8.9. 2018
Pamätám si, ako som videla číslo 8. – 10. septembra a počula hlas, ktorý mi to aj prečítal. Vtedy Ježiš povedal: „Barlička, v tom čase sa niečo udeje.“ Dnes sa nič zvláštne neudialo.
9.9. 2018
Nič sa nedialo, ale poobede som zrazu počula zvoniť telefón. Volal mi človek zo zahraničia, od ktorého by som to najmenej očakávala. Chcel odo mňa vedieť nejaké veci, na ktoré som mu pravdivo odpovedala. Pán Ježiš mi po Valentínovi odkázal: „Barlička, to je to, čo sa v tom čase malo udiať. Tvoje meno bolo pošpinené, ale tým, že dostal informácie, o ktorých nevedel, tvoje meno bolo očistené a pravda vyšla najavo.“
11.9.2018
Viktorka mi stále hovorí, že v nebeskom kráľovstve sú koče a vozy zo zlata, alebo zo živých kvetov a že kolesá sú z listov. Keď sa Valentín na to Ježiša spýtal, Ježiš mu povedal: „V kvetovej krajine sa duša pozerá po samých kvetoch. Kde sa len obzrie, všade vníma krásne rastliny. Aj vozy sú také. Sú tak husto obrastené živými ružami, že vyzerajú, akoby boli iba zo živých kvetov. Kolesá sú zase obrastené krásnym, farebným lístím. Nebeské kráľovstvo je nádherná krajina, akú si človek nevie predstaviť. Život je v nej úžasný.“
12.9. 2018
Dnes je výročie založenia Spoločenstva Priateľov Eucharistie a mám aj meniny. Ježiš požehnal Valentína aj mňa a povedal: „Barlička, tvoje meno Mária je spojené so založením môjho diela. Vždy sa budú naraz oslavovať. “
13.9. 2018
Vo sne som uvidela sv. Chiaru Luce Badano. Potom mi zaspieval na parapete okna slávik. Keď sme boli ráno na svätej omši, Ježiš povedal: „Svätá Chiara sa ponúkla, že vás bude na púti po Taliansku sprevádzať. Slávik bol také milé pozdravenie z neba.“ S Valentínom sa na túto cestu veľmi tešíme, lebo už dávnejšie sme o nej snívali.
14. 9. 2018
V Assisi sme cítili okolo seba silnú vôňu levandule. Pán Ježiš nám povedal, že po celý čas bol pri nás sv. František. Navštívili sme aj sv. Pellegrína, odkiaľ sme si priniesli aj olej, a baziliku sv. Kláry. Pri jej hrobe som prosila sväticu, aby sa aj ona stala našou patrónkou. Vo chvíli, keď som ju o to žiadala, Valentín sa ku mne naklonil a povedal: „Svätá Klára to potvrdila: áno, budem vašou patrónkou.“ Nevidel ju, iba počul.
15.9. 2018
Na ďalší deň sme navštívili baziliku sv. Rity, kde pri jej tele sme sa s Valentínom modlili, aby nám vyprosila u Ježiša zvláštne milosti. Predtým sme ešte absolvovali prehliadku Porciunkuly, ktorú Pán Ježiš na žiadosť sv. Františka požehnal a nazval to miesto svätým. Hlbokým zážitkom bol pre nás rozhovor so svätým Pátrom Piom, ktorého telo je uložené do stĺpa, ktorý podopiera celú baziliku. Okrem iného povedal: „Valentín, budem stále s tebou spojený.“
16.9. 2018
V novej bazilike sv. Pátra Pia je aj adoračná kaplnka, takže sme mohli Ježiša navštíviť v akúkoľvek hodinu. Tak to bolo aj dnes.
17. 9. 2018
Z kríža, z ktorého Pán Ježiš daroval Pátrovi Piovi stigmy, Ježiš povedal: „Valentín, potrebuješ takého silného patróna ako je Páter Pio.“ Keď sme sa pri Pátrovi modlili, prehovoril k nám: „Valentín, Barlička, vy ste merali cestu ku mne, ja prídem k vám. Kedykoľvek sa na mňa obrátite, vyprosím vám milosti o ktoré ma budete prosiť, keď to bude v súlade s Božou vôľou.“ V sanktuáriu sv. Archanjela Michala prosil Valentín v adoračnej kaplnke Pána Ježiša, aby pridal svoj bozk k bozku Panny Márie na medailónik, ktorý sme si priniesli z Garabandalu. Ježiš prehovoril: „Dám vám ho.“ Nie je náhoda, že som si v Assisi ako darček k narodeninám kúpila malý relikviár, s úmyslom, že si tam vložím medailónik s bozkom Matky Božej. Pán Ježiš povedal, že to bolo riadené.
19. 9. 2018
Na spiatočnej ceste domov sa nám stala veľmi nepríjemná vec. Keď Valentín ukladal veci do police nad našimi sedadlami, zrazu bol vymrštený smerom dozadu a dopadol na samý koniec schodov, ktorými sa nastupuje do autobusu, celou svojou váhou na chrbát. Pád bol taký strašný, že som si myslela, že sa dolámal. Od bolesti a strachu som veľmi kričala a plakala tak, že ma bolo počuť na celý autobus, ale nik mu nešiel pomôcť. Celá roztrasená som chcela vstať, ale to som už videla, že sa pomaly dvíha so slovami: „neplač moja, neplač.“ V tej chvíli som sa ešte viac rozplakala. Keď sme došli domov, chcela som, aby si ľahol, veď ledva chodil, ale on povedal: „musím ísť k Ježišovi.“ Ježiš prehovorill: „Valentín, najprv si spadol na hrudník. To aby si poznal, ako ma to bolelo, keď som padol smerom dopredu. Potom si narazil hlavou do betónového stĺpa. To aby si cítil, aké som mal bolesti, keď ma bili do tváre. Teraz si spadol na chrbát. To aby si vedel, ako som trpel, keď som padol dozadu. To všetko je len tvoja malá spoluúčasť na mojom utrpení. Teraz bola na to najvhodnejšia doba, lebo tvoja duša bola čistá ako ľalia, lebo si sa vyspovedal v jaskyni Archanjela Michala a navštívil si náš dom v Lorete. Pri páde ťa pridržali anjeli, lebo ináč by si si zlomil chrbticu.“ Valentín si myslel, že jeho chrbát bude celý modrý a plný odrenín zo schodov (tak to cítil), ale aké bolo naše veľké prekvapenie, keď mal chrbát úplne čistý, bez jednej odreniny, alebo podliatiny.K svätostánku sme priniesli aj medailónik z Garabandalu. Ježiš sa vzniesol k relikvii, sklonil sa a pobozkal ju slovami: „K bozku mojej mamičky pridávam aj svoj bozk .“ Prítomný bol aj Páter Pio. Povedal: „Koho sa stanem priateľom, ten bude trpieť. Čím viac bude trpieť, tým viac dosiahne väčších milosti.“ Bola aj adorácia. Valentín sa začal zrazu celý chvieť. Potom začal nahlas plakať, a aj skríkol od bolesti. Z jeho výrazu bolo vidieť, že sa pozerá na niečo hrôzostrašné. Chcela som ho upokojiť, ale vôbec ma nevnímal. Pochopila som, že je v extáze.
