14. 2. 2018
Dnes s Pánom Ježišom prišiel aj svätý Valentín. Môjmu manželovi prišlo v tej chvíli ľúto, že sme ho nezapísali do litánií k našim patrónoma preto prosil svätca, aby mu to prepáčil, že mu je to veľmi ľúto. Svätý Valentín sa usmial a s láskou prehovoril: „Valentín, ja ťa od malička sprevádzam. Nevadí, že si sa ku mne celý život neobracal. Ja som bol stále s tebou a mám z teba radosť. Požehnávam ťa, aj Barličku.“ Ježiš povedal: „Barlička, zapisuj všetko, čo ti Viktorka hovorí.“ Dnes mi začala Viktorka znova rozprávať, čo videla v nebeskom kráľovstve.
Povedala mi: „Babi, keď ma vzala Panna Mária do nebeského kráľovstva, dostala som krásne šaty. Panna Mária hovorila, že sú to návštevné šaty. Bol to veľký biely kvet, ktorý som na boku mala zopnutý malou živou ružičkou. Mala som krásne dlhé vlasy a celá som žiarila. Panna Mária ma držala za ruku a ukazovala mi samé krásne veci. Mala oblečené oranžové šaty, tmavoružový závoj a okolo hlavy mala ako vždy svätožiaru zo živých farebných ružičiek. Čakalo ma 55 anjelikov. Môj anjelik strážny mal šaty ako zo živých kvetov. Kráčala som bosá po hebučkej, mäkučkej, nikdy nevädnúcej trávičke a nad nami ľahučko lietali krásne farebné vtáky. Mali farby, ako my na zemi nepoznáme a nádherne spievali. Jeden vtáčik mi sadol na plece a všade so mnou chodil. Všetky vtáčiky tam krásne spievajú a ľahučko sa vznášajú. Spievajú akúsi melódiu. Moje šaty mali aj krídelká, takže keď som chcela vzlietnuť, vzlietla som a videla veľa pekných vecí, videla som nebeské kráľovstvo zhora.“ Zasmiala sa a dodala: „Babi, veď ja som mala lietajúce šaty.“ A pokračovala: „Videla som chodníčky a cestičky, o ktorých mi Panna Mária rozprávala. Videla som samé krásne lúky. Ku každej vedú chodníčky a všetky sú farebné. Modré išli k jablkám a hruškám, zlaté k slnečniciam… aj pávy sú tam krásne. Prechádzajú sa po nebeskom kráľovstve. Keď som sa jedného dotkla, zvalil sa a keď som ho vzala na ruky, otvoril očká. Aj deti som tam, babi, videla. Aj mi zamávali. Hrali sa s malými šteniatkami, a niektoré skákali na koníkoch cez prekážky.“ „A z čoho boli prekážky?“ Spýtala som sa. A ona hneď mi začala s rozžiarenými očkami vysvetľovať: „Prekážky boli z farebných ruží a plôtik, kde sa s nimi hrali, bol z červených tulipánov a sú tam aj detské ihriska, ale nie také, aké na zemi, ale oveľa krajšie. Sú plné kvetov a všetko tam vonia.“ „Sú tam hojdačky aj šmýkačky?“ „Áno.“ Odpovedala. „A sú tam aj kolotoče. Všetko je tam ozdobené kvetmi. Hojdačka je veľký farebný kvet, ktorý visí na stonke a jemný vetrík ho kolíše. Aj ja som sa hojdala. Kvet sa ku mne sklonil, ja som si sadla, zodvihol ma a vetrík rozhojdal. Aj šmýkačky, babi, sú z rôznych farebných kvetov. Z ružičiek, a tiež sú iné ako na zemi. Keď som ich chcela vyskúšať, najvyšší kvet sa ku mne zohol, ja som si sadla a on ma vyzdvihol a posadil hore. Potom som sa spustila. Bolo to také krásne. A videla som aj kozliatka. Bolo ich veľmi veľa. Panna Mária mi povedala, že je ich viac, ako všetky na celej zemi. Videla som aj koníky ako sa pasú na ďatelinke. Koníky sú tam malé, menšie ako poníky, ale aj veľké. A aj ovečky som videla. Sú maličké a všetky sú ružové. Aj kravičky a sliepočky sú tam krásne a je tam nádherné more, na ktorom plávajú malé farebné kačičky. A v mori sa dá aj ponárať a všetky zvieratká voňajú. Panna Mária mi rozprávala, že zvieratká si sami vyrábajú voňavky z kvetov a to tak, že ich v papuľke najprv mixujú, potom žmýkajú a potom ich vycucajú. Zvieratká tam jedia aj voňavú ďatelinku a trávičku. Aj ja som tam mohla jesť. Odtrhla som si sladučkú mrkvičku a hneď na tom mieste narástla nová. Presne taká istá. Aj kaleráb som dostala. Bol ružový a veľmi mi chutil. Ako med. Aj hrušky sú tam ružové a chutia ako med. Jablká sú oranžové, ružové sú aj mandarínky, pomaranče sú tmavomodré. Zelenina je ružová, oranžová aj purpurová… Medík je tam veľmi chutný. Medíky sú tam všelijaké, každý má chuť z inej kvetinky. Je to nebeský med. A vieš čo, babi. Videla som aj obrovský les. Bol veľmi hustý a voňavý. Pretože je veľmi hustý, je tam veľká tma. Keď som doň vošla, pod nohami sa mi rozžiaril kvet. Panna Mária mi hovorila, že v lesíku sú chodníky zo živých žiarivých kvetov, aby dušičky videli, kam kráčajú, a že v ňom sú aj opičky. Ale nevidela som ich. A tiež mi povedala, že ten les je veľmi veľký. Za lesom sa pasú zvieratká a pod lesom sú krásne paláce a sú tam kopce. Veľa kopcov a veľa lúk. Aj mráčiky sú tam, ale iné ako na zemi. Sú trblietavé a niekedy z nich padajú trblietky. A mohla by som si do hliny urobiť dieru, zasadiť tam stebielko a hneď by mi vyrástol krásny kvietoček. Ale tá hlina je iná ako na zemi. A ešte ti, babi, niečo poviem. Videla som aj zapriahnuté kone do voza, aj do koča. Koče aj vozy sú z kvetov a ich kolesá z nebeských listov. Ja som si mohla sadnúť do voza, ktorý ťahali 6 fľakaté apalúzy. Kde som si pomyslela, že chcem ísť, tam išli. Panna Mária mi povedala, že vozy a koče chodia po celom kráľovstve, ale nie každá duša si môže do nich sadnúť, ale iba tá, ktorá si nazbierala na zemi poklady, a ani na lúky sa nedostane každá duša. Všetko v nebi je podľa zásluh. A vieš čo babi, v nebeskom kráľovstve sa je aj mäsko, kuracie a rybacie a má vynikajúcu chuť. A všetci tam chodia bosí, po krásnej nikdy nevädnúcej trávičke a po chodníčkoch zo živých kvetov.“ „A aké je tam najmenšie dieťa?“ Spýtala som sa jej: „Také“ a ukázala mi výšku asi jednoročného dieťaťa. Potom smutne povedala: „Nechcela som sa vrátiť na zem, ale Panna Mária mi hovorila, že musím, lebo ešte potrebujem nazbierať veľa pokladíkov do truhličky, ktorú mám v nebeskom kráľovstve.“ „Viktorka a ako dlho si bola v nebi?“ „Veľmi dlho.“
Večer pri svätostánku Valentín poprosil Pána Ježiša, aby povedal ľuďom pár slov pre toto pôstne obdobie. Namiesto pár slov, Ježiš nadiktoval tieto príbehy na rozjímanie:
