Dotyky Neba 1 – Rok 2019

Stránka 1 z 19
Neplatné zadanie!

1.1. 2019

Valentín za všetko ďakoval……
Ježiš k nám prehovoril: „Valentín, Barlička, budem po celý rok s vami.“

2.1. 2019

Mala som takýto sen. Stála som pri veľkej budove, v ktorej bolo veľmi veľa detí. Ja som ich z nej vynášala, a keď som ich mala už dosť veľa, začali sme v kruhu tancovať. V tom som počula hlas: „Koľko je ich tam ešte?“ Zvolala som „130.“ Ako som tak tancovala s týmito deťmi, zazrela sommedzi nimi smutného chlapčeka a videla ako pozerá na budovu. V tom som zase počula hlas: „Je smutný, lebo mu tam zostal braček.“ Ježiš mi môj sen vysvetlil takto: „Barlička, budova predstavuje miesto v stonkovej krajine, kde sú všetky potratené, nepokrstené deti. Krstom ich vyslobodzuješ a privádzaš do kvetovej krajiny. 130 je symbolické číslo a znamená veľmi veľa. Chlapček, ktorý sa ti ukázal, bol smutný, lebo tam ostalo jeho dvojča, braček. Vo chvíli, keď si ukončila krst, duša jeho bračeka ešte len prichádzala na toto miesto.“ Znova som počula hlas: „To sú kopytá…“ a bol mi ukázaný slávny spevák, ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi. Ježiš povedal: „Jemu patria tie kopytá. Je zatratený.“


Dodatočne píšem odkaz od Pána Ježiša, ktorý povedal 24. 12. 2018. Zabudla som ho napísať. Je to odkaz pre všetkých ľudí, a Valentín ho na príkaz Ježiša rozposlal všetkým, na ktorých mal kontakt,  všetkým členom Spoločenstva Priateľov Eucharistie, ktorých má mailové adresy. Ježiš prehovoril: „Prišiel som na tento svet ako malé dieťa. Moja Mamička a otec má s láskou prijali. Tak aj vy s láskou prijímajte každé malé dieťa ako Boží dar. Neuzatvárajte sa do seba, len do svojich problémov, ale majte oči a uši otvorené pre potreby iných. Ak sa poriadne rozhliadnete po svojom okolí, určite tam nájdete niekoho, kto je na tom omnoho horšie ako vy. V utrpení sa pozrite na kríž, uvidíte tam niekoho, kto mal omnoho väčšie utrpenie ako ho máte teraz vy. Prijali ste ma do svojho srdca. Každému z vás vytryskol v srdci prameň živej vody. Rozlievajte ho vo svojom okolí na svojich blížnych a dávajte dobrý pozor, aby vám nevyschol. Čo to znamená? Ja som vás s láskou prijal do svojho Srdca, preto aj vy s láskou prijímajte ľudí, ktorých vám pošlem do cesty. Buďte citliví k ich problémom a pomáhajte im, ako sa len dá. Či už láskavým slovom, povzbudením, dobrou radou, pomocou, alebo almužnou. Buďte svetlom sveta, príkladom hodným nasledovania. Aby vaše okolie videlo, to je kresťan, úžasný človek, takým chcem byť aj ja. Ľudí k viere nepritiahnete násilím, kvetnatými rečami, ale príkladom. Mnohí z vás sa zúčastňujú sviečkových sprievodov na pútnických miestach. To je ale len vonkajšie vyjadrenie viery, forma. Oveľa dôležitejšie je, aby ste svietili vy, vaše vnútro, ako tá svieca, čo držíte v rukách. Rozdávajte lásku, prijímajte svoj kríž s láskou, tak ma budete nasledovať. Majte na pamäti, že cestou do nebeského kráľovstva je kríž a kľúčom je láska.

3. 1. 2019

Istý kňaz bol na tom zle. Všetci sme sa báli, že zomrie, a preto sme sa za jeho uzdravenie úpenlivo modlili. Valentín prinášal veľké obety. Včera sme sa od pani ktorá sa o neho stará dozvedeli, že kňaz je už v poriadku. Valentín ako vždy, ďakoval za všetko, aj za uzdravenie tohto duchovného. Ježiš povedal: „A čo si si myslel Valentín, že ťa nechám zbytočne prinášať obety?“ Videla som  mediálne známeho muža, o ktorom viem, že nežije dobre lebo sa tým ešte aj chváli. Bolo mi to aj ukázané. Keď som sa modlila, videla som jeho tvár, škaredú, poznačenú  zlým životom a zmocnil sa ma pocit, že bude za toto všetko zatratený. Ježiš mi odkázal: „Áno Barlička, správne si to pochopila. Žije v ťažkých smrteľných hriechoch, ktorých sa nechce vzdať. Bude zatratený!“

Pán Jaroslav nám poslal film AVE MÁRIA, v ktorom aj my podávame svoje svedectvo. Má dve časti a je skutočne veľmi zaujímavý, nakoľko je v ňom veľa výborných veci. Len čo sme si ho prezreli, zmocnil sa nás krásny pocit šťastia.

Dnes mi Viktorka hovorila: „Babi, zase som bola v nebeskom kráľovstve. Prišiel pre mňa Ježiško s Pannou Máriou a vzali moju dušičku do neba. Obaja boli na obláčiku. Mali oblečené krásne šaty a na hrudi červené srdiečka. Panna Mária mala žlté šaty, cez ktoré bola previazaná zlatá šerpa a na nich sýtoružový plášť. Pán Ježiš mal sýtoružovú toniku, zlatú šerpu a žltý plášť. Okolo nich bola žiara zo všetkých farieb sveta, aj z takých, aké nepoznám. Bola som veľmi šťastná, lebo som sa znova stretla s mojimi kamarátkami a kamarátmi, a aj s Jakubkom. On je taký zabavný babi, rád si so mnou zažartuje. Kúpala som sa s nimi aj v mori, na ktorom plávali nádherné labute, a hrala  sa s nimi na lúke, kde rástli tie najkrajšie kvety z celého nebeského kráľovstva. Potom sme išli na oslavu, lebo Ježiško mal sviatok, ale ešte predtým som bola s deťmi v jeho kostolíku, aj v kostolíku Panny Márie. Ja som mala oblečené  šaty, na ktorých boli farebné kvety, a cez pás som mala previazanú ružovú mašľu. Na oslave Pána  Ježiša som spolu s deťmi sedela za dlhým stolom, na ktorom bol kockovaný obrus a v strede stála ružová váza so zlatovníkmi. Tie kocky mali všelijaké farby, mnohé z nich ani neviem pomenovať. Stôl bol veľmi, veľmi dlhý, lebo bol pospájaný z veľa stolov, a na každom z nich stáli vázy s týmito kvetmi. Babi, zlatovníky sú veľmi krásne kvety. Sú celé zo zlata a sú veľmi veľké. Tá oslava bola pri mori, kde stáli veľké palmy, a bola tam aj lúka, na ktorej rastú tie samé zlaté kvety. Keď sa skončila oslava, prišiel pre mňa farebný ružový koč, olemovaný zlatom, na ktorom boli namaľované srdiečka. Aj kolesá mal zlaté a videla som aj iné farebné koče olemované zlatom. Ten môj bol ružovej farby a srdiečka boli červené. Sedela som v ňom aj so svojím anjelikom strážnym, ktorý je stále pri mne, a odviezol ma do paláca, kde býva Ježiško s Pannou Máriou. Keď sme tam došli, vystúpila som z koča a zaniesla im krásnu kyticu kvetov, ktoré som sama nazbierala. Oni sa na mňa usmiali a privinuli si ma k sebe. Povedali mi, že tak ako chodia na zem v noci, chodia aj cez deň a to po celom svete. Potom odniesli moju dušičku na zem a ja som ďalej spala.“ Pán Ježiš po večernej svätej omši povedal: „Áno, sme každý deň všade. Veď keby to tak nebolo, ako by si sa so mnou Valentín mohol každý deň zhovárať. Som v každom svätostánku, a pri ňom stojí aj moja Mamička.“