24.1. 2019
Vo sne som sedela vo vlaku. Bol plný ľudí rôzneho veku, rôznej farby pleti, zo všetkých spoločenských vrstiev. Sedela som v ňom aj ja s Valentínom. Všetci sa zhovárali a jeden druhému rozprávali, aké majú plány do života. Jeden väzeň hovoril, že už nechce robiť zlé veci, ďalší mladý muž sníval o tom, ako bude hrať v slávnej kapele, mladí zaľúbenci zase rozprávali svojim priateľom, že chystajú svadbu, iní zase snívali o ďalekých krajinách. Každý niečo riešil, čo sa týkalo budúcnosti. Zrazu sa vlak zastavil a všetci prekvapene utekali k oknu, aby videli, čo sa vlastne stalo. Práve vynášali na nosidlách nejakého muža. Položili ho na zem a skonštatovali, že je mŕtvy. Aj ja som sa išla pozrieť k oknu a v okamihu som toho muža spoznala. Ešte žije… Ježiš to vysvetlil: „Barlička, videla si vlak života. To, čo si videla, je život ľudí, ktorý raz skončí. Život muža, ktorého si spoznala, skončí skôr než si myslí.“
Aj moja dcéra Majka mala zvláštny sen. Hovorila, že stála pri nejakom veľmi hustom lese, pri ktorom našla hrubú knihu, hrubšiu ako Sväté písmo. Začala v nej listovať a zostala zhrozená. Na každej strane medzi listami boli skrvavené kúsky tiel z potratených detí. Potom počula hlas, ktorý povedal: „Aj Karol IV. listoval v tejto knihe“. Potom zbadala v diaľke nejakú skalu, na ktorej stál vysoký, štíhly, ale už starý muž. Mal oblečenú sivú tuniku, akoby z vrecoviny, mal dlhé vlasy, bradu skoro až po pás a v ľavej ruke držal veľkú palicu. Bol vážny a počula hlas: „Svätý Filomén, patrón potratených, nenarodených.“ Ježiš to vysvetlil takto: „Majka listovala v satanovej knihe smrti, kde sú zaznamenané všetky hrôzy napáchané na nenarodených deťoch. Videl to aj Karol IV., lebo tieto hrôzy sa diali aj v stredoveku. Svätý Filomén je mučeník, ktorý sa hlási ako patrón týchto detí, lebo tiež zomierali a zomierajú mučeníckou smrťou. Tie deti sú malí mučeníci.“ Počula som hlas muža, ktorý mi povedal svoje meno…. Ježiš povedal: „Barlička, prosí ťa o modlitby.“
28. 1. 2019
Modlila som sa a zrazu som videla sedieť za nejakým veľkým pracovným stolom mladého rehoľníka v čiernej tunike. Niečo písal. Potom vstal a odišiel. Ježiš povedal: „Barlička, videla si Tomáša Akvinského, učiteľa Cirkvi.“
30. 1. 2019
Keď som sa cez deň modlila, zrazu som sa ocitla v rajskej záhrade, po ktorej kráčala nádherná, nahá žena a počula som hlas, ktorý zvolal: „EVA.“ Mala krásne dlhé a husté zvlnené vlasy tmavej farby, siahajúce až do pol lýtok. Spredu mala nimi prekrytú pravú časť hrudníka, ľavú časť si prekrývala rukou. Jej chôdza bola nežná, ladná, neopísateľné krásna, priam vznešená. Každý jej pohyb nohou aj rukou bol úchvatný. Pri chôdzi jej viali vlasy, takže som mala možnosť vidieť jej dokonalé telo. Oči mala veľké, čierne, lesklé s dlhými mihalnicami, aké som u ženy nikdy nevidela. Nos jemný, krásne formovaný, pery ružové, plné a jej pohľad bol plný nehy. Vychádzala z neho láska. Jej krásu neviem popísať. Ježiš mi odkázal: „Barlička, ukázal som ti dokonalé Božie stvorenie, výtvor, akého na zemi niet. Videla si Evu. Videla si ju preto, aby si mohla podať svedectvo o tom, že sa oplatí ľuďom viesť krásny život už tu na zemi. Lebo o čo krajšia bude ich duša tu na zemi, o to krajšia bude v nebi.“ Dnes pri adorácii sa Pán Ježiš priestorom kostola preniesol k Valentínovi a podal mu z kalicha, ktorý držal v ruke svoje telo aj krv. Valentín mi hovoril, že to cítil ako nejaký kúsok mäsa.
31. 1. 2019
V noci som počula hlas, ktorý zvolal: „Do neba.“ Ježiš prehovoril: „To by mal byť cieľ každého kresťana.“
1.2. 2019
Často vidím Svetlo sveta. Krásne pulzujúce svetlo, meniace sa rôznymi farbami. Takto to bolo aj tejto noci, keď som sa modlila. Ako som sa tak ponárala do tejto žiary, pocítila som, že mi bolo niečo vložené do úst, a samo sa to prehltlo. Keď sa Valentín spýtal Pána Ježiša, čo to bolo, povedal: „Barličke podal anjel z neba moje Telo.“
2.2. 2019
Valentín poprosil Ježiša, aby mu niečo porozprával o hriechu ohovárania a osočovania. Ježiš povedal: „Ohováraním a osočovaním sa ničí česť a povesť dotknutej osoby a narúšajú sa medziľudské vzťahy. Dotyčná osoba väčšinou o tom nevie, a ani netuší, a len pozerá, čo sa deje, keď ľudia začnú od nej bočiť a odmerane sa k nej správať. Aj vy ste to už osobne zažili, keď vás ľudia prestali zdraviť a ignorovali vás. A to všetko preto, že boli o vás povedané nedobré veci. Ohováranie a osočovanie je ťažký hriech.“
3.2. 2019
Pán Ježiš nám prikázal, aby sme si v kostole sadali do poslednej lavice, no nie vždy sa nám to podarí. Cez týždeň si tak sadáme, nie je problém, ale v nedeľu sa stáva, že keď prídeme do chrámu, lavica je už plná. Robili sme si s tým starosti, preto nám Ježiš povedal: „Netrápte sa tým. Keď už nie je voľné miesto, sadnite si niekde inde, a môžete prísť aj rovno k svätostánku, aspoň budeme pri sebe bližšie.“
