20.2. 2018
Satan mi ukradol krížik, ktorý tak milujem. Priniesla som si ho z Garabandalu a je veľmi zvláštny. Je to malý 8 cm krížik modrej farby, na ktorom je ukrižovaný Ježiš, a za ním na kríži je Panna Mária ako Spoluvykupiteľka. Keď sa modlím, držím ho v ruke a súčasne bozkávam Ježiša aj jeho Mamičku. Ako som sa tak modlila, na chvíľu som zdriemla a po prebudení som zistila, že krížik mi zmizol, že ho už nemám.
21.2. 2018 – ráno
Pán Ježiš mi odkázal: „Satan ti krížik musí vrátiť. Ešte dnes ho budeš mať doma.“ Aj sa tak stalo. O dve hodine som ho zbadala pohodený na koberci, pod stolom. Večer Pán Ježiš prehovoril: „Valentín, Barlička, kajajte sa a rozjímajte. Budete teraz opustení, tak ako som bol opustený ja, keď som bol na púšti. Valentín, čím viac sa budeš ku mne približovať, tým viac a silnejšie budem pôsobiť skrze tvoje ruky.“ Prišiel aj svätý Charbel. Hovoril, že nás zajtra očakáva. Pán Ježiš povedal: „Potrebujete ísť k nemu.“ Totiž, 22-ého každého mesiaca je v Dome sv. Alžbety slúžená omša ku cti sv. Charbela. Po jej ukončení, veriaci môžu vzdať úctu relikvii tohto svätca a kto chce, môže byť aj pomazaný olejom, ktorý stále vyteká z jeho tela a má uzdravujúce účinky.
22.2. 2018
Dnes ráno, keď som sa modlila bolestný ruženec, pri desiatku, ktorý sa pre nás krvou potil, som počula bolestný vzdych Pána Ježiša a videla, ako ho pri tom stone od bolesti striaslo. Potom prišla za mnou duša pápeža Pavla VI. Ježiš povedal: „Preto si, Barlička, počula môj bolestný ston, aby som vám pripomenul, že sa v tejto pôstnej dobe máte viac sústrediť na moje utrpenie. Pápež Pavol VI. sa vám prihlásil ako ďalší patrón. Žil v ťažkej dobe a vy ste žili za jeho pontifikátu. Chce vám pomáhať a sprevádzať vás na vašich cestách.“ Večer sme boli na svätej omši ku cti sv. Charbela. Vyspovedali sme sa a len čo sme si sadli do lavice, už bol pri nás svätec. Obom nám položil ruky na hlavu a dlho prespevoval nejakú modlitbu. Opakoval ju niekoľkokrát.
23.2. 2018
Pri modlení som zrazu počula meno Jeremiáš. Potom ku mne prichádzalo veľa duši. Niektoré samé, niektoré v skupinách, ba až celé zástupy. Ježiš prehovoril: „Videla si duše tých, ktorým pomáhate, a ktorým ste pomohli skrze vaše modlitby. Prečo si počula meno Jeremiáš? To preto, lebo budete mať jemu podobný osud. Nepochopenie, neprijatie, problémy aké mal Jeremiáš.“ Dnes som bola s dcérkou Majkou a Viktorkou na zubnom. Viktorka povedala, že chce mať pri sebe babku. Už od malička má problémy so zúbkami. Najprv sa jej veľmi rýchlo pokazili a teraz sa zistilo, že sa jej vzpriečili korene zúbkov a prerazili ďasienka v smere nahor pod hornú peru a preto bol potrebný ťažký zákrok. Nastal však veľký problém, ktorý Boh dopustil. Stomatologička navrhla, že jej všetko dobre umŕtvi a vytiahne pre istotu naraz 4 pozostávajúce zúbky, ale injekcia, ktorá bola pre to dieťa veľmi bolestivá, nezabrala, a tak si Viktorka vytrpela preukrutné bolesti. Od utrpenia sa až triasla a jej plač a nárek sme dlho nevedeli utíšiť. Ježiš povedal: „Ja som to dopustil. Každý svätý musí prejsť svojím utrpením. To nie je prechádzka ružovou záhradou. Každý svätý mal svoje utrpenia a kríž, ako ja sám. Chcem ju naučiť trpieť.“
24.2. 2018
Viktorka mi hovorila: „Babi, Panna Mária s malým Ježiškom zase bola v noci pri mne. Povedala mi, že za tie bolesti so zúbkami som dostala veľa pokladov a že sú také ťažké a veľké, že si to neviem ani predstaviť. Že sú ťažšie ako ja. Potom mi Ježiško povedal, že sa ma už nevie dočkať. Aj anjelik strážny mi to povedal, a aj holúbok. Všetci mi to hovorili, aj Panna Mária.“ Už som si myslela, že Viktorka mi všetko porozprávala, čo videla v nebeskom kráľovstve, no prekvapila ma keď povedala: „Babi, budeme mať náboženské okienko. Poviem ti, čo som ešte v nebeskom kráľovstve videla.“ A hneď aj začala: „ Vieš babi, Panna Mária, keď mi ukazovala zvieratká, hovorila, že sú tam aj dinosaury, že sú menšie ako poníky, ale že mi ich nemôže ukázať, lebo na to, aby som ich videla, potrebujem si ešte nazbierať veľa pokladov. Ani stebielka som si nemohla zasadiť, aby mi z toho vyrástol kvietoček alebo kytička, mohla som sa iba prizerať, ako to robia deti. Panna Mária mi povedala, že oni si už nazbierali poklady a preto môžu robiť a vidieť všetko, po čom túžia. Ja ešte nie.“ Spýtala som sa jej: „Viktorka, už si mi rozprávala o tom, aké je v nebeskom kráľovstve najmenšie dieťa, ale si mi ešte nepovedala aké je najväčšie.“ A ona na to: „Ako náš Samko.“ Náš vnúčik Samko má 9 rokov, presnejšie 9,5 roka. Potom pokračovala: „Babi, ja som videla veľmi veľa detí a zhovárali sa so mnou. Boli také krásne a mali veľmi pekné vlasy, také žiarivé, pri každom bol ich anjelik strážny, s ktorým sa hrali. Panna Mária mi povedala, že aj môj anjelik strážny bude stále so mnou. A vieš čo, ja som aj s detičkami jedla. Samé také chutné jedlá, polievočky aj mäska a nie len rybacie a kuracie, ale všelijaké, na aké som mala chuť. Aj mlieko som tam pila. Bolo ružové, ale aj biele. A mala som aj ryžu a zemiaky.“ „A kto tie jedlá pripravuje Viktorka, kto ich varí?“ A ona hneď: „No predsa anjeli, ktorí to majú na starosti. Oni, babi, aj obsluhujú. Nosia jedlá na krásnych tanieroch, ako zo živých kvetov, aj príbory sú z kvetov a aj stoly. Tie sú z obrovských kvetov. Ale aj drevené. Menšie stoly sú pre deti a väčšie pre dospelých a pila som z kvetinových pohárov.“ „A videla si aj dušičky dospelých?“ „Nie, ja vidím len dušičky detí. A videla som aj motýle, ktoré tam lietajú. Babi, oni sú také smiešne. Majú smiešne farby a kridielka majú akoby olemované čipôčkou, nohy majú na konci stočené, ako slimáčik.“ A začala mi kresliť, aby som to pochopila.
