26. 2. 2019
Počula som dva hlasy. Prvý povedal: „Čítam životopis Panny Márie a už sa teším na stretnutie s ňou.“ Druhý hlas povedal: „Aj ja čítam životopis Panny Márie a hrozí mi zatratenie.“ Ježiš to vysvetlil: „Tí, čo poznajú životopis Panny Márie a nasledujú ju, stretnú sa s ňou. Ale tí, čo poznajú životopis Panny Márie a nenasledujú ju, nestretnú sa s ňou. Nestačí veriť a mať poznanie, vieru treba žiť. Tí, čo budú spasení a mali moju Mamičku v úcte, tých navštívi, ale tých, ktorí ju nemali v úcte, aj keď budú spasení, nenavštívi. Moja Mamička sa nikomu nevnucuje, ale váži si tých, čo ju mali radi.“ Moja dcéra Majka mi porozprávala svoj sen: „Mami, vo sne som videla časť umučenia krásneho mladého muža vo veku Ježiša. Napriek zbedačenému stavu, bolesti a prežitému utrpeniu to bol stále mimoriadne pekný muž. Najprv som si myslela, že je to Pán Ježiš, lebo bol krásny, nadprirodzene pokojný, mal láskavý pohľad, modré oči, krátku bradu – skôr strnisko, vlasy po plecia a bol odsúdený na ukrižovanie. V kuse ho strašne mlátili, trieskali mu hlavu kade – tade, bili ho po tvári a šklbali za vlasy. Potom jeden rímsky vojak vstúpil do cely, kde ho držali. Vyhrnul mu tuniku tak, že som videla jeho spodný odev. Bol tmavomodrý. Obnažil mu nohy a na obe stehná vylial žieravinu tak, že kolená zostali nezasiahnuté. V momente som videla, ako mu za preukrutných bolesti vyžralo všetko mäso, až boli spredu obnažené obe stehenné kosti. Bolo to čosi prestrašné. Muž od bolesti vrieskal a zároveň som mala poznanie, že to tak vojak urobil úmyselne, aby mal lýtka nepoškodené, aby ho ešte dokázali postaviť na nohy. Ta hrôza sa nedá opísať. Vlasy mal vyšklbané, pozliepané krvou a špinou do tenkých prameňov. No pohľad mal stále láskavý a tak pokojný. Najprv som si bola istá, že je to Ježiš, no po tom obliati nôh žieravinou ma to zmiatlo. Potom ho dvaja vojaci chytili pod pazuchy a dovliekli k oknu. Bol to vlastne priestranný otvor v stene budovy a postavili ho tak, aby ho videl dav ľudí, ktorí ho čakal. Vojaci ho po celý čas podopierali, keďže ledva stál a do pravej ruky mu strčili asi 25 cm sošku Božského Srdca. Dali mu ju pobozkať, aby to ľudia videli. Celý sa od bolesti a prežitej hrôzy triasol. Sošku pobozkal a odvliekli ho naspäť do cely. O nejaký čas ho z nej vyvliekli a prikázali mu pomôcť mladíkovi, ktorý mal na starosti rozvážanie vody pre väzňov. Mladík mal asi 17 rokov, bol tmavej pleti, útlejší a mal akýsi čudný, modrý, dopravný prostriedok. Do zadnej časti sa liala voda, neprikrývala sa ničím, takže ju bolo vidieť. Voda bola pripravená v dvoch veľkých kadiach, ledva sa mu podarilo jednu vyliať do tohto vozidla, s druhou si nevedel rady, preto kázali mučeníkovi, aby mu pomohol. On spravil zázrak. Bez toho, aby sa kade dotkol, videla som, ako sa plní tá nádoba v tom vozidle až takmer po okraj a súčasne sa vyprázdňuje kaďa, ktorá stála nepohnutá na zemi. Takže tú vodu premiestnil len pohľadom a pomohol tomu mladíkovi. Potom som ešte videla takú scénu, kde nejaká mladá žena mala za úlohu usporiadať nejaké predmety, ale ona tomu nerozumela a nevedela, čo má s nimi robiť. Mučeník ju zrazu jediným pohľadom osvietil a zrazu všetko pochopila. V duchu mu bola za to vďačná. Ten mučeník sa na mňa pozrel a usmial sa. Vtom som počula hlas, ktorý zvolal: „Jeremiáš.“
Ježiš povedal: „Majka videla mučeníka Jeremiáša, aby ste vedeli, čo všetko museli postúpiť moji verní pre moje meno. To sú moji prví apoštoli a svedkovia, ktorí mali moc robiť aj zázraky. Dnes to v Cirkvi vymizlo, lebo už v nej pomaly nie sú také silné osobnosti, ako bol napríklad ten mladý mučeník Jeremiáš. Aj ty, Valentín, keď zosilnieš, budeš robiť zázraky. Majka videla krásnu tvár Jeremiáša, lebo jej nebola ukázaná umučená, ale ako teraz vyzerá v nebi. Všetci moji mučeníci sú krásni.“
27.2. 2019
Mala som takýto sen: S Valentínom a s Viktorkou sme niekam cestovali. Zastavili sme sa na nejakej obrovskej stanici, odkiaľ odchádzali veľké rýchlovlaky, ale aj obrovské lietadlá, a kde bolo veľmi veľa ľudí. My sme sa doviezli autobusom a na tejto stanici sme sa zastavili s tým, že si trochu odpočinieme, dáme si kávu a budeme pokračovať v ceste. Sadli sme si na terasu a sledovali ľudí, ktorí na ňu prichádzali. Na tej terase, kde sme sedeli, visel na stene telefón. Odrazu k telefónu pribehol muž ktorého poznám a niečo tam rozprával. Za ním pribehla aj jeho manželka a do telefónu zvolala: „Už ideme, už máme zakúpené aj lístky.“ Obaja sa tvárili, že nás nevidia, ignorovali nás, i keď sme sedeli rovno pri tej stene. Zrazu sa rozbehli a utekali na rýchlovlak. Ja som sa išla pozrieť, kam nastupujú a keď som to zazrela, zľakla som sa, lebo ten vlak bol celý čierny a išla z neho hrôza. Videla som, ako najprv nastúpila ona, a potom aj on. Vrátila som sa k Valentínovi a povedala mu o tom. Ako sme sa tak zhovárali a pili kávu, k telefónu pribehol aj ďalší muž, ktorého poznám. Tiež niečo do telefónu hovoril a keď nás zbadal, zavolal Valentína na pár slov do vstupnej haly, kde ľudia čakali na ďalšie vlaky. Ja som zostala s Viktorkou vonku, ale keď dlho neprichádzali, išla som sa aj s ňou pozrieť, čo sa deje. Zistila som, že sú tam sprchy a skoro v každej sa niekto z ľudí sprchoval, ale niektoré boli prázdne. Z jednej vychádzal veľký hluk a smiech. Podľa hlasu som vedela, že sú to oni. Keď som na nich zvolala, muž odtiahol záves a ukázal sa mi úplne nahý. Smial sa a predvádzal mi svoje telo. Valentín bol tichý, pokorný a bol zahalený modrým uterákom. Rýchlo som zakryla Viktorke oči a odišla s ňou do vedľajšej miestnosti. Keď sa obliekol, prišiel aj s Valentínom za nami a vysvetľoval nám, že cestuje. Že má už zakúpený aj lístok, a že čaká na rýchlolietadlo. Práve pristávalo a on zvolal: „ To je to moje lietadlo“, a utekal. Nastupoval s mnohými ľuďmi, ktorí tam čakali. Zľakli sme sa, lebo bolo neskutočné obrovské, celé čierne a tiež vzbudzovalo hrôzu. My sme potom s Viktorkou bežali k nášmu autobusu a pokračovali v našej ceste.
Ježiš povedal: „Barlička, ľudí, ktorých si videla na tej obrovskej stanici, to boli tí, ktorí už zomierali a odchádzali do večnosti. Tie čierne rýchlovlaky a rýchlolietadlá predstavujú dopravné prostriedky, ktoré odvážajú duše do zatratenia. Biele vlaky odvážajú do večnosti duše spasené. Tým telefónom som ti chcel ukázať, že ľudia sa dobrovoľne hlásia, dobrovoľne si vyberajú cestu. Sprchy to boli spovedelnice. Ako si videla, nie každý sa šiel sprchovať. Nie každý sa pred smrťou vyspovedá. Muž a žena ktorých poznáte sa už rozhodli. Vy ste ich chceli zachrániť, ale oni si už vybrali cestu. Najprv zomrie ona, a potom on. Ten ďalší muž, ktorý ti bol ukázaný, vypočuje Valentína a aj sa pôjde vyspovedať, ale svoj hriešny život nezmení, preto si tiež vybral cestu zatratenia. Vy ste na tej stanici boli, aby ste ich ešte prehovorili a povedali im, čo je pre ich dušu dobré, ale oni vás nepočúvli. Veľmi ste chceli a chcete ten manželský pár zachrániť, ale ja v tomto sne som vám chcel ukázať, že je to už zbytočné. Smejú sa z vás, a už sa slobodne rozhodli. Budú zatratení. Rýchlolietadlo znamená bližšiu smrť.“
