5.1. 2019
Viktorka mi dnes rozprávala: „Babi, keď som stála v nebeskom kráľovstve na lúke, videla som až za more. Videla som, ako sa tam pasú koníky.“ Spýtala som sa jej: „Viktorka, ako si mohla vidieť až za more? Nestála si pri nejakom veľkom jazere?“ A ona mi na to: „Babi, stála som neďaleko mora a videla až na jeho koniec. Dušičky v nebeskom kráľovstve majú také zdravé oči, že vidia až tak ďaleko.“ Ježiš povedal: „Áno, je to tak ako hovorí. Duša v nebeskom kráľovstve má iné schopnosti, ako človek na zemi. Ináč vníma, a aj ináč vidí. Áno, skutočne vidí až do takých veľkých vzdialenosti. Duša je dokonalá.“
6.1. 2019
Keď som sa modlila, znova som videla Svetlo sveta. Vidím ho už veľmi často, ale teraz to bolo iné. Bolo krásne, plné lásky. Ako som sa tak na neho pozerala, zrazu sa z neho začala vynárať veľká listina, na ktorej bolo niečo napísané krásnym ozdobným písmom, ale nevedela som to prečítať. Potom Svetlo začalo vťahovať listinu do seba a zmizlo. Ježiš to vysvetlil: „Barlička, videla si listinu, na ktorej bolo 3x napísané – čiňte pokánie, lebo už len pokáním sa dajú odvrátiť katastrofy, čo čakajú na ľudstvo.“ Keď sme išli večer s Valentínom do kostola, videla som, že tam stoja traja chudobní muži a prosia o almužnu. Dvaja boli mladší a jeden starší, sediac na invalidnom vozíku. Prekvapilo nás to, lebo večer nikdy núdzni neprichádzajú. Nemala som pre nich žiadne jedlo, preto som Valentínovi povedala, že pôjdem domov a donesiem im niečo. Keď som sa vrátila, už boli vo vnútri kostola, lebo vonku bola strašná zima. Boli takí hladní, že len čo som im dala chlieb s klobásou, hneď začali jesť. Ježiš povedal: „ Barlička, keď si videla, že som hladný, obetavo si utekala domov, aby si mi dala jesť. Áno, toto je pravá kresťanská viera. “
8.1. 2019
Dnes mi Ježiš odkázal: „Barlička, obetuj každý deň všetky sväté prijímania, podávané veriacim na celom svete, ktoré nebudú nimi obetované na žiaden úmysel. Obetuj ich za rodiny, lebo sú vo svete najviac napadané.“
9.1. 2019
Vo sne sa mi ukázal moslim, ktorého som poznala. Bol ako obor, celý akoby nafúknutý a pôsobil veľmi odpudzujúco. Keď som ho zbadala, utekala som preč, len aby som sa s ním nestretla. Ježiš mi prikázal: „Barlička, napíš svoj príbeh s moslimom do knihy. Je to dôležité.“
Môj príbeh.
Keď som bola veľmi mladá, zaľúbil sa do mňa moslim a aj ja som ho milovala. Bol pekný, inteligentný a bol ku mne veľmi pozorný. Bol to Palestínčan a na Slovensku študoval za lekára. Hovoril mi o svojej krajine a ja zasa o mojej, lebo som si myslela, že tu zostane. O svojej krajine mi rozprával čoraz častejšie a vysvetľoval mi, že v tej jeho budeme veľmi šťastní, lebo bude mať tam vysoké postavenie a nič nám nebude chýbať. Túžil po mne aj ako po žene, ale ja som povedala, nie. Manželovi budem patriť až po svadbe. Ostal prekvapený, lebo ako povedal, žiadna kresťanka ho nikdy neodmietla, ale na moje veľké prekvapenie rešpektoval moju vôľu, ba naopak povedal, že takú ženu ešte nestretol, ktorá si tak chráni svoje panenstvo a že chce iba mňa. Všetko bolo medzi nami pekné až do chvíle, kým mi neoznámil, že sa mám vzdať kresťanstva a stať sa moslimkou. Ostala som zhrozená. Pozrela som sa na neho a povedala: „To nikdy neurobím, to sa radšej rozíďme už teraz, lebo ja sa Ježiša nevzdám.“ Keď zbadal, že to myslím vážne, začal ma upokojovať, že ak nechcem, nebude ma nútiť, len nech ho neopúšťam. Hovoril, že ma nebude v ničom obmedzovať, že jediné, čo odo mňa chce je, aby naše deti boli moslimovia. Vtedy sa všetko vo mne zlomilo. Začala som veľmi plakať, lebo som ho mala rada, ale Ježiša som milovala viac. Povedala som mu, že sa k sebe vôbec nehodíme a že sa za neho nemôžem vydať, lebo som Ježišova a Ježiša nikdy nezradím. Darmo sa ma snažil upokojiť… už som ho nechcela. Domov mi vypisoval listy, ale ja som na ne nereagovala, až raz prišiel list, v ktorom napísal, že sa ma nevzdá a že ma príde k našim požiadať o ruku. Odpísala som mu, aby nechodil, že je to zbytočné. Rodičom som však musela oznámiť, že hrozí, že k nám príde moslim, aby neboli na tú situáciu nepripravení. Môj otec bol dobrý, bál sa o mňa, mojej mame to bolo jedno. Hovorila som im, že aj keby prišiel, poviem NIE. Ježiš povedal: „Barlička, si žiarivým príkladom pre všetky kresťanky. Láska k Bohu bola u teba na prvom mieste, človek až na druhom. To je kresťanské. Veľmi smutné konštatovanie moslima, keď hovoril, že žiadna kresťanka mu neodolala a vzdala sa kvôli nemu panenstva a čistoty. Bola si jediná, ktorá mu odolala, preto si ťa vážil a chcel si ťa vziať za manželku. Obor, to je obraz jeho duše, obraz toho, čo si vtedy milovala. Chcem, aby si to napísala, aby všetky kresťanky na svete vedeli, ako sa majú správať, a nepodliehať zvodom a krásnym rečiam. Otec sa o teba bál. Bál sa, že ťa stratí. Tvojej matke to bolo jedno.“
10.1. 2019
Dnes mi dcéra Majka povedala“ „Mami, mala som takýto sen. Videla som usmievavého Pána Ježiša, ako pozerá na krásnu dušu a v tom som počula hlas: „Duša tohto človeka je tak krásna, že keby ste nevedeli že je to duša, mysleli by ste si, že hľadíte na anjela zostúpeného z neba.“ Potom sa objavil nápis – Peter Dr … a Peter Vl… Majka sa ma spýtala: „Mami otca Petra … stále spomínaš, ale kto je Peter Vl….?“ Vysvetlila som jej, kto to je, a že je to veľmi milý človek. Keď sa Valentín spýtal Pána Ježiša na Majkin sen, povedal: „Duša otca Petra Dr… je krásna a taká istá krásna je aj duša Petra Vl…. Usmievam sa, lebo mám z nich veľkú radosť. Pomohlo im priateľstvo s vami. Upevnilo ich vieru a pomohlo im prekonať ich problémy.“