„Dobre sa zamyslite nad týmito príbehmi, aby ste pochopili všetko, čo v sebe skrývajú. Aby ste videli.“
Ježiš Kristus
„Ak tie príbehy budete čítať len zmyslami a povrchne, budú sa vám zdať všedné. Ak objavíte hĺbku, čo skrývajú, zistite že mnoho ľudí by sa v nich našlo. Ak vám vaše srdce a svedomie napovie, že k ním patríte aj vy, je milostivý čas na zmenu a pokánie.“
1.2.2023
Príbeh prvý.
Bol raz jeden muž. Bol nešťastný, lebo mal pocit, že ho nikto nemá rád, nikto ho nechápe a že všetko čo robí je zlé. Mal problémy v rodine, v práci, všade kde vstúpil a pôsobil. Keď tak raz na vychádzke v meste prechádzal okolo kostola, zbadal tam žobrať biedne oblečeného človeka. Uľútostilo sa mu ho, podišiel k nemu, že mu tam hodí pár drobných mincí, ale keď prišiel k nemu a videl, že sa na neho milo usmieva, opýtal sa ho len tak, aby reč nestála, že ako sa má. Odpovedal mu, že dobre. Muž zostal prekvapený: „Hovoríte, že sa máte dobre. Ako sa môžete mať dobre, keď žobrete?“ Biedny človek sa na neho milo pozrel a začal mu rozprávať: „Viete, ja nemám nič. Nemám kde bývať, nemám žiaden majetok, nemám žiadne peniaze, ale som šťastný.“ „ Ako môžete byť šťastný, keď takto trpíte?“ Spýtal sa ho muž. „Poviem vám to.“ Odpovedal žobrák a ďalej pokračoval: „Ja som bol bohatý. Mal som všetko. Prosperujúcu firmu, manželku, deti, krásny dom s bazénom, v podnikaní sa mi darilo, ale aj tak som nebol šťastný. Pracoval som od rána do večera a bol som stále nespokojný a nervózny. Nevenoval som sa rodine, ale všetko som venoval môjmu podnikaniu. Nastali zlé časy, prestalo sa mi dariť, začal som mať problémy a firma išla do krachu. Bol som z toho taký vykoľajený, že som všetku svoju nervozitu prenášal do rodinných vzťahov a bol som zlý k manželke aj deťom. Ubližoval im a došlo to až do takého štádia, že sa manželka so mnou rozviedla a ja som prišiel o všetko. Prišiel som aj o dom a nezostalo mi nič. Stal som sa bezdomovcom a začal som byť odkázaný na pomoc iných ľudí, na ich láskavosť a dobrotu. Hanba, nehanba, začal som žobrať tu pri kostole, ako ma vidíte a raz, keď už všetci ľudia vyšli z chrámu a už bol prázdny, osmelil som sa doň vstúpiť. Nesmelo som prišiel k svätostánku a padol na kolená. Nevedel som sa modliť, nevedel som čo mám povedať, ani o čo mám Pána prosiť, tak som mu jednoducho vravel: Pane Ježišu, prosím ťa len o jedno, aby som našiel vo svojej duši pokoj. A zrazu som pocítil niečo, čo som vo svojom živote nikdy necítil. Akoby ma objal láskavý Otec a hladil ma po hlave. Zrazu som začal vnímať neopísateľnú lásku a pokoj a to, čo som predtým vnímal, že je zlé, zrazu zmizlo a cítil som sa nesmierne šťastný, lebo som vedel, že nie som už sám vo svojom trápení, že je tu niekto, komu na mne záleží, kto ma má rád a ten pokoj a šťastie ma už nikdy neopustili. Pochopil som, že kto hľadá pokoj a šťastie na tomto svete, nikde ho nenájde. Nájde ho jedine u svojho Stvoriteľa, lebo len On ho vie dať.“ Muža tieto slová veľmi povzbudili, žobrákovi sa poďakoval a smelo vstúpil do chrámu.
Príbeh druhý.
Bolo jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve vládol veľmi dobrý kráľ so svojou mamkou kráľovnou, obklopený vernými dvoranmi. Poddaní v tomto kráľovstve sa mali dobre, lebo vedeli, že sa môžu na svojho kráľa vždy obrátiť, že on vždy spravodlivo rozhodne a vyrieši všetky ich spory a problémy. No nie vždy sa mohli k nemu dostať, pretože žil na zámku. Bol obklopený dvoranmi, preto si poddaní hľadali rôzne cestičky a zistili, že je dobre osloviť tých dvoranov a zvlášť kráľovnu mamku, lebo vedeli, že jej syn jej nič neodmietne o čo ho poprosí a to aj vtedy, ak to predtým nebol tak ochotný urobiť. Uvedomili si, aké je dôležité obracať sa na jeho dvoranov a zvlášť v beznádejných prípadoch prosiť o pomoc jeho dobrú mamku.
Príbeh tretí.
Vedľa toho dobrého kráľovstva, bolo iné kráľovstvo, kde vládol veľmi zlý kráľ. Jeho poddaní ani nevedeli, ako vlastne vyzerá, lebo vždy chodil zahalený v čiernom. Vyžíval sa v tom, keď im mohol ubližovať a ovládať ich. Zistil, že najľahšie sa dajú ovládať, ak majú strach, a preto ho šíril po celom kráľovstve. Strašil ich rôznymi chorobami, tým, že ak ho nebudú počúvať, že s nimi rázne zatočí a mladých mužov strašil zase tým, že ak mu nebudú oddaní, tak ich naženie do vojny, ktorá zúrila v susednej krajine. V tomto kráľovstve vládol strach. Ľudia sa báli už všetkého. Báli sa jeden druhého, že ho udá, báli sa vysloviť svoj názor, že budú potrestaní a vládca mal veľkú radosť, ako ich ovláda. Ľudia si ani neuvedomili, že sa stali otrokmi strachu a že sa vzdali svojej slobody. Ale boli tam aj takí, čo nechceli žiť v strachu a rozhodli sa utiecť do kráľovstva, kde vládol ten dobrý kráľ. Tí, čo sa tam dostali, volali tých z čierneho kráľovstva, aby urobili to isté, zbavili sa strachu a stali sa opäť slobodnými. Tí, čo ich počúvli, boli šťastní a tí čo zostali a nechceli zmeniť svoj život, ostali otrokmi naveky.
