„K lúke, kde ich je najviac, vedie taká farebná cestička a aj kvety, čo tam rastú, sú farebné.“ Po celý čas mi kreslila. Potom zrazu povedala: „ Babi, ja som bola aj v paláci a v jeho izbičkách. Paláce sú pod lesom, sú farebné a sú zo živých kvetov. Zo všelijakých kvetov. Keď som chcela vojsť dovnútra, prišla som pred krásny kvet a videla som sa v ňom ako v zrkadle. Panna Mária mi hovorila, že všetky kvety, ktoré vedú do palácov ako dvere, sú zrkadlá. Dívala som sa na seba a usmievala. Bola som taká aká som, ale trochu iná. Vlasy som mala až po kolená a celá som žiarila. Panna Mária mi povedala, že sa pozerám na svoju dušičku. Keď som prišla bližšie k tomu kvetu, otvoril sa a ja som mohla vojsť do vnútra. Len čo som vošla, kvet sa za mnou zatvoril. Videla som tam samé záhrady a krásne izby, ktoré boli zo živých nikdy nevädnúcich kvetov. Okná boli bez skla a všade sa všetko trblietalo. Steny tam nie sú ako na domoch na zemi, ale z drobných živých kvetov a nádherne voňajú. Každá izba bola iná. Jedna zo samých ružových kvetov, druhá zo žltých, ďalšia z fialových, purpurových… samé farebné izby. Každá izba na vrchu je prikrytá niekoľkými velikánskymi kvetmi. Stoly a stoličky sú tiež z kvetov a aj koberce sú samé kvety, alebo farebná tráva. A preto, že sú v nebeskom kráľovstve malinké kvety, ale aj obrovské, včely aj motýliky sú malé, ale aj obrovské.“ „Aké?“ spýtala som sa. „Také“ a ukázala mi rozpätými rukami od asi 20 do 40-80 cm. „A vieš čo babi,“ pokračovala: „včely sú farebné a tie veľké majú oči veľké ako dve gule. A videla som aj skaly. Niektoré sú veľmi vysoké. Vedú po nich schody, po ktorých som sa dostala až na vrch. Tam sa hrali dušičky detí s drahokamami. Aj ja som sa mohla pohrať. Všetky boli farebné srdiečka. Po tých skalách tečú vodopády a tak zvláštne hučia. Zhora som videla lúky, ale aj more. More je sladké, všetci z neho pijú, aj zvieratká. I ja som sa napila. Voda mi chutila ako medžugorská, ale trochu viac. More je trblietavé a každý, kto sa doň ponorí, vyjde trblietavý. Pri mori sú kamienky ako v Chorvátsku a aj piesok. Ryby tam plávajú veľké a sú farebné. Aj kačičky sú farebné. Aj vtáky sú v nebeskom kráľovstve farebné a veľké, ale aj malilinké. Panna Mária stále chodí s detičkami a berie si ich aj na kolienka. Povedala mi, že mám už v truhličke veľa pokladov a že mi ich ukladá môj anjelik strážny.“
25.2. 2018
Dnes v noci som sa vo sne ocitla v triede malých prváčikov. Chcela som zablahoželať malej Emilke k jej narodeninám, ale jej triedny učiteľ mi povedal, že v škole nie je. Poprosila som ho, aby šiel so mnou k nim, ale nechcel. Hovoril, že má agresívneho, násilníckeho otca, ale nakoniec so mnou šiel. Vošli sme do chudobného domčeka, kde v kuchyni práve varila vystrašená žena a pri nej na podlahe sa hralo asi dvojročné chlapčiatko. Na stoličke sedel zlostný muž a pozoroval ju i toto dieťa. Poprosila som ho, či by nebol taký láskavý a nezavolal mi Emilku, že jej chcem poblahoželať. Na veľké prekvapenie pozrel na mňa a prikázal žene, aby ju priviedla. Z izby vyšlo smutné, svetlovlasé dievčatko. Podišlo ku mne, a keď som si ju chcela privinúť k sebe, od bolesti zjajkla. Pohladkala som ju a povedala: „Emilka, všetko najlepšie k tvojim narodeninám.“ Dievčatko sa pritúlilo a pomaličky odkráčalo k bračekovi. Zlostný muž ju už neposlal späť do izby. Dovolil jej pohrať sa. Ježiš môj sen vysvetlil takto: „Barlička, Emilka ťa navštívila, lebo ti chcela ukázať, že tvoje obety a modlitby majú zmysel a pomáhajú týraným deťom.“
27. 2. 2018
Valentín prosil Pána Ježiša o požehnanie pre všetkých členov Spoločenstva Priateľov Eucharistie. Ježiš povedal: „Požehnávam zem, po ktorej kráčate. Vaše slová, činy aj skutky.“
28.2. 2018
Ježiš prehovoril: „Valentín, Barlička, toto pôstne obdobie budete mať iné, ako ste mali predtým. Budete silne pokúšaní a napadaní. Budete musieť s tým bojovať, ako som s tým bojoval ja.“
2. 3. 2018
Dnes som dostala vnuknutie, že sa mám spýtať Pána Ježiša na deväť čiernych fľakov, ktoré som pred niekoľkými rokmi videla v Turzovke na stene za sochou Panny Márie. Behali po múre a vydávali nepríjemne zvuky, potom ich vtiahlo do podlahy. Ježiš povedal: „Barlička, videla 9 zlých duchov, ktorí sa snažia zničiť na tomto mieste Božie dielo a dielo mojej Mamičky. Jedného z nich si, Valentín, videl a videl si, čo aj počas svätej omše spôsoboval, keď napadol kňaza. Napadá aj iných, preto sa tam dejú nedobré veci a preto tam boli aj problémy s výstavbou chrámu. “
Rozprávala som s Viktorkou. Hovorila mi: „Babi, zase som bola na návšteve v nebeskom kráľovstve, ale nielen moja dušička, ale bola som tam aj s telom. Keď som sa pozerala na posteľ, bola prázdna. Panna Mária mi ukázala ďalšie zvieratká a povedala, že v nebeskom kráľovstve sú všetky druhy zvierat, ktoré sú na zemi, len sú oveľa, oveľa krajšie a niektoré sú malé. Ukázala mi aj prasiatka a na jednom som si mohla aj posedieť. Aj žirafy som videla. Boli ako ja a vydávali také zvuky: …“ a napodobnila ich. „A kačičky mali taký zvuk a koníky taký, a vtáčiky taký…“ a napodobňovala všetky zvieratká, ktoré videla. „A vieš čo babi. Panna Mária mi ukázala aj lyžičiare. Boli také smiešne. Mali zobáky ako lyžice a boli biele, čierne a zelené. Potom ma vzala na lúku, kde som si mohla odtrhnúť veľký kvet, vybrať z neho rukou peľ a rozsypať si ho po vlasoch. Aj som to urobila. Vlasy sa mi začali ešte viacej trblietať. Panna Mária mi hovorila, že je to nebeský šampón a povedala mi aj to, že každá duša oslavuje stále ten deň, kedy vstúpila do neba. A tiež mi hovorila, že keď sa skončí svet, všetky duše, ktoré sú v nebi, dostanú nové, krásne telá.“
