1. 2. 2018
Dnes mi Viktorka hovorila: „Poď babi, budeme mať náboženské okienko. Chcem sa s tebou rozprávať o nebeskom kráľovstve.“ Keď bola totiž ešte menšia, hovorili sme jej spolu s dcérkou Majkou: „Poď Viktorka, budeme mať náboženské okienko, budeme sa rozprávať o Ježiškovi.“ Túto tému mala a má vždy rada. Sadla som si vedľa nej a vnučka hneď začala: „Predstav si, babi že v noci bola pri mne zase živá Panna Mária aj s malým Ježiškom. Nad ňou bol holúbok a vedľa nej stal môj anjel strážny. „A ako vyzerali ?“ Spýtala som sa. Povedala: „Panna Mária bola veľmi krásna, bola pri mne až pri posteli. Ja som si sadla a pozerala na ňu. Mala biele šaty z nebeskej látky a cez pás previazanú širokú červenú mašľu. Vlasy mala vlnité, rozpustené, ale z boku a aj z vrchu hlavy ich mala učesané do kontičky a ozdobené tiež červenou mašľou. Na hlave mala biely priesvitný závoj a okolo nej svätožiaru z farebných ružičiek. Farebné ruže mala aj pod nohami a mala aj červené srdce, tu, babi,“ a ukázala mi na hruď. Potom pokračovala: „Ježiško mal modré šaty a predstav si, babi, že aj on mal biely priesvitný závoj, ale iba po plecia. Usmievali sa na mňa a povedali, že už sa ma nevedia dočkať. Aj holúbok a anjel mi hovorili, že sa ma už nevedia dočkať. Babi, ja už chcem ísť do nebeského kráľovstva, prečo musím byť najprv na zemi?“ Vysvetlila som jej: „Viktorka, musíme byť najprv tu na zemi, aby sme ukázali Bohu, či si zaslúžime prísť do nebeského kráľovstva. Musíme robiť veľa dobrých skutkov, aby sme si nazbierali veľa pokladíkov, ktoré nám Ježiško ukladá v nebi, a až potom môžeme ísť k nemu.“ Na to mi povedala: „Babi, Panna Mária mi hovorila, že ja už mám nazbieraných veľa pokladíkov a že nepôjdem do očistca ale rovno do neba, ale predtým ako sa k nim navždy presťahujem, musím si očistiť dušičku tu na zemi, aby bola biela, lebo mám na nej trošku sivé fliačiky, ale iba trošku, babi. A vieš čo mi povedal z obrazu Ježiško? Povedal mi, že tŕniky ktoré mám na dušičke, sú všetky z jeho tŕňovej koruny.“ Ježiš prehovoril: „Viktorka je úžasné dievčatko. Nemá žiadne svetské ambície. Jej jediným cieľom je nebeské kráľovstvo.“ Potom ešte dodal: „Valentín pošli kňazovi, s ktorým si bol na stretnutí s mládežou, tento odkaz: „Môj milovaný syn. Ďakujem, že kráčaš po mojich cestách. Kto kráča po mojich cestách, nemusí sa báť. Moje ruky sú nad ním.“
4. 2. 2018
V noci som sa modlila za všetky potratené deti, ku ktorým sa nehlásia ich biologickí rodičia. Zrazu som uvidela rúčku dieťaťa v lone matky, ako keby mi zamávalo. Ježiš povedal: „Videla si jedno z potratených detí, lebo si ich mamička. Zamávaním ti ďakovalo: Ďakujem ti mamička moja.“
5.2. 2018
Sú samé plesy a veselice. Pán Ježiš prehovoril: „Valentín, ďakujem ti za vernosť.“ Valentín povedal: „Ježišu, veď to je samozrejmosť.“ Ježiš: „Nie je to samozrejmosť. Ako vidíš v dnešnej dobe to vôbec nie je samozrejmosť. Keď sa ľudia zabávajú, plesajú, tancujú a robia iba to, čo sa im páči, to nie je vernosť.“ Dnes mi moja vnučka Viktorka hovorila: „Panna Mária mi zase rozprávala pekné veci.“ Spýtala som sa jej: „Aké?“ Viktorke sa rozžiarili očká a začala: „Predstav si, babi, že ku každej lúke s kvetinami vedie iná cestička. Panna Mária mi povedala, že cestičky sú dlhé, a že sú farebné. Že sú z farebnej trávičky. Biela trávička vedie k ružičkám, zelená k ďatelinkám, čierna k fialkám, žltá k margarétkam, oranžová k orchideám, modrá k farebným miešaným kvetom, ružová k červeným tulipánom, strieborná k purpurovým kvetom, atď…Povedala mi, že v nebeskom kráľovstve nie sú len lavičky, ale aj veľké kvety, na ktoré sa dá aj ľahnúť a že keď sa chcem dostať k zvieratkám, dostanem sa k nim po chodníku z drobných kvetiniek a že slony sú tam také malé, že sa s nimi hrajú deti ako s hračkami. Že sú to živé hračky. Tiež mi hovorila, že keď budem mať chuť, môžem si z ktoréhokoľvek stromu odtrhnúť ovocie a na tom istom mieste hneď narastie nové. Rozprávala mi aj to, že nebeské kráľovstvo je jedno veľké Srdce, kde jedna polovica Srdca je Ježiškova a druhá je Panny Márie, a že anjeliky tam stále krásne spievajú. A vieš čo mi ešte povedala, babi? Povedala mi, že slnečnice sú tam také veľké, že sú vyššie ako paláce a že sú obrovské. Hovorila mi, že šaty v nebi sa neukladajú do skrine, tam nie sú šatníky, že každý má tam oblečené jedny šaty, ktoré sa myšlienkami menia. Na aké šaty si pomyslím, na také sa zmenia. Ale nie každý si ich môže meniť koľko chce a na aké chce. Všetko je podľa zásluh. Kto aké si pokladíky nazbieral, také bude mať šaty. A tiež mi povedala, že bránička v nebeskom kráľovstve je zamknutá. Nik nevojde do nebeského kráľovstva, kto si to nezaslúži, ani sa nikto, kto je už v nebi nikdy nestratí.“
