17. 10. 2018
Vo sne ma navštívila akási staršia žena a priniesla mi dva fotorámiky s tým, že sú pre dve duše, ktoré sa vďaka mojim modlitbám za obrátenie hriešnikov obrátili. Ježiš povedal: „Chcel som tým ukázať, že každá modlitba za obrátenie hriešnikov je vyslyšaná, a že má zmysel sa modliť na tento úmysel.“
20.10. 2018
Vo sne som bola na nejakom mieste, na nejakej púti, kde boli samí dobrí ľudia. Neviem, či to mám nazvať púť, alebo výlet. Skôr asi výlet, lebo tam bolo aj more. Mala som so sebou aj Viktorku, ktorá bola neustále hladná. Robila som si starosti, ako to urobím, aby mi nehladovala, lebo stále pýtala niečo na jedenie. So svojím problémom som sa zverila mladej žene, ktorá mala na starosti naše ubytovanie, a tá sa hneď s úsmevom a láskou o všetko postarala. Vzala ma so sebou aj s Viktorkou do kuchyne a prikázala hlavnej kuchárke, aby nám dala toľko jedla, koľko budeme potrebovať, a pritom odo mňa za to nič nežiadala. Ježiš povedal: „Barlička, na tomto výlete som ti chcel ukázať, že nie je všetko len čierne, ale že svet je aj biely, a že existujú aj dobrí ľudia, ktorí žijú podľa Evanjelia a chcú vám pomôcť.“
21.10. 2018
Dnes som mala takýto sen. Niekoho som čakala. Odrazu sa predo mnou objavila duša asi 18-ročnej mladej ženy. Vedela som, že prichádza z nebeského kráľovstva, lebo bola veľmi pekná, mladá, s neopísateľné krásnymi vlasmi. Boli veľmi husté a také dlhé, že jej siahali cez ramená až do pol stehien. Pôsobili na nej veľmi dominantne, a aj keď boli svetlohnedé, ligotali sa a naberali pritom rôzne odtiene. Na hlave mala strieborný diadém a celý jej výjav bol pokojný a taký slávnostný. Ako som sa tak na ňu dívala a ona na mňa, cítila som svoju babku, ale nevedela som prečo, lebo som vedela, že to nie je babka. Povedala som jej: „aké máš krásne vlasy“, a ona nato: „Keď príde Viktorka navždy do neba, bude ich mať ešte krajšie.“ Ježiš mi skrze Valentína odkázal. Píšem skrze Valentína preto, lebo len Valentín sa rozpráva s Pánom Ježišom, ja nie. Vždy keď niečo chcem vedieť, poviem to jemu a on to povie Ježišovi. Pán Ježiš mu odpovedá, vysvetľuje mi môj sen, alebo videnie. Valentín počúva a odovzdá mi odkaz. Ježiš ma oslovuje Barlička a hovorí mi aj iné veci. Aj dnes mi môj sen vysvetlil takto: „Barlička, z duše mladej ženy si cítila svoju babku, lebo to bola jej dcéra. Je to tvoja svätá teta. Napíš jej príbeh do knihy a všetko, čo ti o nej rozprávala tvoja babka. Prišla za tebou z kvetovej krajiny.“
Keď som bola dieťa, rada som chodila k svojej babke a mala som ju, a aj mám veľmi rada, pretože mi rozprávala zaujímavé veci o Bohu, o svätých, ale aj o svojom živote. Veľmi často mi hovorila o svojej nebohej dcére Márii, ktorá zomrela veľmi mladá, iba 19–ročná, a ktorú veľmi milovala. Hovorila mi o nej, že sa vydala 18–ročná a bola šťastná, lebo za krátky čas po svadbe zostala v požehnanom stave a spolu s manželom sa tešili na svoje prvé dieťa. No už na začiatku tehotenstva začala mať zdravotné problémy a zistilo sa, že dostala tuberkulózu. Lekári jej odporúčali, aby sa dieťaťa vzdala, že je veľmi mladá, že si zachráni život, ale ona povedala NIE, radšej zomriem, ale moje dieťatko nezabijem. Nezabijem ho! Babka s dedkom sa stále modlili za jej uzdravenie, kupovali jej tie najlepšie lieky, ale jej zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. Lekári ju naďalej nahovárali, aby sa dieťaťa vzdala, že ešte ju vedia zachrániť, ale ona stále opakovala: „Boh mi dal dieťa, ja ho nezabijem. Ja možno zomriem, ale moje dieťa bude žiť.“ Narodil sa chlapček a ona krátko na to v bolestiach zomrela. Ale ešte 2 týždne pred svojou smrťou zavolala do izby moju babku, ktorá sa po celý čas o ňu starala a povedala jej: „Mamička, odopni mi náušnice, ja už čoskoro zomriem.“ Babka sa zľakla a povedala jej: „Nie, nie, ty nezomrieš, veď sa všetci za tvoje uzdravenie modlíme.“ Ale ona pokračovala: „Zomriem mamka, veď sa pozri von oknom, sedia tam anjeli, vidíš ich? Práve ma rukou volajú k sebe a hovoria mi poď, poď, poď už ťa čakáme.“ Po tejto udalosti o dva týždne zomrela. To všetko viem, lebo mi to so slzami v očiach rozprávala moja babka. Valentína po tom páde v autobuse stále bolí chrbát, ale s láskou to znáša. Vidím ako trpí, ale nesťažuje sa.
22.10. 2018
Už dlhší čas mi Viktorka nerozpráva o nebi a keď sa jej na to spýtam, je smutná a neodpovedá. Valentín sa spýtal Pána Ježiša, čo sa deje. Ježiš nám to vysvetlil: „Viktorka prestala chodiť do nebeského kráľovstva, a to z toho dôvodu, že splnila a urobila všetko, čo mala. Dozvedela sa a informovala vás o tom, čo v jej veku pochopila, a čo jej bolo ukázané. Ďalšie jej pôsobenie bude podľa Božieho plánu.“
23.10. 2018
Keď som sa modlila, zrazu mi bol ukázaný život kanibalov, ktorý nie je v súlade s Božou vôľou. Potom sa predo mnou, pred mojimi očami, objavila tvár svätého muža, hľadiaceho do neba. Ježiš povedal: „Je týždeň misii. Aj kanibali sú Božie stvorenia. Je potrebné, aby misionári išli aj na takéto miesta a privádzali týchto ľudí k Bohu. Muž, ktorého som ti Barlička ukázal, bol František Xaverský, lebo je patrónom misionárov. Aj on sa hlási k vám. Valentín, Barlička, aj vy ste misionári, aj vy idete medzi kanibalov. Aj vás zjedia, ale iným spôsobom. Budú vás psychicky deptať, zosmiešňovať, ohovárať, osočovať a tak postupne zabijú vaše telá.“
30. 10. 2018
Vo sne mi bol ukázaný muž, pohybujúci sa medzi ľuďmi. Ako tak chodil, zbadala som, že má poranenú hlavu. S tou ranou na hlave išiel medzi ďalších ľudí a na hlave mu vznikla ešte väčšia rana. Muž chodil kade-tade, a čím viac bol v kontakte s ľuďmi, tým viac sa rana zväčšovala a menila sa aj jeho tvár, až nakoniec som ho videla oskalpovaného. Ježiš povedal: „Barlička, ukázal som ti, ako vyzerá hlava a tvár duše človeka, ktorý ohovára, má zlé myšlienky, slová a skutky. Tak sa mení hlava a tvár duše, ktorá takto koná. Nech sa ľudia vyvarujú takých hriechov.“
