10.11. 2018
Dcéra Majka mala takýto sen. Kráčala do nejakej nemocnice, v ktorej bol veľký chrám. Videla, že tam práve priniesli relikvie dvoch neznámych svätých, sv. Filipa Boromejského a sv. Sebastiána Boromejského. Pri relikvii sv. Sebastiána bol aj nejaký papier, na ktorom bola napísaná jedna veta. Prečítala ju, aj jej rozumela, ale hneď to aj zabudla. V kostole bolo viac ľudí a všetci sa modlili a spievali v jazyku, ktorý nepozná. Akoby čakali na svätú omšu. V tom k nej pristúpil krátkovlasý, tmavovlasý muž, oblečený v bielom odeve a podával jej zapálenú sviecu. Naklonil sa k nej a povedal jej niečo v neznámej reči. Vpredu stála pred lavicami tiež skupinka ľudí v bielom. Medzi nimi stál aj asi 8-ročný svetlovlasý chlapček. Tiež pristúpil k nej a podával jej do rúk horiacu sviecu s tým, že sa má pridať k tej skupinke ľudí v bielych tunikách. V tom jej dal chlapček poznanie, že on je ten sv. Sebastián Boromejský, neznámy svätý mučeník. Vtedy zbadala, že od zápästia nemal ruky. Bol to veľmi pekný chlapček, ale aj veľmi vážny. Ako sa tak na neho pozerala, kostol zmizol a objavil sa nápis. Tri sväté deti – neznámi svätí mučeníci. Zrazu uvidela na fotografii asi 6,5-ročné indiánske dievčatko s vrkôčikmi a pri ňom meno ANYIA. Súčasne počula hlas, ktorý to meno vyslovil ako ANJA. Potom videla, ako nejaká tučná indiánska žena hodila to dievčatko do akejsi izby na podlahu a nechala ho tam v bolestiach ležať. Vtedy Majka zbadala, že dievčatko má rozpárané bruško, z ktorého trčali vnútornosti. Bolo od bolesti skrútené, zrazu ho vystrelo, a v tej chvíli bolo mŕtve. Zomrelo s úsmevom na tvári. Tretie dieťa videla iba na krátky okamih. Bolo to tiež dievčatko, trochu staršie od sv. Sebastiána. Ježiš povedal: „Vaša dcéra Majka videla neznámych svätých, ktorí sa jej dali poznať a chcú sa stať jej patrónmi. Tá svieca, ktorú je podávali, to je poznanie, ktoré jej dali, že sú, že existujú, a že sa má k nim modliť. Sv. Filip a Sebastián Boromejský sú bratia. Tak ako vy, nech aj ona si vytvorí litánie k svojim svätým patrónom a nech sa ich modlí.“
11.11. 2018
Pán Ježiš prehovoril: „Valentín, už nedávajte s Barličkou núdznym peniaze. Nepoužívajú ich na dobré účely. Odteraz im budete dávať jedlo. Vždy keď pôjdete do mesta, majte v taške niekoľko balíčkov s chlebom a kúskom klobásy. Malým deťom dávajte keksíky. V nedeľu, keď vychádzate z kostola, takisto dajte bezdomovcom namiesto peňazí jedlo.“
12.11. 2018
Vo sne som videla dve veľké vázy s krásnym voňavým orgovánom. Pri jednej sedel chlapček, ktorého poznám, a pri druhej smutná stará žena, ktorú tiež poznám. Pýtala som sa prečo práve orgován. Ježiš môj sen vysvetlil takto: „Barlička, ten chlapček, ktorého si videla, je predstaviteľ týraných a nechcených detí. Tá stará žena je predstaviteľkou všetkých nechcených starých ľudí. Tie kytice predstavujú lásku, úctu a milosrdenstvo, ktoré sa má takýmto ľuďom dávať. Pýtaš sa Barlička, prečo bola kytica z orgovánu, a nie z iných kvetov? To preto, lebo kvet orgovánu sa skladá z maličkých kvetiniek. Všetko, čo títo ľudia potrebujú, sú také malé prejavy lásky a porozumenia. Potrebujú ich veľa. Postupne sa z nich vytvoria krásne kvety, až vznikne z nich krásna kytica orgovánu.“
18.11. 2018
Keď sme boli v kostole, Valentín si začal počas svätej omše snímať okuliare. Raz ich dával z tváre dole, potom si ich znova nasadil, takto to opakoval niekoľkokrát po sebe, až ich nakoniec nechal zložené. Spýtala som sa ho, čo to robí a on mi na to, že bez okuliarov lepšie vidí. Ostala som z toho prekvapená, lebo Pán Ježiš mu hovoril, že bude mať s očami čoraz väčší problém. Keď som sa na to Ježiša spýtala, povedal: „Valentín s láskou prijal moju vôľu. Nesťažoval sa, neprosíkal, ale ďakoval. Ja milosti dávam, Ja milosti beriem, preto som mu ich dal. Zaslúžil si to. Bude potrebovať nové okuliare. Zlepšil sa mu zrak.“ Večer, keď sa Valentín modlil, prišla za ním duša, ktorá sa mu predstavila ako Alfonz. Prosila ho o 32 Otčenášov, Zdravasov a Sláva Otcu… Valentín sa ihneď začal modliť. Keď sa domodlil, duša Alfonza mu veľmi, veľmi ďakovala. Nevidel ju, ale počul.
19.11. 2018
Ježiš prehovoril: „Duša si nevie sama pomôcť. Vyhľadala teba, Valentín, lebo žiariš, a vedela, že jej neodmietneš pomoc. Keď sa modlíte za príbuzných, alebo za ľudí, ktorých ste mali radi, je to veľká obeta, ale ešte väčšia je, keď sa modlíte za neznámych a za duše, ktoré ste nikdy nepoznali. Takáto obeta je Bohu veľmi milá.“
23.11. 2018
Keď som sa v noci modlila, zrazu sa predo mnou objavilo svetlo. Bolo také krásne, že sa to nedá ani presne popísať. Najprv sa mi ukázala malá žiarivá bodka a z nej začala vychádzať obrovská žiara. To svetlo prichádzalo čoraz bližšie ku mne, prelínali sa v ňom rôzne farby, niečo podobné ako pri polárnej žiare, až som sa ocitla v jeho objatí. V tej záplave svetla sa začalo vynárať nespočetné množstvo žiarivých bodiek. Zrazu som sa ocitla akoby v nejakom nekonečnom priestore obkolesená týmito bodkami, ktoré stále pribúdali. Bolo ich toľko, že sa to nedá ani spočítať. Svetlo naberalo krásne farby od modrej, žltej, oranžovej, fialovej… a začalo pulzovať. Niektoré farby ani neviem pomenovať. Bol to taký krásny zážitok, že som nechcela, aby skončil. Celú túto nádheru som dlho pozorovala, až kým som nezaspala.
24.11. 2018
Ježiš povedal: „Barlička, videla si Svetlo sveta. Tie žiarivé bodky, to boli vaše adoptívne deti.“
25.11. 2018
Vo sne som videla piatich dospelých a pred nimi stáli tri deti. Všetci mali oblečené biele tuniky ozdobené na rukávoch a cez hrudník modrým a žltým pásom. Vtom sa ozvalo dievčatko a povedalo mi: „tie tuniky máme za zásluhy.“ Pán Ježiš to vysvetlil: „Videla si mojich svätých, mojich samaritánov, ktorí venovali celý svoj život pomoci iným. Dospelí, ktorých som ti ukázal, zachránili tie tri deti pre večný život. Aj oni kráčali v ich šľapajach.“
