25.9.2019
Dnes som si spomenula na mesto, ktoré mi ukázal muž z kvetovej krajiny. Budovy na ktoré som pozerala vyzerali ako historické a mala som dojem, že sú to niečo ako cukrárne, kaviarne…ba aj reštaurácie. Keď som chcela vedieť, či sa nemýlim, Ježiš mi odkázal: „Barlička, všetko je tak, ako si videla. Tak, ako deti majú svoje mestečká, tak majú mesto aj dospelí. Stretávajú sa v ňom, relaxujú, rozprávajú a tešia zo vzájomnej prítomnosti.“
Dnes mi bola ukázaná tvár jednej zahraničnej speváčky, ktorá je už veľmi stará. Práve som sa modlila ruženec. Jej tvár je veľmi škaredá. Valentín sa spýtal Pána Ježiša, prečo mi ju ukázal. Videla som aj jej telo. Ježiš povedal: „Barlička, ukázal som ti ju, aby si videla, ako sa život človeka odrazí na tele aj na duši. Ak človek vedie dobrý život, je milý a láskavý, aj keď je jeho telo už poznačené starobou a pozrieme sa na neho, povieme si, že je krásny, lebo ľudia vnímajú nielen očami, ale aj dušou. Preto sa aj dobrý človek cíti pri takomto človeku dobre a nevníma to, že už nie je pekný. Na druhej strane, ak človek vedie zlý život a jeho telo je poznačené starobou, dobrý človek ho vníma, že je škaredý a cíti sa pri ňom zle.“
Pri adorácii Pán Ježiš prehovoril: „Prečo som povedal, že ľudia majú byť pri prijímaní migrantov rozumní a prezieraví? Či si rozumný hospodár pustí do domu človeka o ktorom vie, že je vrah, zlodej, násilník, alebo vyznáva iného Boha, aby mu rozvrátil a zničil rodinu? Máte byť milí a láskaví ku každému, ale nepúšťať do domu čo tam nepatrí, lebo si tak zničíte svoju rodinu. Každý je zodpovedný za svoju rodinu.“
26.9.2019
Viktorka mi vravela: „Babi, Panna Mária mi rozprávala o vesmíre. Povedala mi veľa zaujímavých vecí. Hovorila mi o čiernej diere, že vznikla z najžiarivejšej hviezdy, ktorá robila zlé veci. Narážala do iných hviezd, pohlcovala ich a tak vznikla ta čierna diera. Potom, že zanikla, začali na zem padať meteority a to všetko spôsobilo vyhynutie dinosaurov.“„A čo ti ešte rozprávala Panna Mária?“ spýtala som sa jej. Viktorka sa usmiala a povedala: „Babi, Panna Mária mi hovorila aj o Polárke. Že vznikla z dúhovky, ktorá hýrila všetkými farbami aké sú v nebeskom kráľovstve a že keď sa ona narodila, svietila veľmi jasne. Nazvala ju hviezdou lásky, lebo svietila na znak lásky ktorú prejavil Boh ľuďom, keď im dal Matku Spasiteľa. Hovorila mi aj to, že keď sa narodil Ježiško, objavila sa na nebi kométa, ktorú potom zhltla iná čierna diera. A vieš čo babi, ešte ti niečo poviem.“ „Čo?“ spýtala som sa. „Bola som zase v nebeskom kráľovstve.“ „Kedy?“ opýtala som sa a ona hneď na to: „No predsa, keď mala sviatok. Na jej meniny. Keby si len videla babi, ako krásne bola oblečená. Predstav si, že mala širokú sukňu. Vyzerala ako princezná. Mala na nej také farebné pásy a na konci sukne boli ozdobné strapčeky. Tie pásy boli z troch farieb, ktoré sa po šírke sukne striedali a vršok mala zo zlata.“ „A akej farby boli tie pásy?“ Bola som zvedavá. Viktorka hneď pokračovala: „ Tyrkysové, limetkové a marhuľové. Keby si videla, aká v nich bola Panny Mária krásna. Veľmi ju ľúbim. Chcela by som zostať s ňou, ale nemôžem. Stále sa musím vrátiť.“ Cez Božie oko mi bola ukázaná znova celá zem. Videla som, ako ju zaplavujú moria a oceány a ako sa pevnina stráca pod morskou hladinou. Na niektorých miestach sa voda zmenila na červeno, fialovo a videla som ako miznú ostrovy, štáty a celé svetadiely. Nakoniec mi bola ukázaná celá zem pod vodou.
Pán povedal: „Barlička, videla si koniec sveta, skazu ktorá prišla s druhým príchodom Krista. Jej dovŕšením bude zatopenie celej zeme a zánik všetkého živého, čo po tej katastrofe zostalo. Tie červenofialové plochy, boli spôsobené organickým rozkladom všetkého, čo sa na pevninách nachádzalo. Viktorka vravela pravdu.“
27.9.2019
Vo sne som videla mladučkú ženu, ako sa vydala za staršieho solventného pána a potom mi bolo ukázané ako ho podvádza s istým mladým mužom. Ježiš poznamenal: „Barlička, videla si trend súčasnosti vo svete, keď si mladé ženy vyberajú veľmi bohatých mužov, aby mali bezstarostný život a samozrejme k tomu patrí aj mladý milenec.“
Keď som sa modlila bol mi ukázaný Pán Ježiš ako sa prechádza po nádhernom parku. Mal oblečenú jednoduchú bielu tuniku, z čoho som usúdila, že je to asi vychádzkové oblečenie. Vlasy mal krásne, husté, veľmi pekne zvlnené a jeho chôdza bola veľmi elegantná. Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, videla si ma na vychádzke v kvetovej krajine. Videla si aká je krásna.“
Ten park mi skôr pripadal ako lesopark, ale iný ako na zemi. Stromy boli listnaté aj ihličnaté, sviežej zelenej farby a po celom parku rástla hustá jablkovo zelená asi 10 cm vysoká tráva, ktorá sa všade, kadiaľ prešiel Ježiš, znova vzpriamila. Vnímala som ju ako veľmi jemnú a hebkú. Pán sa mi zdal dosť vysoký. Videla som ho v ľudskej podobe.
28.9.2019
Dnes mi Majka povedala: „Mami, mala som taký sen: Cez okno som videla, ako po oblohe kráčajú dve nádherné zvieratá. Kráčali veľmi ladne a vznešene, akoby po neviditeľnej ceste, zprava doľava. Bol to zvláštny slon a ešte jedno zviera, aké tu na zemi nepoznáme. Aj slon vyzeral inak. Bol majestátny. Na hlave mal výrazný hrboľ, zvláštne vysoké čelo, chobot mal širší a kratší, nemal kly. Oproti pozemským slonom bol s menšími ušami, mal kratšie telo a mal výrazný hrb medzi lopatkami. Chrbát mu klesal smerom dozadu, chvost mal krátky a bez štetín. Celé jeho telo bolo hladké a lesklé, koža nebola zvráskavená. Mal oceľovo modrú farbu a po obidvoch bokoch tela boli na ňom zrkadlovo rozmiestnené dokonalé okrúhle škvrny, väčšie i menšie, gaštanovej farby. Druhé zviera kráčalo vedľa slona. Malo asi 20 cm dlhú, jemnú akoby hodvábnu srsť, medovo zlatistej farby, na bruchu a labkách bola srsť o niečo svetlejšia. Chvost bol krátky, spustený, pripomínal mi chvost rysa. Zviera malo dlhé telo, asi 150 cm a vysoké bolo asi 90 cm. Laby malo silné a výrazne okrúhle, ako u mačkovitých šeliem. Oči malo tmavé a pomerne veľké, nos bol podobný ako u leva. Celkový výraz a papuľa boli zvláštne, nie ako poznáme u psovitých, alebo mačkovitých zvieratách, ale bol veľmi roztomilý. Malé vztýčené uši boli pokryté srsťou, ktorá cez ne prevísala. V pohybe srsť tohto zvieraťa pôvabne povievala a bolo vidieť, že je jemná a hebká. To zviera neviem prirovnať k ničomu čo poznám. Zavolala som Viktorku k oknu a ukázala jej tie zvieratá. Pozrela sa na ne a vôbec nebola prekvapená. Naopak, usmiala sa a povedala mi, že takéto zvieratá sú v nebeskom kráľovstve aj v iných farbách a že to druhé zviera sa v nebi volá Korka a že slon je aj veľký, malý aj bodkovaný a že na tých väčších sa môžu deti aj posadiť.“ Dcéra Majka dostala dar od Boha. Vie pekne kresliť, tak mi tie zvieratá ako ich videla aj namaľovala. Pán Ježiš to potvrdil: „Majka videla nebeské zvieratá.“
29.9.2019
V jednej dedine, blízko Košíc sme mali poobede už štvrté stretnutie s ľuďmi, ktorí mali záujem o Božie dielo a o Spoločenstvo Priateľov Eucharistie. Tieto stretnutia nám vždy zorganizujú dve sestry a s láskou nám poskytnú aj svoj dom. Pán Ježiš povedal: „Sú to moje milované dcéry. Mám ich rodiny rád.“
30.9.2019
Moja dcéra Majka mala vo sne takéto videnie. Ukázala sa jej staršia čiernovlasá asi 55-ročná žena so šatkou previazanou cez čelo. Potom sa jej ukázalo meno MINGI. V tom videla ako som ja s Valentínom vošla do jej izbičky a ona nám ukázala stigmy po tŕňovej korune. Dala si dole šatku a vravela mi: „Prilož mi na čelo látku, získaš tak odo mňa vzácnu relikviu. Nikdy som to nikomu nedovolila, iba teraz vám.“
Priložila som k jej hlave látku, na ktorej po dotyku zostala krv. Z tej látky som dala aj Majke. Bola z toho veľmi šťastná. Ježiš poznamenal: „Prihlásila sa vám sv. Mingi, lebo aj ona chce byť vašim patrónom.„
1.10.2019
Vo sne mi boli ukázané štyri celkom obyčajné vrecúška. Každé bolo previazané tenkou šnúrkou do mašličky a na každom bolo napísané meno. Na prvom bolo napísané Valentín, na druhom Barlička, na treťom Majka a na štvrtom Viktorka. Potom som počula hlas: „Toto je život Kováčovcov.“ Ježiš povedal: „Anjel tým povedal: Už nežijú svoj život, ale svoj život odovzdali do Božích rúk.“
S Pánom Ježišom prišla aj svätá Terezka. Ďakovala nám, že k nej stále prichádzame a vzdávame jej pri relikvii úctu.
2.10.2019
Cez Božie oko som sa z obrovskej výšky pozerala na nejakú krajinu. Bola mi ukázaná rozsiahla pevnina a more. Najprv som nechápala na čo sa vlastne pozerám, lebo na našu zem sa to vôbec nepodobalo. Až keď som sa zadívala dlhšie, pochopila som, že je to kvetová krajina. Videla som všetku jej pevninu, všetky jej moria a všetky jej jazerá. Celá ta krajina vyzerala ako veľký, zelený kontinent z veľkej časti obkolesený oceánom. Oceán bol krásnej modrej farby, miestami išiel do tyrkysová. Pevnina bola v rôznych odtieňoch zelenej, ale niekde bola aj farebná. Boli mi ukázané rôzne miesta v tejto krajine. Pozerala som sa na tu nádheru a videla som modré more v ktorom plávali tyrkysové ryby. Príroda pri tomto mori bola limetkovej farby a postupne do hĺbky pevniny bola tmavšia a tmavšia. Obloha nad ňou bola svetloružová. Videla som aj ďalšie miesto, kde príroda bola olivovozelená a obloha nad ním bola jasná s nádychom do nežnej žltej a more bolo ružovo-žlté. A videla som aj miesta, kde stromy boli farebné. Buď boli žlté, alebo marhuľové, niektoré ružové…pričom všetky farby boli neopísateľne nežné. Bolo mi ukázané, že každá oblasť v tejto krajine je svojim sfarbením iná a že aj obloha nie je všade rovnaká. Na niektorých miestach bola aj marhuľová a niekde dokonca aj svetlofialová. Ako som sa tak pozerala na tento rozsiahly kontinent, zbadala som, že prichádzajú tmavofialové mračná a že sa krajina ponára do zvláštnej fialovej tmy. Ježiš povedal: „Barlička, videla si deň a noc v kvetovej krajine a videla si aj to, ako vyzerá táto krajina.“
3.10.2019
Cez Božie oko som sa znova z výšky pozerala na kvetovú krajinu a boli momenty, keď mi bola aj priblížená. Vtedy som videla aj pohoria a nížiny. Zostala som však prekvapená, lebo mi bolo ukázané, že krajinky na ktoré som sa predtým pozerala, už majú inú farbu a moria tiež. Celá kvetová krajina postupne naberala rôzne farby a ja som nechápala ako je to možné. Bolo mi ukázané more, ktoré bolo najprv modré a zrazu sa začalo meniť na ružové, alebo mi bola ukázaná veľká zelená plocha lesa, ktorá bola najprv tmavozelená, potom limetková a postupne sa zmenila do žltá a znova na tmavozelenú. Nerozumela som tomu, preto som poprosila Ježiša, aby mi ukázal viac, aby som pochopila tie zvláštne javy a vedela ich presne v knihe popísať. Boh vypočul moju prosbu a ukázal mi ako z jedného miesta kontinentu vychádza nádherné Svetlo, také úchvatné a krásne, že som sa nevedela vynadívať. Cítila som, že tam žije Boh. To Svetlo bolo najprv žlté, po chvíli sa zmenilo na svetlozelené, potom na krásnu žltú, z nej prešlo do malinových odtieňov a do rôznych odtieňov ružových a naberalo také farby, aké ani neviem pomenovať. To Svetlo z tohto miesta neustále vychádzalo a rozlievalo sa do okolia, ale nie na celú kvetovú krajinu, ale len na určitú plochu. Potom mi bolo ukázané ďalšie Svetlo, ktoré putovalo ponad celú kvetovú krajinu, okrem miesta, kde sa už Svetlo rozlievalo. To putujúce Svetlo tak isto stále menilo svoju farbu a tak ako menilo farbu, menilo aj svoj vzhľad. Raz bolo ako veľká škvrna, neskôr ako oblak, potom ako taký zvláštny dlhý pás a neustále menilo svoj tvar. Pomaličky, pozvoľna prechádzalo ponad celú krajinu a videla som, že tak ako sa menila farba Svetla, tak sa menila aj farba krajiny ponad ktorú práve prechádzalo.
Pán Ježiš to vysvetlil: „Barlička, videla si Božie Svetlo, ktoré Boh pripravil pre svojich najvernejších, ktorí boli trvalým svetlom na zemi. To Svetlo vychádza tak, ako si to vnímala z miesta kde žije Boh a šíri sa len do tých najkrajších 5 ulíc a ďalších osemnástich. Putujúce Svetlo ktoré si videla, je tiež Božie Svetlo, ktoré Boh pripravil pre svojich verných, ktorí putovali k nemu a teraz Boh putuje k ním prostredníctvom tohto Svetla. To Božie Svetlo mení neustále svoj tvar aj farebnosť a vytvára úžasné farebné scenérie. Mení tak neustále vzhľad krajiny a vyvoláva v nej rôzne farebné efekty, čím ju odlišuje od krajín na zemi, ktoré sú v porovnaní s nebom veľmi fádne.“ Dnes bol Valentín v meste a keď sa vrátil, porozprával mi čo sa mu prihodilo. Hovoril mi, že keď vychádzal vonku z Auparku smerom k autobusu ktorým stále chodíme domov, našiel sa na opačnej strane nákupného centra. Nechápal, ako sa to stalo. Pán dodal: „Áno Valentín, bol si premiestnený na iné miesto. Tým som ti chcel ukázať, že odteraz už nebudeš tam, kde chceš byť ty, ale budeš tam, kde chcem Ja. Odteraz patríš už len mne.“
4.10.2019
Valentín mal telefonát od vydavateľa knihy. Korektorke sa niektoré veci nepáčili, čo ho zneistilo a preto sa rozhodol, že vydanie knihy zatiaľ pozastaví. Ježiš prehovoril: „Čakám na jeho odpoveď a potom sa k tomu vyjadrím.“
7.10.2019
Cez Božie oko som videla nad celou kvetovou krajinou lietať žiarivo bielu holubicu. Dnes mi bolo ukázané, čo sa so Svetlom deje. Videla som ako z miesta kde žije Boh neustále vychádzalo a ako sa postupne rozlievalo do všetkých strán tejto nádhernej krajiny. Rozlievalo sa takýmto spôsobom, že každým smerom putovalo v inom tvare, v inej farbe a stále sa menilo. Potom som zazrela ako sa na jednom mieste zastavilo a začalo mierne pulzovať. Postupne sa zmenilo na Božie oko v ktorom sa ukázala Najsvätejšia Trojica. To isté som videla na inom mieste a na ďalších. Chápala som to tak, že putujúce Božie oko je niečo podobné ako svätostánok na zemi, s tým rozdielom, že duše v Božom oku Boha vidia a my ľudia vo svätostánku nie.
Pán Ježiš povedal: „Správne si to pochopila Barlička. Duch Svätý ti dáva poznanie a skrze neho cez Božie oko vidíš to, čo vidíš.“
8.10.2019
Celú noc mi boli ukazované koncentračné tábory a veci, ktoré sa tam diali. Nemohla som spať a bolo mi z toho všetkého zle. Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, ukázal som ti tieto hrozné veci preto, aby si videla akých zverstiev sa človek vedel a vie dopustiť. Bolo ti veľmi zle, lebo aj mne bolo veľmi zle, keď som sa na tieto veci díval.“
9.10.2019
Chcela som vedieť, ako je to s tým nebom. Viem, že je nekonečné a pritom som videla kvetovú krajinu ako kontinent. Ježiš povedal: „Vysvetlím ti to Barlička. Nekonečné nebo znamená, že je veľmi veľké a že sa podľa potreby neustále rozpína.“
10.10.2019
Vo sne ma navštívila žena, ktorej som pomohla dostať sa z očistca. Poznám ju a poznala som aj jej život. Ukázala sa mi asi ako 55-ročná s krátkymi úplne sivými vlasmi. Stála pri drevenej stoličke v obyčajných šatách a milo sa usmievala. Jej tvár bola krásna a prekypovala šťastím. Videla som, že žije v nektárovej krajine, ale jednu vec som nechápala. Nechápala som, prečo ju vidím v takom veku. Myslela som si, že v nebeskom kráľovstve sú všetci mladí. Ježiš to vysvetlil: „Barlička, tá duša vyzerá presne tak, ako si ju videla. Je šťastná a krásna, lebo v nebi sú všetky duše krásne. Jej podoba a vlasy, to je jej odmena za život aký viedla na zemi. Keď žila, táto žena nehľadala pomoc v katolíckej Cirkvi, ale niekde inde.“
11.10.2019
Prekvapila má táto odpoveď, preto som chcela vedieť na aký rôzny vek vyzerajú duše v nebeskom kráľovstve.
Ježiš prehovoril: „Vo večnosti duše nemajú vek, lebo nestarnú, ale majú podobu človeka v určitom veku. Deti majú podobu človeka vo veku od 2 do 12 rokov. Mládež má podobu človeka vo veku od 12 do 18 rokov a dospelí majú podobu ľudí vo veku od 18 do 60 rokov. Každý vyzerá tak, ako si to svojim životom zaslúžil.“
Valentínovi volal vydavateľ knihy. Mal množstvo dôvodov prečo má obavy knihu vydať a že by bolo dobre počkať.
12.10.2019
Pán Ježiš mu odkázal: „Dostal si ponuku a čakal som, či povieš áno, alebo nie. Ja nepotrebujem počuť, prečo nie, ani žiadne dôvody, lebo ja ich poznám. Vymaž knihu čo si dostal od mojich poslov a nech ju vymažú aj tí, ktorým si ju poslal.„
14.10.2019
Pán Ježiš povedal tento príbeh: „Bol raz jeden muž, ktorý sa chcel dostať do mesta túžob a prianí. V cestovnom poriadku zistil, že tam ide vlak. Prišiel na stanicu a čakal kým príde. Vlak prišiel. Zrazu začal mať pochybnosti, či je ten vlak správny a či skutočne ide do tohto mesta. Zbadal svoju dobrú známu a spýtal sa jej na jej názor. Povedala mu: „Pozri nevidíš aké má krikľavé červené sedadlá? Čo si o tebe ľudia pomyslia, keď ťa uvidia na takýchto sedadlách. Ja by som na tvojom mieste ešte počkala na iný vlak s tvojimi obľúbenými modrými sedadlami. Zrazu sa na stanici objavil ďalší muž. Vlak sa už pomaly rozbiehal. Spýtal sa ich: „Kam ide ten vlak? Do mesta túžob a prianí,“ odpovedal mu. Keď to počul, rozbehol sa a rýchlo nastúpil. Muž na stanici išiel pozrieť do cestovného poriadku, kedy pôjde ďalší vlak a zistil, že už žiadny nejde. Ten čo odišiel, bol jediný.“
