6.2. 2018
Pred očami sa mi ukázal nápis 8. – 10. September. Ježiš mi odkázal: „8. – 10. septembra sa niečo udeje.“ Pýtali sme sa Pána Ježiša aj na to, čo mi rozprávala Viktorka. Ježiš povedal: „Všetko čo vraví to dieťa, je pravda. Moja Mamička jej rozpráva o nebeskom kráľovstve aj iné pekné veci. Pravda je aj to, že nebeské kráľovstvo je Srdce, lebo Boh je láska a láska vychádza zo Srdca. Aj brána je zamknutá. Nehovoril som vám, že kľúčom do nebeského kráľovstva je láska? Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie sú spojené Srdcia v jedno. Aj o slnečniciach vám Viktorka rozprávala pravdu, aj o šatách. Šatník si každý vytvára sám svojimi skutkami. Šaty sa skutočne menia.“
8. 2. 2018
Vo sne som sa ocitla na zvláštnom mieste. Stála som pri nejakom vysokom dome, z ktorého na najvyššom poschodí viseli štyria obesenci. Potom sa mi ukázala žena, ktorú poznám, ako sa na mňa nepekne díva. Ježiš môj sen vysvetlil takto: „Barlička, štyria obesenci predstavujú štyri najväčšie hriechy, pre ktoré ľudia dobrovoľne páchajú samovraždu.
- Nevera v Boha
- Pre smilstvo a cudzoložstvo
- Pre chamtivosť, pre túžbu po bohatstve a pre rôzne závislosti
- Pre chorobu, ktorú nechcú prijať
Žena, ktorá ti bola ukázaná, zlé o teba zmýšľa.“
9. 2. 2018
Dnes mi Viktorka povedala toto: „Babi, Panna Mária mi rozprávala, že v nebeskom kráľovstve sú sloníky také malinké, že ich môžem chytiť do rúk, položiť si ich na dlaň a pohladkať ich po chobôtiku, že sú to milé hračky pre deti v nebeskom kráľovstve.“ Keď som bola dnes na svätej omši, priniesla som Bohu takúto obetu: „Večný Otče, obetujem ti všetky dnešné sväté omše, odslúžené na celom svete, ktoré nebudú veriacimi obetované na žiaden úmysel, za obrátenie hriešnikov a duše v očistci.“ Ježiš povedal: „Je to dobrý nápad, Barlička, rob to stále.“
13.2.2018
Viktorka prišla k nám na viac dní. To ma veľmi teší, lebo sa môžem s ňou o všeličom pozhovárať. Spýtala som sa jej: „Viktorka, povedz mi, ako k tebe prichádza Panna Mária? Porozprávaj mi niečo o tom.“ A ona hneď začala. „Babi, je to stále v noci. Zrazu sa prebudím na veľké svetlo a vidím, že sa k mojej izbe blíži tieň. Babi, ja sa vtedy veľmi bojím. Skoro sa prikryjem paplónom až po uši a silno stláčam oči. Potom ich trochu otvorím, a keď vidím, že tieň je pri mne čoraz bližšie, od strachu vojdem celá pod paplón. Potom vystrčím trocha hlavu, pozriem sa a vidím nohy, vtedy sa, babi, ešte viac bojím, ale keď sa Panna Mária ku mne ozve, už som šťastná a teším sa, že ju vidím. Sadnem si na posteľ a zhováram sa s ňou. Tak potichučky a niekedy aj srdiečkom.“ „A ako je najčastejšie oblečená?“ Opýtala som sa jej. A ona mi hneď začala vysvetľovať: „Tak ako som ti už povedala. Najčastejšie chodí s malým Ježiškom. Má biele šaty z nebeskej látky, cez pás má previazanú širokú červenú mašľu, aj vo vlasoch v kontičke má tiež červenú mašľu. Má červené srdiečko, svätožiaru z farebných ruží a má červený pláštik. A aj pod nohami má farebné ružičky a z ruky, v ktorej nedrží Ježiška, jej vychádzajú lúče. Panna Mária mi povedala, že sú to lúče milosti, a že milosti, ktoré mi dáva, stále viac rastú. Vždy keď príde, príde s ňou aj holúbok, ktorý je nad ňou a môj anjelik strážny a všetci mi hovoria, že sa ma už nevedia dočkať. Aj malý Ježiško. A niekedy mi nič nehovoria, iba sa na mňa usmievajú. Aj ja sa, babi, vtedy smejem a som veľmi šťastná.“ Zrazu ma napadlo, aby sa spýtala Panny Márie, prečo má červený pláštik. Povedala som jej: „Viktorka, spýtaj sa Panny Márie, prečo k tebe chodí v červenom pláštiku.“ A ona mi na to: „Babi, ja som sa jej to pýtala a ona mi hovorila, že preto, lebo mám nejaké hriešiky. A tiež som sa jej pýtala, ako to vyzerá v očistci.“ „A čo ti povedala?“ „Povedala mi, že tam dušičky veľmi trpia a že mnohé sú tam aj 100 rokov a niektoré aj do konca sveta. A vieš čo, babi, chcela som, aby mi porozprávala aj o pekle, ale nechcela. Bola veľmi smutná. Hovorila mi iba to, že je tam veľká čierna tma, že keď sú duše smädné, nikto sa im nedá napiť, keď sú hladné, nikto sa im nedá najesť a že sú tam škaredé chrobáky.“ „A čo ti také ešte rozprávala?“ Spýtala som sa jej. A ona hneď na to: „Panna Mária mi stále hovorí pekné veci o nebeskom kráľovstve. Povedala, že je obrovské. Oveľa, oveľa väčšie ako zemeguľa. A vieš čo, babi, ja som už bola v nebeskom kráľovstve.“ „Kedy?“ Ostala som prekvapená. A ona mi hneď odpovedala: „V noci, pred oslavou mojich narodenín (oslava bola 10. februára v dome dcéry Majky). Prišla ku mne a vzala ma do nebeského kráľovstva.“ „Ale ty máš ísť do nebeského kráľovstva až 7-ročná?“ Povedala som jej. Viktorka sa usmiala a pokračovala: „Ale teraz neprišiel pre mňa koč, ale išla som s Pannou Máriou na obláčiku. A keď som sa pozrela na svoju posteľ, ležalo tam moje telo bez kosti. Ležala tam iba moja koža. Moja dušička babi bola vzatá do nebeského kráľovstva s kosťami.“
Večer sa Valentín spýtal Pána Ježiša, ako je možné, že Viktorka bola vzatá do neba s kosťami, a Panny Márie, ako je to s tým plášťom. Ježiš prehovoril: „Keď to tak videla, tak to tak je. Neskúmajte to. To je tajomstvo zmŕtvychvstania.“ Panna Mária dodala: „Do nebeského kráľovstva nemôže vstúpiť žiadna duša, ktorá má nejaké hriechy. Musí byť čistá. Viktorka sa ešte nemôže spovedať, preto keď k nej prichádzam, mám červený plášť. Červený plášť predstavuje vyliatu krv môjho Syna na očistenie od hriechov. Ja ju tak očisťujem a zbavujem hriechov, aby som s ňou mohla robiť tie veci, ktoré s ňou robím. Iba tak som jej mohla ukázať nebeské kráľovstvo.“
