potrebuje, dostane. Boh stvorí všetko, koľko je treba, čo je treba a kde je treba. V nebeskom kráľovstve je život bez starostí. Je úžasný. Boh sa stará o duše. Keď si duša odtrhne zo stromu ovocie, hneď je na tom mieste stvorené nové ovocie, keď si odtrhne kvet, hneď na tom mieste Boh stvorí nový kvet, presne taký istý. Kvety nevädnú, lístie neopadáva… všetko je na svojom mieste. Aj tráva je vždy krásna. Nič sa nesadí, nič sa neobrába, ani sa nič nevarí, nie je žiaden odpad a všetko krásne vonia. Na zemi sa musí človek o všetko starať, pracovať, vyrábať. V nebeskom kráľovstve sa o všetko postará Boh. Duše tu vedú bezstarostný život, ale odmeny a pôžitky dostávajú podľa zásluh. Záleží na tom, či duša žije v kvetovej krajine, listovej, stonkovej alebo v nektárovej.“
