23.1.2021
V Božom oku som videla skupinku Kórejčanov. Zdalo sa mi akoby to bola nejaká rodinka. Pozerala som sa na sediaceho muža a jeho dve dospievajúce deti, chlapca a dievča. On sa smutne pozeral do diaľky a deti na neho, akoby sa ho chceli niečo spýtať. Potom mi bol ukázaný istý náš politik. Mal tlačovku. V rukách držal dôležitý papier ktorý mal byť dôkazom toho, že jeden náš vysokopostavený politik zapredal národ.
Ježiš povedal: „Tí Kórejčania ťa prosili o pomoc. Bola to rodinka Kórejských kresťanov. Barlička, politik, ktorý ti bol ukázaný najviac prispeje k pádu vlády.“
25.1.2021
Keď som sa modlila za všetky potratené detičky, ukázali sa mi nožičky novorodeniatka. Pán Ježiš to vysvetlil: „To boli nožičky potrateného dieťatka.“ Pri modlení za všetky týrané a nechcené detičky mi bolo ukázané asi štvorročné dieťa, akoby s bahnom na tvári. Pán Ježiš dodal: „Aj za také sa modlíš Barlička. To bolo nechcené dieťa s poškodenou tvárou.“
26.1.2021
Keďže nechodíme na Sväté omše a ani sa nespovedáme, lebo kostoly sú pre verejnosť pozatvárané, rozhodla som sa, že si očistím svoju dušu pred relikviou bozku Pána Ježiša a jeho Mamičky. Len čo som vyznala svoje hriechy, rozžiarila sa relikvia poľského kňaza Zbignieva Strzalkowskeho, potom Kataríny Sienskej a nakoniec po celej spálni sa pohybovali na rôznych miestach žiarivé svetielka, pričom sa ľahúčko vznášali po celej izbe. Ježiš mi odkázal: „Barlička, vaši patróni mali radosť, že si si očistila dušu. Poľský kňaz ti udelil rozhrešenie.“
Na chvíľu som si ľahla s tým, že si trochu odpočiniem a v tom sa predo mnou objavila zatratená duša. Videla som ako padala do hlbokej priepasti a ako od tej hrôzy vrieskala. Bola celá popolavá, nemala ústa ani oči, len akési diery. Bolo to strašné. Pán Ježiš poznamenal: „Videla si ako odchádza zatratená duša do svojho nového domova.“
27.1.2021
V noci som mala zvláštny zážitok. Prebudila som sa a pozerala cez okno na oblohu. Ako som ju tak pozorovala a ako som sa tak na ňu dívala, zistila som, že mesiac podskakuje a neustále mení svoju polohu. Najprv som sa vyľakala, že sa mi niečo stalo s očami, ale keď som sa pozrela iným smerom, zistila som, že všetko je v poriadku a že to čo vidím je tancujúci mesiac. Na chvíľu sa zastavil a rozžiaril až tak, že ma takmer oslepil. Z tej žiari sa naraz vynorila nádherná svetelná modrá guľa vo veľkosti mesiaca, ktorá neustále vychádzala a vchádzala do jeho vnútra. Potom mesiac znova sem a tam podskakoval po oblohe a úkaz sa opakoval, pričom tá modrá guľa sa pohybovala v rôznych vzdialenostiach od mesiaca, ktorý stál na svojom mieste. Pochopila som, že takto bolo aj vo Fatime, že ľudia si mysleli, že padá na nich slnko a pritom na nich letela iba svetelná guľa. Pán prehovoril: „Barlička, boli ti ukázané Božie zásahy a Božie úkazy, aby si videla a pochopila, ako sa to deje. Áno, tak to bolo aj vo Fatime.“
29.1.2021
Keď som si chcela pozrieť na YouTube najnovšie správy, naraz sa mi objavili rôzne videa, kde matky, ktoré mali poškodené deti ukazovali ako ich milujú a s akou láskou sa o ne starajú. Pán Ježiš poznamenal: „Veľká odmena ich čaká v nebi, lebo prijali Boží dar.“
30.1.2021
Dnes som videla ako z nôh Pána Ježiša Krista a z hlavy Panny Márie vyžarovalo svetlo a všetko okolo nich bolo akoby ponorené v krvi. Ježiš povedal: „Svojou obetou na kríži a mojou preliatou krvou očistím tento svet a budem k nemu milosrdný. To urobím na príhovor mojej Mamičky, ku ktorej sa toľko ľudí utieka a prosia ju o pomoc.“
31.1.2021
Videla som, ako cez okno našej spálne vošlo žiarivé guľové svetlo a ľahučko sa vznášalo cez celú izbu. Potom vošlo do obrazu Turzovskej Panny Márie a nakoniec mi bola ukázaná celkom obyčajná jednoduchá žena. Zrazu k nej niekto pristúpil a položil jej na hlavu priehľadný závoj a to tak, že jej pritom prekryl celú tvár.
Ježiš prehovoril: „Valentín, Barlička, vaše osvietenie a obrátenie prišlo skrze Turzovskú Pannu Máriu. Všetky milosti a dary, ktoré ste dostali a dostávate vám vyprosila ona. Preto nezabúdajte na to. Ďakujte jej a stále sa aj naďalej s dôverou k nej obracajte a len čo to bude možné, naplánujte si aj cestu k nej a urobte jej radosť. Na zahalenej žene so závojom som chcel ukázať, že ženy majú byť cudné a nie vyzývavé a vzbudzujúce pohoršenie.“
4.2.2021
Počas modlenia sa mi ukázalo naše sídlisko a vonku množstvo ľudí. Všetci boli šťastní a každý to mal niekde namierené.
Ježiš poznamenal: „Barlička, bolo ti ukázané, že príde aj sloboda.“
6.2.2021
Pán Ježiš nás požehnal a prehovoril: „Valentín, Barlička, nebojte sa. Neznervózňujte sa nad tým čo sa deje. Nevidíte do toho a mnohým veciam celkom nerozumiete. Dôverujte mi.“
Naša mladšia dcéra Anička mala takýto sen. Videla nejakého mladého muža ktorému ponúkla knihu o Ježišovi a o Panne Márii. Chcela, aby sa obrátil. On však nemal záujem o takéto knihy, preto ju so zlosťou odmietol a hodil o zem. Hodil ju na akúsi kopu kníh a keď si ju Anka chcela z tej kopy vytiahnuť, už tam nebola. Jednoducho zmizla. Potom videla iného muža, ktorého chcela tiež obrátiť. Kľačal na kolenách a hovoril niečo neznámym jazykom. Pán Ježiš jej odkázal: „ Prvý muž bol ovládaný zlým duchom a bolo jej ukázané, že takého človeka neobráti. Druhý muž hľadal cestu, ako z toho vyjsť. Takých, ktorí hľadajú riešenie a chcú to, takých obráti.“
7.2.2021
Keď som sa v noci prebudila, videla som, že pri Valentínovej hlave je žiarivé svetielko. Neskôr som ho videla na parapetnej doske a potom ako vychádza cez okno a smeruje k nebesiam. Pán Ježiš prehovoril: „To bol Duch Svätý, ktorý tvojho manžela osvecoval.“
8.2.2021
Vlasy mi stále vypadávajú, plešina sa mi zväčšuje, zpredu to vyzerá veľmi zlé. Nevydržala som to, nezniesla som v zrkadle pohľad na seba a rozplakala sa. Plakala som nad tým ako vyzerám, aj nad tým, že tak ťažko prijímam Božiu vôľu a že som zarmútila Ježiša.
Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, nezarmútila si ma. Viem, že je to pre teba ťažké. Neboj sa, uzdravím ťa. Aby každý pochopil, že ide o zázrak, musí to byť aj viditeľné. Buď trpezlivá a dôveruj mi.“
10.2.2021
Pri modlení mi bola ukázaná nejaká žena topiaca sa v ľadovom oceáne. Za ňou bola veľká loď. Videla som aj v mori topiaceho sa muža spolu so svojimi dvoma deťmi. Volal na nich, že majú plávať, ale ani ho nepočuli a ani plávať nevedeli. Na pevnine stála jeho drahá manželka, pozerala do diaľky a srdcervúco plakala. Potom mi bol ukázaný aj Matúš Lašut ako sa s láskou pozerá na Turzovskú Pannu Máriu a ona na neho. Celý žiaril, usmieval sa a bol veľmi šťastný.
Ježiš prehovoril: „Valentín, Barlička, modlite sa stále za utopených a stratených v moriach. Veľmi potrebujú vaše modlitby. Lašut je šťastný, že si ho vybrala moja Mamička a že je teraz pri nej. Ukázal ti Barlička, aké je dôležité byť verným poslaniu, pre ktoré ste boli vyvolení. To platí, pre všetkých vyvolených.“
11.2.2021
V Božom oku sa mi ukázali mladé ženy a dievčatá a videla som, ako sú znásilňované a ako pritom preukrutne trpia. Nechápala som, prečo som to mala vidieť. Pán Ježiš mi odkázal: „Barlička, bolo ti to ukázané preto, aby si sa modlila aj za sexuálne otrokyne.“
12.2.2021
Ako som sa tak modlila, zrazu som sa ocitla pred hrobom nejakého mladomanželského páru. Na pomníku bola ich svadobná fotografia. Pán Ježiš povedal: „Títo mladí ľudia zomreli na vlastnej svadbe. Barlička, aj ich zapíš do poradovníka, potrebujú tvoje modlitby.“
16.2.2021
Dcéra Anka mala takýto sen. Videla istého mladého európskeho princa a jeho manželku, ktorú veľmi miluje. Boli smutní. Hovorili o strate svojho nenarodeného dieťatka. Potom ich videla spievať nejaký duet a pritom už boli veselí a šťastní. Z ich pesničky sa stal hit. Tá ich pieseň sa spievala všade. Potom videla aj akési vystrájajúce dievča. Namieste kde stálo, zbadalo, že tam niečo svieti. Pozrela sa lepšie a zistila, že na zemi leží Eucharistia. Dcéra ju aj chcela zodvihnúť, ale nevedela ako. Bála sa jej dotknúť, aby ju nezneuctila.
Pán Ježiš prehovoril: „Tento mladý princ s manželkou sú vzorom pre všetky kráľovské rodiny. Aj keď ich stihne nešťastie, nenaruší to ich harmóniu ani ich životy. Anička videla aj to, ako mnohí ľudia znevažujú Eucharistiu. Správne rozmýšľala keď sa jej bála dotknúť. To je ta úcta k Eucharistii, ktorú šírite nielen vy dvaja, ale aj ďalší členovia spoločenstva.“
17.2.2021
Tak ako každý rok aj dnes Pán Ježiš nadiktoval Valentínovi príbehy na toto pôstne obdobie.
Príbeh prvý.
Bolo raz jedno kráľovstvo. Kráľ bol spravodlivý a múdro viedol svoju krajinu. V kráľovstve boli dve veľké mestá, ktoré boli verné a oddané svojmu panovníkovi, no postupom času sa v nich začal rozmáhať hriech. Ľudia prestali rešpektovať pravidlá, ktoré im stanovil pre pokojný a radostný život. Vo veľkom sa rozmáhalo smilstvo, krádeže, lúpeže, bitky aj vraždy sa stali súčasťou ich každodenného života. Vedenie mesta si stanovilo svoje pravidlá a to také, aby obyvatelia mesta neboli v ničom obmedzovaní. Panovník videl, že je zle, preto k nim posielal svojich poslov, aby sa vrátili naspäť k životu, ktorí viedli, ale márne bolo jeho úsilie. Poslov buď s výsmechom vyhnali, alebo aj zbili, alebo vyhodili. Panovníkovi posielali výsmešné a rúhavé odkazy. Ale pohár jeho trpezlivosti už pretiekol. Nahneval sa a poslal na mestá svoju armádu. Mestá obkľúčil, aby nik nemohol utiecť a vyzval ich aby sa vzdali a tak mohol nastoliť v nich poriadok. Vedenie prvého mesta sa postavilo proti, vyburcovali občanov a zo všetkých bojaschopných mužov postavili tiež svoju armádu. „Nám tu nikto nebude určovať, ako máme žiť. My si budeme robiť čo chceme, my ťa milý náš panovník už viacej nepotrebujeme.“ Otvorili brány a vyrazili do útoku. Panovník mal veľmi silnú armádu, preto ich bez problémov porazil a celé mesto zničil. Nemal z toho radosť, ale iné riešenie nebolo. Vedenie druhého mesta sa zachovalo inak. Žili v ňom ľudia, ktorí boli nešťastní z toho, ako sa tam žije a ako hriech ovládol jeho obyvateľov. Začali sa modliť za obrátenie jeho zblúdených obyvateľov a poslali k nemu svojich poslov, aby bol k nim milosrdný a odpustil im ich nerozumné konanie. Otvorili brány mesta a privítali ho. Ďakovali mu, že im otvoril oči a začali žiť znova usporiadaným životom, podľa tých pravidiel, ktoré im stanovil ich panovník. V meste znova zavládol pokoj a láska a on im za to, za odmenu daroval všetko bohatstvo druhého zničeného mesta.
Príbeh druhý
Bol raz jeden človek, ktorý si zaumienil, že bude bohatý, aby si mohol v pohode užívať svoj život. Podriadil tomu všetko, nebral ohľady na nič a na nikoho. Darilo sa mu a majetok mu utešene rástol. V tomto duchu vychovával aj svojich dvoch malých synov. Manželka od neho odišla, lebo nedokázala s takým diktátorom a egoistom žiť. Keď zostarol a zoslabol, už nebol schopný sa sám o seba postarať. Preto predal všetok svoj nehnuteľný majetok, nakúpil zaň cennosti a spolu s veľkým množstvom peňazí to uložil do krásnej zlatej drahokamami vykladanej truhlici. Zavolal si svojich synov a povedal im, že jednému z nich to dá a nasťahuje sa k nemu, aby tam mohol prežiť zvyšok svojho života. Zobral truhlicu a vybral sa s nimi k neďalekému rybníku. Povedal im, že kto skôr pripláva na druhý breh a späť a prvý dobehne k nemu, ten bude víťaz a dostane všetko. Bratia sa rozbehli a skočili do vody. Zo začiatku plávali jeden pri druhom, ale keď už boli niekde v polovici, jeden začal zaostávať. Zúfalý chytil svojho brata za nohy a začal sa boj. Nakoniec sa mu podarilo svojho brata utopiť. Pokračoval v plávaní pokojne ďalej a s výkrikom: „ja som víťaz“, dorazil k otcovi. Otec sa ho spýtal: „Kde je tvoj brat?“ A on na to: „Čo ja viem, ja sa nestarám čo on robí.“ Schytil truhlicu a dal sa na odchod. Otec sa pustil za ním. On sa otočil a zahriakol ho: „Otec, doteraz si sa vedel o seba postarať, tak sa o seba staraj aj naďalej. Ja sa o teba starať nebudem, mám toľko práce a starosti, že si to nemôžem dovoliť. Len si pekne zostaň tam, kde si bol doteraz .“
Príbeh tretí
Hospodár mal veľký gazdovský dvor. Choval na ňom množstvo všelijakej hydiny. Rozhodol sa, že si ho skrášli aby nebol taký obyčajný a všedný a preto si kúpil prekrásneho páva. Páv sa začal pyšne predvádzať pred každým, čo sa objavil v jeho blízkosti, rozťahoval nádherný chvost a ak niekto nebodaj nevšímavo prešiel okolo, upozorňoval na seba silným škrekotom. Prvý sa vrhol na potravu, keď im ju hospodár doniesol a keď jedol, ostatní museli čakať kým skončí. Všetci obyvatelia dvora to len mlčky znášali. Raz ale okolo išla líška. Zbadala páva a hneď dostala chuť na takého krásneho vtáka, ktorého videla prvýkrát vo svojom živote. Podhrabala sa pod plot a skočila na neho. Ten sa začal brániť, škriekať a volať o pomoc až kým si to nevšimol hospodár a líšku od neho odohnal. Na páva bol ale strašný pohľad. Namiesto krásneho operenca tam stál skoro úplne až do kože ošklbaný a nešťastný vták. Osadenstvo dvora bolo nadšené, velebili líšku a hnevali sa na svojho pána, že jej nenechal dokončiť to dielo skazy. Páv sa úplne zmenil. Už neškriekal a poslušne čakal kým sa všetci nenajedia. Až potom si dovolil ísť ku kŕmidlu, aby zjedol to čo sa mu zvýšilo. Nevyhľadával najlepšie miesto na spanie, čakal kým sa všetci uložia a v tichosti si ľahol na posledné miesto. Líške to ale nedalo pokoja. Rozhodla sa znova navštíviť gazdovský dvor a niečo ukoristiť. Keď už všetko osadenstvo spalo, znova tíško podliezla plot a schytila prvú sliepku, čo jej prišla do cesty. Páv to zbadal a hneď sa s hlasným škrekotom vrhol na líšku. Začal nerovný súboj a aj keď páv bojoval ako lev, nakoniec ho líška zahrdúsila. Medzitým sa ale na hlasný krik zobudil aj hospodár a líšku od páva odohnal. Všetko osadenstvo s hlbokým zármutkom obchádzalo mŕtve telo páva a všetkým bolo ľúto, že už nie je medzi nimi, ten úžasný vták, ktorý sa tak chrabro pustil do boja s líškou, aby jej zabránil uloviť čo i len jedinú sliepku.
