9.11.2021
Dnes som videla toto: Stála som na dvore a videla, že pri plote sedí starý muž a v ruke má fajku. Fajčil a bol veľmi spokojný. Bolo mi ukázané, že to robil celý svoj život a vôbec sa z toho nespovedal. Videla som aj to, že sa odvrátil od Boha a aj to kde skončil.
Pán Ježiš prehovoril: „Barlička, bolo ti ukázané, aké nebezpečné je fajčenie pre dušu. Človek, ktorý fajčí, to berie ako samozrejmosť. Nevníma, že je to hriech a samozrejme, sa z toho ani nespovedá. Dostáva sa do područia zlého a tak aj končí, lebo aj keď chodí na svätú spoveď, prijíma svätokrádežne.“
Chcela som vedieť, prečo kňazi exorcisti idú proti Eucharistii, proti Ježišovmu dielu i proti nám. Nechápem, ako je možné, že nevidia, že robia zle. Ježiš povedal: „Preto idú proti Eucharistii aj proti vám, lebo sú zaočkovaní. V rámci poslušnosti sa dali zaočkovať, lebo sa báli, že keď neposlúchnu stratia moc a tak otvorili cestu zlému.“
10.11.2021
Dopočuli sme sa, že kňaz, ktorý mi bol ukázaný v čom sa topí jeho duša a ktorého meno som počula, naďalej odhovára veriacich od spoločenstva, spochybňuje nás a zlé o nás hovorí. Zle začínajú o nás hovoriť aj poniektorí ľudia, lebo mu veria a sú pod jeho vplyvom. Najprv o nás rozprával, že sme falošní poslovia a teraz zase tvrdí, že Boh by nedal takéto dielo jednej rodine. Že Spoločenstvo Priateľov Eucharistie nie je Božie dielo, ale je ľudské. Jedna naša členka chcela vedieť, čo si Pán o tomto kňazovi myslí a ako má presvedčiť ľudí, že to dielo je pravé. Proti nám ide už aj ďalší kňaz, jeho priateľ.
Ježiš prehovoril: „Človek by chcel určovať Bohu čo má urobiť, ako to má urobiť a koho si má vybrať. To bolo aj za mojich čias. Farizeji a zákonníci vedeli z predpovedí prorokov, že má prísť Mesiáš a keď som skutočne prišiel, tak ma neprijali, lebo som nespĺňal ich požiadavky. Oni mali inú predstavu o Mesiášovi, o tom čo má robiť, z akej rodiny má pochádzať a koho si má vybrať za svojich učeníkov. To nemôže byť Mesiáš, veď to je syn tesára Jozefa a Márie. Boh by si predsa nevybral pre svojho syna takú jednoduchú rodinu. Prešlo 2000 rokov a ešte stále čakajú na môj príchod. Po mojom Nanebovstupení a zoslaní Ducha Svätého, sa moja Cirkev cez apoštolov, rozšírila do celého sveta. Ale aj v nej sa našli ľudia z radov duchovenstva, ktorí ma síce uznávali, ale už nie moju Rodinu. Mojej Mamičke, odopreli miesto, ktoré jej patrí, napriek početným zjaveniam po celom svete. Teraz keď som prišiel s týmto mojim dielom na záchranu Cirkvi a duši, znova sa našli novodobí zákoníci, ktorých nezaujíma prečo to robím a čo je mojim cieľom, ale hlavný dôraz kladú na to ako to robím a s kým to robím. Najväčší problém im robí to, že som za svojich poslov vybral manželov a ich vnučku. To som predsa nemohol urobiť Ja. Oni majú inú predstavu, kto by to mal asi robiť. Nezaujíma ich čo sa robí, ale kto to robí. Znova by chceli určovať pravidlá, čo smiem, alebo nesmiem urobiť. A tak nemajú problém postaviť sa proti môjmu dielu, neuvedomujúc si, že sa postavili proti mne, tak ako to bolo pred 2000 rokmi.“
Keď som sa modlila, pred mojimi očami sa objavil nový, krásne tvarovaný zemiak a Božia ruka, ktorá z neho ľahučko odlúpla šupku. Pán Ježiš to vysvetlil: „Moje aktivity prinesú novú úrodu. Pribudnú nové duše, ktoré očistím tak, ako ten zemiak a budú pekné pre tento svet aj pre večnosť.“
11.11.2021
Vo sne som videla na posteli človeka, ale neviem, či to bol muž, alebo žena. Jeho hlava bola ako hlava so stiahnutou kožou, nemal vlasy a ani tvár. Videla som iba obnaženú lebku a na tvári niečo ako svalovina, ale nebola to svalovina, ale akási červená hmota. Cítila som, že ten človek zomiera a že jeho duša bude zatratená. Pán Ježiš povedal: „Barlička, videla si dušu zomierajúceho človeka, ktorý celý život nemyslel na večnosť, ale len na tento svet, akoby nikdy nemal zomrieť.“
12.11.2021
V noci po prebudení sa mi ukázala akási žena, tiež ležiaca na posteli. Videla som, že po chvíli horko ťažko vstala a chcela niekam ísť, no nebola toho schopná. Jej pohyby boli nekoordinované a celé jej telo roztrasené. Nohu vysúvala raz dopredu, raz dozadu, nebola schopná normálneho pohybu. Chcela sa presunúť do inej izby, no jej telo ju vôbec nepočúvalo. Potom mi bol ukázaný muž v zrelom veku, ako vošiel do vlastného bytu a opýtal sa manželky: „Som doma?“ Nebol si istý, preto utekal na balkón a pozeral sa z neho na okolie, ktoré už nepoznal. Bol tak zo všetkého vystrašený, že sa psychicky zrútil. Videla som aj rôzne tváre ľudí, ktoré na mňa pozerali očami duševne chorých a aj ich mimika tváre, tomu nasvedčovala. Buď sa mi vyškierali, cerili na mňa zuby, bezdôvodne sa smiali, alebo vydávali rôzne pazvuky. Nakoniec som počula hlas: „Tí, čo prežijú, budú závidieť tým, čo zomreli.“
Ježiš to vysvetlil: „Barlička, videla si, čo všetko spôsobí neuvážené nasadenie experimentálnych vakcín a aké následky to bude mať pre svetovú populáciu.“
14.11.2021
Keď som Ježišovi hovorila, že pracujem na sebe, aby som mala čo najmenej hriechov a moja duša bola čistá, ukázalo sa mi obyčajné srdce, z ktorého naraz vytryskla veľká žiara. Potom som sa cez Božie oko pozerala na mladú ženu sediacu na malej drevenej loďke. Mala krásnu nežnú tvár, oblečené svetlohnedé šaty a na nich krátky tmavohnedý kabátik. Vlasy som jej nevidela, lebo ich mala ukryté pod zvláštne, ale elegantne uviazanou šatkou. Pozerala som sa aj na inú loďku. Bola väčšia. Sedeli ma nej siedmy mladí ľudia. Traja vpravo, traja vľavo a naproti nim v strede mladá dievčina. Rozprávali sa, smiali a boli veľmi šťastní. Krajina, v ktorej som ich videla, bola dosť tmavá, ale im to vôbec nevadilo. Pochopila som, že sa tešia z toho, že sú spasení a že sú už v nebi. Boli mi ukázaní aj ľudia, ktorých som odhovárala od rôznych hriechov a videla som, že mnohí ma počúvli, ale pozerala som sa aj na kňaza, ktorý blúdi. Poznám ho a viem, že potrebuje moje modlitby. Nakoniec sa predo mnou objavila aj tvár ženy z nášho blízkeho okolia, ktorá ide proti nám a o ktorej viem, že ma nemá rada.
Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, videla si svoje srdce a to ako vyžaruje. Tá nežná žena na loďke, to bola duša z nebeského kráľovstva, ktorá sa vám prišla poďakovať, lebo sa tam dostala skrze spoločenstvo a vaše obety. Bola oblečená tak, ako sa v tej krajine duše obliekajú, lebo je tam chladnejšie. Žije v stonkovej krajine. Tých sedem ľudí čo si videla, sú tiež duše, ktorým ste pomohli, dostať sa do neba. Aj oni žijú v tejto krajine. Barlička, mnohým si pomohla zbaviť sa ich hriechov a mnohým pomôžeš. Tá žena z tvojho blízkeho okolia aj ten kňaz, potrebujú tvoje modlitby.“
15.11.2021
Premýšľala som nad tým, kde sa nachádza duša žijúceho človeka. Pán Ježiš prehovoril: „Duša človeka je v celom jeho tele. Je to akoby kópia človeka, lebo odráža sa v nej jeho život a preto aj vyzerá podľa stavu, v akom sa človek nachádza.“
16.11.2021
Vo sne sa mi ukázala žena, ktorú poznám a hovorila mi, že prikázala svojej priateľke, aby išla na potrat, lebo aj lekár jej povedal, že bude mať poškodené dieťa. Utekala som za jej kamarátkou a prosila ju, aby to nerobila, že dieťatko bude určite zdravé, len nech dôveruje Bohu a svoj problém vloží do jeho rúk. Tá žena, ktorá ju na interrupciu navádzala, kričala, aby ma nepočúvala, ale aby poslúchla ju, lebo ona najlepšie vie, čo je pre ňu dobre. Ja som sa nevzdávala a naďalej ju prosila, aby to nerobila, že je to vražda a že raz to bude veľmi ľutovať. Videla som do lona tejto mladej ženy a bolo mi ukázané, že pod srdcom nosí zdravého syna, ale ako sa rozhodla, to som už nevidela, to neviem, viem len to, že tá žena, ktorá ju na potrat navádzala, žije v hriechoch z ktorých sa ani nespovedá a všetci čo ju poznajú si myslia, že je dobrá kresťanka. Je už stará a bol mi ukázaný jej hriech, keď bola ešte mladá. Pán Ježiš povedal: „Barlička, modli sa za jej obrátenie.“
19.11.2021
Ako vždy aj dnes sme cestou do kostola rozdávali bezdomovcom v centre mesta, balíčky. Píšem balíčky, lebo im už k chlebu a klobáse pribaľujeme aj čokoládovú sladkosť. Dnešný deň bol iný, ako tie ostatné. Ako sme tak kráčali po chodníku, počula som hlasitejší rozhovor dvoch núdznych. Bol to starší muž a zúfalá mladá dievčina, ktorá plakala, že nevie čo má robiť ani kam má ísť. Muž jej niečo radil, ona však hlasno vzlykala, že nemá na to peniaze a že nevie čo s ňou bude. Z ich rozhovoru som pochopila, že sa našla na ulici. Zastavila som sa pri nich a spýtala sa ich, či nechcú jedlo. Muž odpovedal, že nie, tak sme išli ďalej, no zrazu na mňa zavolal: „Pani, pani vráťte sa. Ona je hladná. Hanbila sa pýtať si jedlo.“ Keď som jej ho podala, ešte viac sa rozplakala. Bolo mi jej veľmi ľúto. Potom nás dobehol mladík, ktorý nás už pozná a keď nás vidí, je od radosti celý bez seba, lebo vie, že bude mať dobrý deň, že sa znova nasýti. Dnes som sa s ním aj trochu porozprávala. Spýtala som sa ho či je u otca Gombitu, alebo na ulici a on nám hneď začal vysvetľovať: „Viete pani, ja mám ťažký život. Žijem na ulici ako aj iní bezdomovci. Všetci máme veľmi ťažký život. Cez deň sme v meste a v noci spíme v lese na holej zemi, preto sme aj taký špinaví. Na Zvonárskej ulici si môžeme oprať veci, aj sa poumývať a na charite vybrať nejaké oblečenie, ale aj tak sa nám veľmi ťažko žije. Ja som mu povedala: „Ale veď máte denne teplé polievky, aj sa zahrejete a s Božou pomocou, ten svoj život aj zvládnete.“ A on hneď pokračoval: „To nie je vždy tak. Dnes je piatok a v piatok nevaria. Žobreme, lebo sme hladní. Čo máme robiť? Musíme žobrať, aby sme prežili. Verte mi pani, my bezdomovci to nemáme ľahké, žijeme ako Ježiš. Ale vy ste dobrí ľudia. Vidím, že každému kto chce, dávate na ulici jedlo.“ Keď som sa s ním dorozprávala, naproti k nám už smeroval ďalší núdzny aj so svojím kamarátom. Keď nás zbadal, veľmi sa potešil. Stretávame aj bezdomovkyne, ktoré predávajú časopis Nota bene. Tie sa už zďaleka na nás usmievajú, najviac však vyhľadávame ženu, ktorej sa každý vyhýba, lebo je veľmi špinavá a zanedbaná a aj bezdomovci sa jej boja, že sa od nej nakazia a že chytia od nej nejakú infekciu. Raz leží na lavičke, inokedy na schodoch, alebo aj na zemi. Z nej mám najväčšiu radosť a keď ju zbadám, hneď k nej utekám. Pán Ježiš povedal, že je najbiednejšia z najbiednejších a že vždy keď jej dám jesť, má z toho veľkú radosť. Povedal aj to: „Čo ste dali, mne ste dali, lebo v každom tom úbožiakovi som Ja.“
Prihovorila sa k nám aj sv.Alžbeta Uhorská. Vravela: „Valentín, Barlička, ďakujem vám, že sa tak staráte o mojich maličkých. Dnes ste mi na môj sviatok, urobili veľkú radosť. Bol to pre mňa krásny deň.“
20.11.2021
V Božom oku som zazrela žiarivý kríž, ale aj čierny kríž. Ten čierny bol mohutnejší. Pán Ježiš povedal: „To utrpenie čo teraz prichádza, ak prijmete s láskou a dôverou v Božiu milosť, prinesie vám veľa milosti a dobrá, ktorými vás zahrniem za vašu vernosť a tak sa čierny kríž zmení na žiarivý. Aj vy Valentín, Barlička sa stanete svetlom pre tých, ktorí strácajú nádej a upadajú do zúfalstva. Obrátenie sa k Bohu , to je riešenie pre dnešnú dobu.“
21.11.2021
Mala som takýto sen. Videla som, ako sa otvorilo nebo a ukázal sa mi Pán Ježiš. S rozpätými rukami sa nado mnou naklonil a s láskou ku mne prehovoril: „Barlička, dobre sa pozeraj, čo ti teraz ukážem. Niečo ti ukážem v Božom oku. Dobre sa pozeraj.“ Pozerala som sa a videla toto: Stala som s Valentínom niekde vonku, keď tu zrazu sa pred nami objavil biely kôň, na ktorom sedel muž so zahmlenou tvárou. Hľadela som na jeho nohy a videla, že na pravej mal obutú elegantnú topánku, ale tá ľavá noha bola veľmi tučná a bolo z nej, akoby vytrhnuté chodidlo. Pôsobila na mňa, ako noha s veľkou ranou. Za tým bielym koňom cválali ďalší jazdci. Opýtala som sa manžela: „Čia je tá noha?“ A on mi na to odpovedal: „Tí muži vyzerajú ako kniežatá.“ Ja som poznamenala: „Nevidím im tváre, ale cítim, že sú to kňazi.“
Potom sme sa s manželom pozerali na krásne čisté jazero a čakali čo sa bude diať. Zrazu sa z neho z hĺbky začala vynárať nejaká ležiaca postava a keď úplne vyšla nad hladinu, zostala som prekvapená, lebo som to bola ja. Valentín zvolal: „Veď to si ty a aká si mladučká a krásna. Vynorila som sa asi ako 16-ročná a mala som na sebe oblečený presne ten svetrík, ktorý som na strednej škole najradšej nosila. Nakoniec sme sa pozerali na nejakú celkom obyčajnú lúku. Neboli tam kvety a ani žiadna tráva, len sem tam nejaké stebielko.
Pán Ježiš mi povedal: „Barlička a pozeraj sa čo teraz uvidíš.“ Hľadela som a zbadala, že zo zeme vychádza nejaká stará žena tiež v ležiacej polohe. Keď už bola celkom vonku, zistila som, že je to Valentínová mamka. Od šťastia, že ju vidím, som sa rozplakala a zvolala: „Mami.“ Pohladila som ju po tvári a v tom momente zmizla. Mala som veľkú radosť, že ju vidím, len som nechápala prečo bola taká vážna a smutná, keď viem, že je už v nebeskom kráľovstve. Tiež som bola prekvapená aj z toho, že to všetko som videla v Božom oku vo sne, veď cez Božie oko sa pozerám stále iba cez deň a pri plnom vedomí.
Pán Ježiš mi moje videnie vysvetlil takto: „Barlička, ukázal som ti mojich služobníkov za Cirkev. Moja Cirkev je ranená, tak ako si to videla na nohe môjho služobníka. Zdravá noha, predstavuje to zdravé jadro držiace sa Evanjelia a tá chorá noha, predstavuje to choré jadro, ktoré sa snaží zmeniť niektoré jeho časti a nedrží sa Evanjelia. Noha bola tučná, lebo predstavuje duchovenstvo ktoré sa dalo zlákať blahobytom, pohodlím a neváhali ma zradiť len preto, aby ho nestratili. To odtrhnuté chodidlo znamená, že už nejdu po mojich cestách. To čisté krásne jazero predstavuje sviatosť zmierenia. Tak ako sa tvoja duša vynorila krásna z tohto jazera, tak po sviatosti zmierenia vychádzajú krásne duše, očistené od svojich hriechov, ktoré napáchali. Na Valentínovej mamke ti bolo ukázané, čo sa deje po smrti, keď duše vystupujú ku mne zo záhrobia na súd. Preto sú také vážne a plné obáv, lebo nevedia, ako ten súd dopadne. Barlička, to všetko si teraz videla cez Božie oko vo sne, aby ti bolo jasné, že to bola vôľa môjho Otca, zjaviť ti to skrze mňa.“
22.11.2021
Naša dcéra Anička mala takýto sen. Kráčala so mnou po ulici a cestou sme zazreli dievča, ktoré mala veľkého čierneho psa a malú čiernu mačku. Pes vrčal na mačku a chcel na ňu zaútočiť. Dcéra zvolala na dievčinu, aby ich od seba odtrhla, lebo to zle skončí, no nepočúvla ju. Zachovala sa úplne opačne. Chytila mačku a hodila ju psovi. Pes sa na ňu vrhol a spôsobil jej tri krvavé rany.
Pán povedal: „Je to o tom, ako to v živote chodí. Veľký pes predstavuje veľké zlo a tá mačka, predstavuje dobro, ktoré v záujme prispôsobenia sa veľkému zlu, prijala menšie zlo, preto sa stala čiernou. Ak sa podriadite zlu, dopadnete ako tá mačka. Keď neurobíte žiadne opatrenie, to veľké zlo vás nakoniec zničí. To opatrenie je, vzdať sa zla. Tie tri rany predstavujú stopy, ktoré zostávajú.“
24.11.2021
Často sa mi stáva, že sa v noci zobudím a neviem dlho zaspať. Pán Ježiš mi už dávnejšie odkázal, že sa nemám cez noc úmyselne modliť, ale oddychovať, lebo mám slabé srdce. Tentokrát mi však napadlo, že je to zbytočne nevyužitý čas a že Pán, alebo môj anjel strážny ma určite nezobudil len preto, aby som len tak preležala v posteli. Povedala som si, že sa idem modliť za kňazov, veď Bohu sa to páči a má to tak rád. Tie ružence za duchovných sa modlím tak, ako mi to raz Pán Ježiš vysvetlil. Vždy jeden ruženec, iba za jedného konkrétneho kňaza.
Dala som si záväzok, že si k ním pridám aj ďalšie ružence a to za mojich troch obľúbených kňazov. Keď som sa začala modliť, cítila som, že sa už ku mne blíži Boh. Svetlo, ktoré ma zalialo bolo krásne, veľmi krásne, najkrajšie, aké som doteraz videla. Menilo sa predo mnou ako vždy, ale aj celkom novým spôsobom, pričom sa vždy sformovalo do Božieho oka, ktoré bolo tej noci oveľa krajšie ako inokedy. Bola to hotová nádhera. Keďže tých ružencov za kňazov mám viac, to Božie oko bolo pri mne skoro hodinu a pol. To sa mi ešte nikdy nestalo, aby bolo pri mne tak dlho. Mala som z toho veľkú radosť. Jeho dúhovka sa stále zväčšovala, až ma celú vtiahlo do jeho vnútra. V tom momente som už nič nevnímala iba pokoj, lásku a radosť Boha z toho, že prinášam za jeho služobníkov obety. V Božom oku sa mi na chvíľu ukázalo aj ľudské oko a keď som sa začala modliť za prvého kňaza, videla som čiernu bytosť ktorá ho chcela napadnúť, ale nemohla, musela odstúpiť. Počas modlenia za druhého kňaza som videla lono ženy nečistého ducha, ktorá chcela zase napadnúť tohto duchovného a potom krásnu tvár nejakého svätca so sklopenými očami, ktoré sa naraz otvorili. Keď som sa modlila za tretieho, cítila som veľký strach a veľké obavy a v Božom oku som zazrela dva trojuholníky, jeden bol žltý, jeden červený a jeden zelený záblesk. Nakoniec mi bola ukázaná krásna krajina v nebi. Samé paláce, nádherné námestia a ulice a v tom momente som pochopila, že Pán mi chcel naznačiť, že mojimi modlitbami im pomôžem dostať sa tam kam chcú, do tých najkrajších ulíc v kvetovej krajine.
Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, videla si Božími očami s čím musia zápasiť títo traja kňazi a aké je Bohu milé, keď sa za kňazov modlíš. U prvého kňaza mu tvoje obety pomôžu ochrániť od zlého, ktorý sa ho chystá napadnúť. U druhého mu tvoje obety pomôžu ochrániť ho od pokušení a nástrah zlého a u tretieho mu pomôžu premôcť strach z budúcnosti a z toho, že bude stiahnutý z pastorácie. Ďalej ti bolo ukázané nebeské kráľovstvo kam smerujú títo moji traja služobníci a kam sa dostanú ak mi budú vo všetkom verní. Preto sú potrebné modlitby za kňazov, aby ich ochránili od pádov a nevery a aby im pomohli dostať sa tam, kam ich dostať chcem. Barlička, vždy keď nemôžeš zaspať, môžeš sa modliť, aby si nepremrhala čas.“
